Daniel Vražda
Keď sestra Pavla Kovaříka prišla počas vianočných sviatkov z Bratislavy na návštevu k rodine do Jelšavy, z ničoho nič začala mať problémy s dýchaním. Jej stav sa tak zhoršil, že musela ísť na pohotovosť.
„Nie ste prvá, povedal lekár a predpísal jej sprej na uvoľnenie dýchacích ciest,“ opisuje príhodu Kovařík.
Na to, že smogová situácia v meste je nebezpečná pre zdravie ľudí, upozorňuje miestnych pravidelne primátor Jelšavy Milan Kolesár. Varovná esemeska Slovenského hydrometeorologického ústavu o mimoriadnej smogovej situácii v meste mu pípla už šiesteho decembra.
Dva dni vydávali odporúčania, aby ľudia nešportovali, ak to nie je nevyhnutné nevychádzali von a menej vetrali. O týždeň vyhlásili smogovú situáciu opäť. Tentoraz na desať dní. Dva dni po jej zrušení znovu a v januári znovu a znovu.
Pavel Kovařík a jeho kolegyňa z mestského úradu smog v Jelšave už nevnímajú. Mladý muž hovorí, že naopak, ťažšie sa mu zvyklo dýchať inde. Napríklad počas štúdia na univerzite v Košiciach.
Miestni si myslia, že vedia
Keď ľudia z Jelšavy rozprávajú o tom, ako sa dýcha v ich meste, ťažko sa vyznáte v tom, čo sú domnienky a čo je realita. Chýbajú presné a jasné dáta od štátnych orgánov. Mnohí si myslia, že za znečistenie môže miestna magnezitka.
Mladá žena z mestského úradu upozorňuje napríklad na odkalisko, ktoré je nad mestom. Je to planina väčšia ako futbalové ihrisko a má pieskovo žltú farbu. Keď fúka vietor, na mesto odtiaľ padá prach, vraví mladá žena.
Odtiaľ, aj odinakiaľ. Keď sa teplota pohybuje okolo bodu mrazu, z komínov jelšavských rodinných domov stúpa dym a to cítiť. Kúri sa hocičím, hlavne, aby to stálo čo najmenej.
Späť k magnezitke. Primátor ukazuje fotografiu, ktorú mu ktosi poslal. Nad závodom je viditeľný opar, ale ani Kolesár nevie povedať, či to, čo vidí, je prach, alebo stlačená hmla.
Vedenie magnezitky nedávno pre Aktuality.sk odpovedalo, že nadlimitné hodnoty prachu sa už pätnásť rokov objavujú vždy len vo vykurovacom období, hoci továreň má celoročnú prevádzku. Aj zlúčenín magnezitu v prachu je menej ako dvadsať percent.
Kolesár je v úrade od roku 2003 a vypisuje na ministerstvo životného prostredia a žiada, aby niekto spravil analýzy prachu, aby aspoň vedeli, čo dýchajú a vďaka komu, alebo čomu sú na tom horšie ako v iných mestách. „Rok nám neodpísali,“ opisuje komunikáciu s ministerstvom.
Ministerstvo životného prostredia nereagovalo na otázku, či dostali primátorove listy. O probléme však vedia, zaoberajú sa ním a požiadalo Slovenský hydrometeorologický ústav, aby analyzoval smogovú situáciu v Jelšave.
Ďalšie opatrenia budú vyplývať z hodnotenia podielu zdrojov na znečistení ovzdušia v tejto lokalite. Ministerstvo tvrdí, že v drvivej väčšine je hlavným dôvodom smogovej situácie vysoký podiel emisií z vykurovania tuhým palivom a z ďalších miestnych zdrojov a nepriaznivé rozptylové podmienky v horských dolinách.
Ministerstvo pracuje aj na Stratégii na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku. Hlavným výstupom majú byť programy na zlepšenie kvality ovzdušia „šité na mieru“ pre konkrétne oblasti.
Od decembra tiež platí novela zákona o ovzduší, ktorá zvýšila informovanosť o smogových situáciách, zaviedla prísnejšie emisné limity, zlepšila monitorovanie a umožnila obciam vyhlasovať nízkoemisné zóny.
Choroby z prachu
Nikto teda dnes v Jelšave nevie presne určiť, odkiaľ na mesto sadá viditeľný aj neviditeľný prach. Odborníci ho nazvali PM10 podľa veľkosti častíc pod desať mikrometrov. Denná limitná hodnota na ochranu zdravia je 50. V Jelšave zaznamenali počas niektorých januárových dní maximá, ktoré limit prekročili troj- až štvornásobne.
Milan Kolesár na svojom počítači ukazuje stránku SHMÚ, kde sú farebne odlíšené políčka s prekročenou koncentráciou PM10. Pri Jelšave ich je viac ako inde. Aktuálne koncentrácia prekračovala limit o 20 mikrogramov na meter kubický, ale ako hovorí primátor, v ich meste to nie je považované až za také brutálne. Číta maximálne koncentrácie z predošlých dní – 170, 128, 193 mikrogramov.
Štatistiky či analýzy zvýšenej chorobnosti v oblasti Jelšavy v súvislosti so znečisteným vzduchom nemá ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Národné centrum zdravotníckych informácií je schopné poskytnúť iba údaje o návštevách v detských ordináciách, ale bez možnosti porovnania s inými miestami na Slovensku.
Prašné zrušili, prach zostal
Priamo v Jelšave je meracia stanica SHMÚ. Niekoľko rokov nefungovala, lebo z nej niekto ukradol klimatizáciu, ale teraz slúži spoľahlivo.
„Ťažko povedať z čoho to je, či je to inverziou, ktorá stlačí splodiny nižšie a vyskakujú nám takéto čísla,“ uvažuje Kolesár nad vysokou prašnosťou v ich meste.
Primátor pochádza z Jelšavy. Už z detstva si pamätá, že príroda bola veľmi zaprášená. Magnezitky v Jelšave a v Lubeníku išli naplno a v meste bola preto aj stavebná uzávera. Medzi magnezitkou a mestom je kopec Hradovisko, ktorý bol vplyvom exhalátov v 70. rokoch odlesnený.
„Je úplne holý. Stromy padli, zadusilo ich,“ spomína Kolesár. Socialistický systém vymieňal zdravie miestnych za peniaze a dával im, takzvané „prašné“.
Sovietska armáda s vojenskými strojmi s vysokou spotrebou a nekvalitnou naftou prispievala tiež – v Jelšave bola po obsadení Československa v roku 1968 jedna zo základní sovietskych vojsk. Odpad vojaci vozili za mesto a spaľovali.
Spolužiaci, s ktorými Kolesár chodil do triedy, odchádzali do iných miest. „Každý rok odišlo niekoľko žiakov aj s rodičmi.“
Po revolúcii v roku 1989 bola situácia v Jelšave taká zlá, že miestne VPN sa venovalo viac životnému prostrediu ako politike. Diskutovali o tom aj v televízii.
Prešlo takmer tridsať rokov a v Jelšave majú stále ten istý problém. Keď mrzlo, alebo v lete, keď slnko vysušilo povrch odkaliska, na niekoľko hodín zahalil mesto prach. Od miestnych sa dopočujete, že jediný rozdiel je, že už nedostávajú „prašné“.
Zo správy Úradu verejného zdravotníctva spred niekoľkých rokov vyplýva niekoľko faktov dôležitých na pochopenie vážnosti situácie v Jelšave.
Nie priemysel, ale domácnosti produkujú na Slovensku najviac PM10 a trend je stúpajúci. Pred sedemnástimi rokmi domácnosti vyprodukovali vyše 17-tisíc ton PM10, o osem rokov neskôr už vyše 25-tisíc ton. Priemysel takmer 650, respektíve vyše 410 ton.
Podľa úradu existuje príčinná súvislosť medzi znečistením PM10 a zvýšenou úmrtnosťou na respiračné choroby.
„Možno konštatovať kauzálny vzťah medzi zvýšenými limitnými hodnotami ukazovateľa PM10 a úmrtnosťou v dôsledku respiračných chorôb… Dokonca je preukázaný negatívny vplyv znečisteného vzduchu na vývin ľudského plodu,“ píše sa v materiáli.
Vplyv na detské zdravie preukazuje aj výskum z rokov 1989 až 1991. Deti v školskom veku z Jelšavy a neďalekého Lubeníka mali „znížené hodnoty pľúcnych parametrov“.
Výskum výskytu ochorení respiračného systému detí dva roky predtým poukázal na vysoký počet prípadov v Jelšave. Aj ďalšie výskumy už pred vyše tridsiatimi rokmi upozorňovali, že deti z priemyselne exponovaných oblastí vrátane Jelšavy sú častejšie a dlhšie choré.
Perspektíva je nedobrá
Keď primátor dostane esemesku o smogovej situácii, vyhlási miestnym rozhlasom odporúčania, ktoré sám označuje za nie zbytočné, ale veľmi všeobecné.
„Obmedziť športovanie, vetranie, pohyb vonku, vyvarovať sa fajčeniu, lepeniu, voľnému spaľovaniu… Toto vyhlásim v rozhlase a smogová situácia je vyriešená. Nikto nebude sedieť doma, ani neprestane kúriť a život ide ďalej,“ komentuje to sarkasticky primátor.
Má Jelšava perspektívu na zlepšenie situácie, v horizonte piatich, dvadsiatich tridsiatich rokov, alebo bude aj ďalšia generácia menej vetrať a športovať?
„Veľmi zlú. Ľudia odchádzajú kvôli Rómom a ak začnú aj pre vzduch, neviem kto tu zostane,“ odpovedá Kolesár.
V chudobnom regióne s nezamestnanosťou okolo 20 percent je ťažké predpokladať, že domácnosti prejdú zo spaľovania dreva na ekologický plyn. Do piecok putuje často všetko, čo horí.
Aby ste si spravili predstavu o situácii v meste – pre banky nemá zmysel otvoriť si tam pobočku, pred niekoľkými rokmi ešte nebol v Jelšave ani bankomat a jediná reštaurácia je pizzéria. Väčšinu ľudí zamestnáva magnezitka, mestský úrad a jeho organizácie.
Stúpa počet domácností v starých bytovkách, ktoré menia plyn za drevo, alebo kúria kombinovane. Niektorí používajú návody z internetu typu pomôž si sám – PET fľaše naplnené pilinami a poliate riedidlom. Zákon to síce zakazuje, ale primátori a starostovia nemajú právomoc vstúpiť do rodinného domu alebo bytu a skontrolovať, čím ľudia kúria, a to ani v prípade podozrenia. Zákon umožňuje kontrolovať len podnikateľov.
“Ak by som aj videl, že z komína stúpa hustý čierny dym, nemôžem človeka požiadať, aby ma pustil do domu a ukázal mi, čím kúri a či neporušuje zákon. Česi sa s tým vyrovnali,” hovorí Kolesár.
Česká vláda schválila v roku 2015 novelu zákona o ovzduší, ktorou umožnila kontrolórom zisťovať v prípade opakovaného podozrenia z porušenia zákona a po predchádzajúcom upozornení, čím ľudia kúria. Kto nevpustí kontrolóra do domu, zaplatí pokutu do výšky 50-tisíc českých korún.
Novela narazila na konflikt medzi ústavnými právami na ochranu zdravia a nedotknuteľnosťou obydlia a skončila na Ústavnom súde, ktorý návrh skupiny poslancov na zrušenie tohto ustanovenia zamietol, takže Česi môžu kontrolovať pece. Ani český zákon však nerieši sociálne aspekty veľkej skupiny ľudí, ktorí na kvalitné spaľovacie zariadenie a “ekologické” palivo nemajú.
Primátor nahlas uvažuje, že jedným z riešení by mohol byť predaj ekologickejších drevených peliet. Dve tretiny ľudí žijú v rodinných domoch. Jeden večer s takýmto palivom vychádza približne na dva a pol eura a priemerná hrubá mzda je podľa primátorovho odhadu okolo 500 eur. Kolesár však už teraz tuší, že ani toto miestnych neosloví.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
