Denník N

Dula a psychologička Celušáková: Materstvo je ťažšie ako pred desiatimi rokmi, rodičia idú často do extrému

Hana Celušáková. Foto N – Tomáš Benedikovič
Hana Celušáková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hana Celušáková vedie predpôrodné kurzy, je pri pôrodoch aj ako dula a je aj psychologička, ktorá párom a ženám pomáha po pôrode.

Hana Celušáková (1975) je klinická psychologička, psychoterapeutka a certifikovaná dula. Je odbornou garantkou Centra pre rodinu Kvapka v odbore klinická psychológia a psychoterapia. Je spoluautorkou Prieskumu podpory dojčenia na Slovensku a spoluautorkou a odbornou garantkou projektu Sprievodca pôrodnicami. V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo vnímame rodičovstvo idealizovane?
  • Prečo je rodičovstvo dnes náročnejšie ako pred desiatimi rokmi?
  • Prečo majú ženy po pôrode na seba veľmi vysoké nároky?
  • Prečo majú ženy posttraumatickú stresovú poruchu a ako sa to prejavuje?
  • Zlepšuje sa pôrodníctvo, aj keď sa dnes omnoho viac kritizuje?
  • Aké vety pôrodníci hovoria ženám pri pôrode a škodia pôrodu?
  • Cítia sa ženy pri pôrode bezpečne a majú zabezpečenú intimitu?
  • Ako by mal vyzerať ideálny pôrod a ako dnes reálne vyzerá?

Ako sa mení partnerský život, keď sa narodí dieťa?

Rodičovstvo je u nás zobrazované veľmi idealizovane. Očakávame, že matka sa so svojím materským citom narodí, intuitívne bude vedieť, čo má robiť, s radosťou sa obetuje a bude sa starať o dieťa, muža, domácnosť. A zároveň bude „permanentne šťastná“. Narodenie dieťaťa je však v realite riadna výzva. Okrem očakávaných radostných pocitov prináša nejednu náročnú situáciu, v ktorej dieťa testuje našu schopnosť adaptovať sa na zmeny.

Čo tým myslíte? 

Napríklad množstvo spánku, radikálna strata času pre seba, schopnosť plánovať si deň, mať pod kontrolou situáciu. Zlý pôrod môže tiež do partnerského vzťahu veľmi zasiahnuť. Ženy majú niekedy pocit, že ak nebol pôrod v poriadku, mal partner zasiahnuť a nedovoliť to, žena sa môže cítiť zradená. Ak má žena bolestivú jazvu po nástrihu, môže ju bolieť pri styku mesiace aj roky, a to je dosť zásadný zásah do intímneho života, ale aj sebavedomia. Tehotenstvo a dojčenie môžu znižovať chuť na sex a ani únava zo starostlivosti o bábätko tomu nepomáha. Ale v rámci zdravého partnerstva sa dajú všetky úskalia vyriešiť a prekonať.

Prečo má spoločnosť také vysoké očakávania?

Máme veľmi vysoko nastavený mýtus o tom, ako by mala vyzerať materinská láska. Realita je, že chvíľku trvá, kým si na tú zmenu partneri zvyknú. Je to veľký šok, máte službu 24 hodín, sedem dní v týždni. Nie je pauza, nie je tam nik, kto by to spravil za vás. Vždy, keď dieťa zaplače, musíte vstať, ak niečo robíte, musíte to prerušiť. Môže to byť pre človeka veľmi frustrujúce. Ženy majú pred materskou kariéru, majú rady, čo robia, a všetci očakávajú, že sa toho bez problémov vzdajú. Ale prečo by im za tým nemalo byť smutno? Bola to časť ich života a mohla tvoriť časť ich sebahodnoty. Niektoré ženy sa na materskú tešia, ale iné by radšej ostali v práci. Ale mýtus o materinskej láske je v našej kultúre nastavený tak, že sa žena musí obetovať a najradšej obetovať radostne. Pre niektoré je to veľmi ťažké, lebo keď sa takto necítia, majú pocit, že sú nenormálne. A že sú jediné, ktorým občas napadne, či to celé bol dobrý nápad.

Je bežné mať taký pocit?

Všetky pocity, aj láska, aj frustrácia z dieťaťa, sú normálne. Základ je, aby si ženy svoje pocity pripustili, prijali ich. Ak je to ťažšie, ako očakávali, je dobré vedieť si to pomenovať a hľadať pre seba riešenie. Ak si pripustíme negatíva, uvidíme aj pozitíva. Rodičovstvo je pritom úžasné, do partnerstva donesie síce omnoho viac povinností, nepredvídateľných vecí, strachov, obáv, ale aj dobrodružstva, veľa lásky a intenzívne vedomie prítomnosti.

Chodia za vami páry s problémami, ktoré majú po pôrode?

Najčastejšie témy sú problémy s dojčením, starostlivosť o bábätko, veľmi plačlivé alebo nespavé dieťa. Máme tiež páry, ktoré prídu, lebo si potrebujú ujasniť, čo sa pri pôrode stalo, a porozprávať sa s niekým nezávislým o boľavých veciach. Častejšie chodia ženy individuálne, keď im napríklad jazva, bolesť či spomienky na pôrod zasahujú do partnerského života. Sú aj páry, keď bol muž pri pôrode a kvôli tomu zážitku prestal mať o ženu sexuálny záujem. Nie každý muž by mal ísť k pôrodu. Sú aj ženy, ktoré nechcú, aby ich muž v niektorých situáciách videl, vždy je dobré sa o vzájomných očakávaniach od spoločného prežitia pôrodu rozprávať vopred.

Čo sťažuje párom zvládnuť situáciu po pôrode?

Mýtus, že po pôrode musia byť všetci namäkko a šťastní. Ženy sú k sebe často prísne a majú na seba veľmi vysoké nároky – doma má byť upratané, dieťa v poriadku, ona upravená. Pôrod je v prvej trojke najstresovejších zážitkov v živote, spolu so svadbami či s úmrtiami v rodine. Hovorím o tom aj na predpôrodných kurzoch, že materská nie je dovolenka. Že je pre ženu veľmi ťažké byť celý deň doma s dieťaťom. A preto sa aj tak tešia, keď príde muž z roboty, lebo sa majú s kým porozprávať. Muži si zas po práci chcú oddýchnuť. Treba byť k sebe láskaví a vnímať svoje potreby.

Prečo majú ženy na seba také nároky?

V našej spoločnosti zameranej hlavne na výkon sú silné stereotypy. Sme nastavené, že byť tehotná a mama je skvelé, nemáte nárok na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pôrody

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie