Denník N

Čo Čech, to demokrat

Jiří Drahoš a Miloš Zeman. Foto: TASR
Jiří Drahoš a Miloš Zeman. Foto: TASR

České prezidentské voľby opäť pripomínajú, že každá spoločnosť má aj svoju temnejšiu polovicu, na ktorú nesmieme zabúdať, ak sa nechceme dožiť nepríjemných prekvapení.

Česi si dlho zakladali na tom, že sú vzdelaný, kultivovaný a pragmaticky uvažujúci stredostavovský národ so zmyslom pre humor, ktorý má od prírody sklon k demokracii, odpor k autoritám a sú mu cudzie extrémy.

Často sa to vnímalo ako protiklad k Slovákom, od ktorých sa naopak očakávalo, že budú akísi nedospelí, emotívni, budú všetko preháňať a že im demokracia bude hovoriť menej, ako „starším bratom“.

Tento tradičný pohľad zdanlivo potvrdzovali udalosti okolo roku 1968 a po roku 1989. Podľa českého vnímania Slovákom namiesto demokracie išlo najprv o federáciu a potom o samostatnosť, aby celkom zákonite skončili pod Mečiarom.

Tomuto obrazu zodpovedala česká predstava prezidenta, reprezentovaná Masarykom, dôstojným mudrcom s mierne, ale naozaj len mierne monarchistickým vystupovaním. Ako každá kolektívna predstava obsahoval i tento obraz seba samého reálne prvky a zároveň sa od reality líšil. Nejde o to, že by Česi neboli aj takí,akí sa chceli vidieť. Len neboli iba takí.

Prezidentské voľby sú toho, zďaleka nie po prvý raz, dobrým príkladom. Aj keby nakoniec vyhral nudný, ale dôstojný akademik Jiří Drahoš, voľby ukázali, že je česká spoločnosť rozdelená. Zhruba polovici je i po piatich rokoch v úrade bližší Miloš Zeman.

Toho síce prívrženci tiež obdivujú pre vzdelanosť (v tomto ideál stále funguje), musíte však byť úplne slepý, aby ste ho mali za kultivovaného, dôstojného, umierneného a za demokrata. Za národný idol a ochrancu národných záujmov je považovaný človek, ktorý je protipólom idealizovaného obrazu českého politika i českého voliča.

Určite je to dané i tým, že sa česká spoločnosť od Masaryka výrazne zmenila. Bude to však i tým, že idealizovaný obraz, typický intelektuálny produkt, nikdy neplatil všeobecne. Česká spoločnosť je, ako každá iná, zložitejšia, než aby sa dala napchať do jedinej škatuľky.

Nech dopadnú akokoľvek, je to dôležité poučenie z prezidentských volieb rovnako ako z predchádzajúcich parlamentných – nikto nie je demokratom od prírody a každá komunita môže byť ohrozená svojou horšou časťou/polovičkou, ktorá sa v nej niekde vždy skrýva a prevládne, ak si nedáme pozor, podceníme ju alebo ju len nechceme brať na vedomie.

Prezidentské voľby v ČR

Teraz najčítanejšie