Abstinujúci alkoholik: Reklama na alkohol je vrchol drzosti, dúfam, že ju zakážu

Ján Peťko. Foto – Archív JP

Pil som dva litre tvrdého alebo štyri až päť litrov červeného vína denne, hovorí Ján Peťko, ktorý o svojej dlhoročnej závislosti nedávno napísal knihu.

Ján Peťko (1970) sa narodil v Žiline, vyštudoval VŠMU a popri škole pracoval v rádiách a divadlách. Písal o šoubiznise pre SITA a TASR, prihováral sa ľuďom z rádia Frontinus, Rebecca, Okey a Funrádia, vidieť ho mohli v Mestskom divadle Žiline, martinskom Divadle SNP alebo v divadle Archa. Živil sa aj dabingom. Nedávno mu vyšla kniha Démon chlast, v ktorej rozpráva o svojej skúsenosti s alkoholizmom. O tej istej téme po Slovensku organizuje a vedie diskusie a besedy. V rozhovore sa dočítate:

  • prečo sa po dvanástich rokoch abstinencie napil opäť
  • ako vyzerali a v čom sa líšili jeho dve protialkoholické liečenia
  • ako o svojej závislosti hovorí so sedemročnou dcérou
  • či a ako môže rodina alkoholikovi pomôcť
  • ako sa jednoducho otestovať, či nemáte problém s alkoholom

Pamätáte si, kedy ste naposledy pili?

V júli pred jeden a trištvrte rokom.

Čo to bolo?

Slivovica.

A aké to bolo?

Bola to recidíva po 12 rokoch. Bolo to brutálne. Platí jedno základné pravidlo, že človek po rokoch nezačne piť od začiatku, ale nabehne presne na tú fázu, kde skončil pred rokmi. Má neskutočný pocit zlyhania, čo je psychická záťaž, ale okamžite sa mu objavia aj abstinenčné príznaky, čo je zasa fyzická záťaž.

V tom momente, keď ste si dali po dvanástich rokoch trocha alkoholu, bol to dobrý pocit?

My nevieme piť trocha alkoholu. Na to, aby sme zažili pocit eufórie, ho potrebujeme za kýbeľ, pretože inak nám nerobí absolútne nič. Potrebujeme vypiť litre alkoholu, aby nám aspoň na chvíľu bolo dobre, pretože inak je to celý deň len obrovská fyzická a psychická bolesť, trasenie sa a potenie. Niekedy za celý deň nezažijete pocit, že je vám fajn. Pre alkoholika je to naozaj iba trápenie.

Dvanásť rokov ste abstinovali. Prečo ste sa znova napili?

Po rokoch som sa vrátil zo zahraničia na Slovensko a začal som opäť pracovať vo svojej brandži, teda v médiách. Narodila sa mi dcérka, odsťahoval som sa za ňou mimo Bratislavy a začal som pracovať na stavbe, pretože som od Žiliny a tam nie je veľa práce v médiách. Prišli rodinné a vzťahové problémy, do toho depresie, ktoré sa často snúbia s alkoholom, mal som ťažký pracovný úraz, pol roka som nebol schopný fyzicky pracovať. Zostal som doma osamotený, vypálil som hruškovicu pre rodičov, ktorí sa mali vrátiť zo zahraničia. A zrazu mi do hlavy prišiel nejaký červík, že nech skúsim okoštovať, keď už som to vypálil, a tak ďalej.

Prečo človek, ktorý sa snaží nepiť, páli hruškovicu?

To je taká

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |