O Kaliňákovi povedala, že by mal odstúpiť. Na ministerstve stále pracuje a zakladá iniciatívu Dobrý úradník

Monika Filipová (33) je od mája minulého roku riaditeľkou odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov na ministerstve vnútra. Od roku 2013 bola vedúcou oddelenia územnej samosprávy a zahraničných vzťahov na ministerstve. Na ministerstve pracovala aj v roku 2012, na sekcii verejnej správy.

V roku 2012 niekoľko mesiacov pracovala v Taipejskej reprezentačnej kancelárii v Bratislave.

Vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave, popritom aj čínsky jazyk a medzikultúrnu komunikáciu na tej istej univerzite. Na Taiwane vyštudovala medzinárodné vzťahy na fakulte diplomacie. Od roku 2012 si robí externe doktorát na Katedre východoázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Pred rokom ste Denníku N poskytli rozhovor, v ktorom ste kritizovali, ako funguje ministerstvo vnútra aj minister Kaliňák. Čo sa odvtedy zmenilo?

Asi nič. Som v tej istej pozícii, robím tú istú prácu. A na ministerstve vnútra sa to neriešilo.

Ako vás vnímajú kolegovia?

Niektorí veľmi pozitívne. Hovoria, že som mala odvahu pomenovať niektoré negatíva a frustrácie, s ktorými sa stretávam v práci. Niektorí sa mi trochu vyhýbajú, lebo s tým nesúhlasia. Rozdelili sa na dve skupiny – jedna ma vníma, že som odvážna, druhá, že som to nemala robiť, lebo som štátna úradníčka. Je to pol na pol.

Ako sa v takej atmosfére pracuje?

Občas je to ťažké. Teraz je to ešte ťažšie. Cítim, že som osoba, na ktorú si dávajú pozor, lebo som urobila niečo, čo som podľa niektorých nemala. Často sa zamýšľam, či som neublížila ľuďom, ktorí pracujú podo mnou. Premýšľala som, či je to pre nich dobré, že som ich šéfka. To je moja morálna dilema, či im týmto nerobím zle. Či by nebolo lepšie odísť, aby neboli označkovaní. Frustráciu som mala aj predtým a mám ju aj teraz, niekedy je to ťažšie, ale inokedy sa zas snažíme niečo zlepšiť.

Ako to vnímali vaši podriadení?

Všetci ľudia, ktorí podo mnou pracujú, sa postavili na moju stranu. Bol to pre mňa veľmi príjemný pocit, lebo mám zmiešanú skupinu, sú tam aj mladí, aj starší ľudia, a bez ohľadu na vek stáli pri mne.

V rozhovore ste povedali, že by minister vnútra Robert Kaliňák mal odstúpiť. Hovorili ste s ním o tom, čo v rozhovore odznelo?

Nie. Neriešilo sa to.

Prečítajte si

Úradníci spustili iniciatívu Dobrý úradník, spísali aj desatoro, ako to docieliť

Mali ste po ňom nejaké problémy? Siahli vám na plat alebo niečo podobné?

Nie. Nič sa nestalo, nik to neriešil.

Čakali ste, že nebude mať ten rozhovor žiadnu reakciu?

Nevedela som, čo sa stane.

Sklamalo vás, že sa nič nezmenilo?

Nesklamalo, chcem tam robiť aj naďalej. Vidím zmysel v práci v štátnej správe. Som rada, že som tam mohla ostať.

Prečo vznikla iniciatíva Dobrý úradník?  Je za tým aj frustrácia, že sa nič nezmenilo ani po rozhovore v novinách?

Ani nie. Iniciatívu som zvažovala už aj predtým. Hovorili sme o tom s kolegami. Viacerí úradníci cítia frustráciu, vo verejnej správe sú veľké nedostatky a chceli by sme to spoločne riešiť. Nie je to o mojom osobnom príbehu, ale o príbehoch viacerých ľudí.

Chceli by ste odísť pracovať inam?

Závisí to od ponuky. Ak by som aj zmenila prácu, chcela by som robiť niečo zmysluplné.

Zvažovali ste, že odídete z ministerstva vnútra?

Zvažovala som to, samozrejme. Plánovala som sa presunúť inam v rámci Slovenska, nechcela som ísť nikam do zahraničia.

Môžu úradníci zmeniť pomery zvnútra? Nezáleží to na vláde, či bude chcieť, aby sa niečo zmenilo?

Verím, že sa to dá. Závisí to aj od vlády, či k tomu majú pozitívny prístup a či sa tomu chcú venovať. Ale je to o ľuďoch vo vnútri, nedá sa to zmeniť novým zákonom alebo vládnym rozhodnutím. Ľudí, ktorí tam pracujú, je veľmi veľa a musia pre to niečo urobiť. Iniciatíva ich v tom chce podporiť, aby pracovali eticky, odborne a aby si uvedomovali, že to je práca pre občanov. Úradníci sú často vnímaní negatívne, ale oni nerobia nič pre to, aby sa to zmenilo. Vidím v tom obrovský potenciál.

Je viac úradníkov, ktorí sa snažia, alebo je viac takých, čo sú tam dlho a prácu už tak svedomito nevykonávajú?

Myslím, že máme veľmi veľa dobrých úradníkov. Mám skôr skúsenosti s tými, čo sa stále snažia, aj keď sú tam dlho. Aj ja po tých piatich rokoch rozumiem ľuďom, ktorí sú vyhorení. Je to veľmi ťažké. Verím, že občania majú skúsenosti so zlými úradníkmi, že boli preťažení, nevedeli s nimi komunikovať. Na druhej strane je to niekedy ťažké aj s občanmi. Snažíme sa pomáhať, robiť úlohy poctivo aj mať prirodzený kontakt s ľuďmi a potom sa niekto ozve, je bezdôvodne veľmi negatívny, arogantný. Potom je veľmi ťažké vidieť v tej práci zmysel.

Mnohí úradníci majú pri práci problémy. Prečo sa viacerí neozvú a nehovoria o tom? Aj vás je v iniciatíve 12.

Je to malá vzorka, ale na začiatok sme to ani nechceli rozširovať. Je ťažké pracovať vo veľkej skupine. Už teraz sme mali veľmi veľa názorov na rôzne iniciatívy a na to, čo robiť. Povedali sme si, že urobíme pracovnú skupinu a keď budeme mať niečo hmatateľnejšie, dáme vedieť ostatným, nech sa pridajú. Nie je to o tom, že by sme nevedeli nájsť viac úradníkov. A prečo o tom verejne viac nehovoria? Nemyslím si, že je dobré, aby nahlas dávali najavo, že sú nespokojní. Chýba tu, že nevedia, na koho sa obrátiť, chýba spolupatričnosť úradníkov.

Úradníci sa stretávajú, hovoria spolu, vzniká iniciatíva. Dá sa povedať, že je tu nový trend, že sami úradníci chcú zlepšiť podmienky práce a aj to, ako pracujú oni aj ich kolegovia?

Takýto trend podľa mňa prinášajú mladí ľudia, ktorí sú aj na analytických útvaroch. V poslednom čase sa stretávam s mnohými mladými a sú inak nastavení – študovali v zahraničí, pracovali v súkromných firmách, je pre nich veľmi ťažké zvyknúť si na pomery v úradoch, a tak hľadajú spôsoby, ako to meniť. Je to nový trend a dúfam, že nás ovplyvní aj zahraničie, lebo v niektorých krajinách je toto povolanie vnímané omnoho pozitívnejšie. Verím, že sa tam raz dostaneme aj my. Že to ľudia budú chcieť robiť, budú motivovaní, a iné bude aj ich ohodnotenie. Lebo treba povedať, že aj ohodnotenie niektorých úradníkov je veľmi mizerné, a tak nie je prekvapivé, že je tam veľká fluktuácia a aj to, že niektorí ľudia robia tú prácu tak, ako ju robia.

Na druhej strane sa hovorí, že úradníkov je veľmi veľa.

Je na tom trochu pravdy. Jeden z obrovských nedostatkov je, že verejná správa je veľmi komplikovaná. Nielen pre občanov, ale aj pre úradníkov. Keď prídete na ministerstvo, aj vám dlho trvá, kým pochopíte organizačné štruktúry, kto čo robí, aké má kompetencie. Je to veľmi komplikované – ministerstvá, odbory, sekcie, rozpočtové, príspevkové organizácie, je to veľký chaos. Toto by sa malo optimalizovať. Ale je to veľmi citlivá vec, ide o prepúšťanie.

Koľko trvá, kým úradník zistí, ako funguje ministerstvo?

Neviem, či som to ja po tých piatich rokoch zistila. Najmä, stále sú tam organizačné zmeny. Závisí to aj od toho, či má človek na začiatku tréning. Teraz sme prijali novú kolegyňu a mala mentora. Ten jej má aj predstaviť, ako funguje ministerstvo, aby mala základný prehľad. Keď som prišla ja, povedali mi, že si mám prečítať organizačný poriadok. Závisí to od toho, akí nápomocní sú kolegovia.

Je ťažké získať mladých, šikovných ľudí, aby pracovali pre štát?

Je ťažké nájsť šikovných ľudí. Je tu veľký odliv mozgov zo Slovenska a na pohovoroch to cítiť. Ale pri práci vo verejnej správe treba mať pocit, že to je poslanie a robíte prácu pre občanov, a to nemá každý. Je náročnejšie nájsť ľudí, ktorí sa v tom vidia, lebo to je jediné, čo im pomôže zostať. Nestačí, aby bol človek mladý a šikovný, treba, aby mal pochopenie pre službu pre občanov.