Denník N

Je Trump naivný babrák alebo sa s Rusmi zaplietol dobrovoľne? Novinár pátral po jeho prepojení na Kremeľ

Britský novinár Luke Harding vo svojej knihe Collusion rozplieta vyšetrovanie prepojenia Kremľa na Trumpovu kampaň. Podrobne v nej vysvetľuje aféru, ktorá môže byť výbušnejšia ako Watergate.

Luke Harding pozná praktiky ruských tajných služieb na vlastnej koži. Keď ho britský denník Guardian vyslal do Moskvy ako korešpondenta, agenti FSB mu z času na čas dávali jasne najavo, že je aj pod ich dohľadom. 

„Predpokladali sme, že naša kancelária je odpočúvaná. Nie z paranoje, ale preto, že to bolo zjavné. Niekedy FSB vnikla dnu a nechala zvyčajné stopy: otvorené okno, vyložený telefón z vidlice a ponechaný demonštratívne na pracovnom stole v skorých ranných hodinách. Išlo aj o elektronické odpočúvanie. Vždy, keď som povedal vtip o Putinovi, spojenie bolo prerušené, nahradené zlovestným praskaním,“ opisuje 49-ročný britský novinár, ako pred desiatimi rokmi fungoval v ruskom hlavnom meste.

Jeho misia sa skončila dramaticky. Ako prvého západného novinára po studenej vojne ho do Ruska nakoniec už nepustili. 

Téme ruských tajných služieb však ostal verný. O svojej reportérskej skúsenosti s FSB napísal knihu Mafiánsky štát. O vražde ruského agenta Alexandra Litvinenka zasa knihu Veľmi drahý jed. Napísal tiež knihu o whistleblowerovi Snowdenovi, ktorý ušiel do Ruska, a Wikileaks.

Jeho najnovšia kniha Collusion (Tajná dohoda) s veľavravným podtitulom Ako Rusko pomohlo Trumpovi vyhrať Biely dom sa v Amerike dostala medzi najpredávanejšie non-fiction bestsellery. Rozplieta v nej americké vyšetrovanie Trumpovej kampane a prepojenia na ruské tajné služby a Kremeľ. Meno po mene v nej rozoberá ľudí, ktorí sa ocitli v jeho blízkosti a vždy sa nejakým spôsobom zaplietli s Rusmi.

Viacerí z nich, ako sa neskôr ukázalo, to tajili alebo dokonca priamo klamali pred FBI.

Otázka, ktorá visí vo vzduchu

O tom, že Kremeľ a jeho agenti rozbehli okolo amerických volieb svoju spravodajskú operáciu, nemajú pochybnosti americké tajné služby, nový poradca amerického prezidenta H. R. McMaster pre národnú bezpečnosť a ani Luke Harding. Stačí sa prelúskať príbehmi ľudí, ktoré rozpitváva vo svojej knihe. V tom je po prečítaní jeho knihy pochybnosť malá. Tou otázkou, ktorá visí vo vzduchu, však je, nakoľko vedel sám Donald Trump o snahe Moskvy ovplyvniť voľby a nakoľko sa nechal dobrovoľne vmanévrovať do pozície, v ktorej je vykresľovaný ako bábka Kremľa.

Donald Trump je prezidentom už rok a vyšetrovanie tajnej dohody s Moskvou neutícha. Prví štyria ľudia boli dokonca obvinení – bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn, pretože klamal FBI o svojich ruských kontaktoch; bývalý šéf Trumpovej kampane Paul Manfort a jeho spolupracovník Rick Gates, nie však pre kampaň, ale pre nepriznaný biznis pre zahraničných klientov.  A nakoniec Trumpov zahraničnopolitický poradca George Papadopoulos za klamstvá o kontaktoch s cudzincami. 

Viacerí z nich pre napojenie na Rusko skončili ešte počas kampane, iní, ako poradca pre národnú bezpečnosť Michal Flynn, museli rekordne rýchlo opustiť svoj úrad v Bielom dome.

Vyšetrovanie však ide ďalej. Tento rok už vypovedal minister spravodlivosti Jeff Sessions, ktorý tiež nehovoril úplnú pravdu o kontaktoch s ruským veľvyslancom. A v blízkom čase sa špeciálny vyšetrovateľ a bývalý šéf FBI Robert Mueller chystá vypočuť aj samotného prezidenta Donalda Trumpa.

Trump pod prísahou

Túto informáciu zverejnil sám Biely dom. Prezident, ktorý celé vyšetrovanie označuje za fake news a hon na čarodejnice Demokratickej strany, ktorá sa nevie spamätať z prehry v prezidentských voľbách, tvrdí, že sa na vypočúvanie teší.

„Nešlo vôbec o žiadnu tajnú dohodu, žiadnu obštrukciu,“ hovorí Trump. Otázkou potom je, prečo vyšetrovanie nabralo také rozmery a ani po roku, čo sedí 45. americký prezident v Bielom dome, neutíchli podozrenia.

Prečo to tak je a prečo sa z „ruskej kolúzie“ stal „najdôležitejší politický príbeh generácie“, veľmi plasticky opisuje Harding vo svojej knihe. Pre tých, ktorí sa snažia jeho pletky s Kremľom pochopiť, predstavuje veľmi dobre napísaného „explainera“, kto je kto vo vyšetrovaní FBI.

Trump to podozrenie z prepojenia na Rusko pritom živí do určitej miery aj sám. A to z dvoch dôvodov. „Po prvé, je to jeho zvláštne správanie počas kampane. Keď sa objavilo podozrenie, že Rusko hacklo emaily Demokratickej strany a únikom poškodili jeho rivalku Hillary Clintonovú, Trump verejne vyzval Moskvu, aby v tom pokračovala,“ píše Harding a pripomína jeho slová.

„Rusko, ak počúvaš, dúfam, že budeš schopné nájsť 30-tisíc emailov, ktoré ešte chýbajú.“

Išlo len o Trumpov oportunizmus alebo niečo koordinované, niečo oveľa hriešnejšie? Pýta sa skúsený 49-ročný britský novinár. Ako si potom vysvetliť to lichotivé vychvaľovanie Putina, ktorého na Twitteri opísal ako veľmi chytrého chlapíka.

„Putin bol prakticky jedinou osobou na planéte, ktorá unikla Trumpovým rozsiahlym invektívam v pologramotnej, zvolávacej podobe cez Twitter, a to v čase, keď všetci rozumní ľudia sú ešte v posteli.“

To sa podľa Hardinga len veľmi ťažko dá vysvetliť osobnou chémiou. Až do samitu G20 minulého roku v Hamburgu sa títo dvaja, podľa všetkého, ešte nestretli. Mohlo by ísť o vydieranie cez údajný kompromát, ktorý naňho Kremeľ podľa bývalého agenta MI6 Christophera Steele má? Jeho spis je plný špekulácií a vyvrátených informácií.  

Harding, ktorý sa s ním viackrát stretol za okolností ako zo špionážnej knihy od Johna Le Carrého, rozoberá, prečo by na tom predsa len niečo mohlo byť. Na jednej strane ruská stopa v hacknutí emailov Demokratickej strany, nepriznané milióny dolárov za PR pre proruského prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča a ruského oligarchu Olega Deripaska, čoho sa dopustil šéf Trumpovej kampane Paul Manafort, klamstvá o donášaní ruskému veľvyslancovi zo strany šéfa národnej bezpečnosti Michaela Flynna a ďalší rad Trumpových ľudí z tímu, vrátane jeho zaťa Jareda Kushnera a syna Donalda Juniora, ktorí sa dostali priamo do kontaktu s ľuďmi blízkymi Kremľu. To množstvo ľudí, ktoré sa objaví v Hardingovej knihe Collusion, hovorí samo za seba.

Nová Watergate?

„Ak Trump skutočne konšpiroval s Ruskom, nielen verejne, ale možno utajene, cez neverejné kanály, vyzerá to ako zrada. Mali by sme tu znovu Watergate,“ píše otvorene Harding. V porovnaní so slávnym škandálom, pre ktorý rezignoval Richard Nixon, je tu však jeden veľký rozdiel.

Na rozdiel od vlámania sa do kancelárií Demokratickej strany v hoteli Watergate v roku 1972 nešlo v tomto prípade o prezidentových ľudí. Nešlo dokonca ani o Američanov. FBI aj CIA sú presvedčené, že tentoraz sa do Demokratickej strany vlámali hackeri najatí Kremľom a jeho tajnými službami.

Títo hackeri-patrioti, ako ich raz nazval Putin, pritom na získanie emailov, ktoré zásadne zmenili dynamiku kampane v Trumpov prospech, nepotrebovali pakľúče, aby sa dostali k citlivým údajom. Stačilo napadnúť počítačovú sieť Demokratického národného kongresu. „Brutálnou metódou tisícok phishingových emailov.“ Operácia to bola pritom pomerne jednoduchá a lacná – no s ohromujúcim efektom.

Jedna vec je operácia ruských hackerov, ktorí pracujú pod patronátom ruskej tajnej služby, či už GRU, alebo SVR, druhá vec je, či sa ich útok na americké voľby dá prepojiť s Trumpovým volebným tímom. Ako však ukázalo doterajšie vyšetrovanie FBI, to podozrenie je reálne.

O tom, že ruská strana ponúkala Trumpovmu tímu nejaký poškodzujúci materiál o Hillary Clintonovej, sa písalo v emaile, ktorý došiel Donaldovi Trumpovi Juniorovi. Ten email ho nalákal dokonca na osobné stretnutie s ruskou právničkou priamo v Trump Tower. Otvorene sa v ňom písalo, že ruská vláda má informácie, ktoré by mohli poškodiť rivalku jeho otca. Ak by naozaj došlo k pomoci z Ruska počas americkej kampane, išlo by o federálny zločin.

Už v tomto momente mal podľa Hardinga Trump Junior kontaktovať FBI a zveriť sa jej agentom, že sa odohráva niečo podozrivé. Namiesto toho sa však v Trump Tower v lete 2016 odohrá stretnutie Donalda Trumpa Jr., prezidentovho zaťa Jareda Kushnera a šéfa kampane Paula Manaforta s ruskou právničkou Nataliou Veselnickou, ktorá v Spojených štátoch lobovala za zrušenie amerických sankcií (boli reakciou na mučenie a smrť whistleblowera Sergeja Magnitského, ktorý zomrel v ruskom väzení), a lobistom Rinatom Achmetsišinom, ktorý kedysi pracoval v sovietskej rozviedke.

Ako brutálnu chybu zo strany najbližších ľudí amerického prezidenta to stretnutie vidí aj niekto, kto má najmenší dôvod hľadať ruské konšpirácie – niekdajší šéf stratégie Bieleho domu a postava Alt-right, ktorá stála za Trumpovým volebným úspechom – Steve Bannon.

„Traja vysoko postavení ľudia v kampani si mysleli, že stretnúť sa s cudzou vládou vo vnútri Trump Tower v konferenčnej miestnosti na 25. poschodí – a bez právnikov – bola dobrá myšlienka,“ hovorí Bannon podľa knihy Fire and Fury.

„Aj keby si mysleli, že to nebola zrada, či nevlastenecké, alebo že to bola jalovina, tak si myslím, že mali okamžite zavolať FBI.“ Oni to však neurobili. 

Navyše, v decembri po voľbách Jared Kushner stretne ruského veľvyslanca Sergeja Kisľaka a pýta sa, či by sa nedal zriadiť tajný kanál do Moskvy. Skutočnosť, že dvaja Trumpovi príbuzní a šéf jeho kampane sa zámerne stretávajú s ľuďmi blízkymi ruskej vláde s cieľom, že môžu od nich dostať nejakú utajenú informáciu – to je podľa Hardinga učebnicová ukážka tajnej dohody. 

Flynn v najutajovanejšom Akváriu

Pri čítaní Hardingovej knihy vidno, koľko veľa času investovalo Rusko do kultivovania vzťahov s Trumpom a ľuďmi, ktorých si neskôr vezme do tímu. Zoberme si napríklad Michaela Flynna, ktorý sa udržal v Bielom dome ako poradca pre národnú bezpečnosť len necelý mesiac.

Píše sa rok 2013 a Akvárium, sídlo jednej z najviac utajovaných ruských tajných služieb – vojenskej rozviedky GRU –, má veľmi netypického návštevníka. Z troch ruských tajných služieb je práve GRU najmocnejšia. Má viac agentov ako jej konkurenti, odpočúva, má svoje vojenské satelity, svoj Specnaz a elitných hackerov.

V sídle, ako píše Harding, majú bazén, telocvičňu aj pristávaciu plochu pre helikoptéru, ktorú využil Putin v roku 2006, keď Akvárium otváral.

O sedem rokov neskôr je tým nezvyčajným hosťom v sídle GRU Michael Flynn. Podľa všetkého prvý Američan, ktorého Kremeľ pustil do tohto tajného sídla. V tom čase bol šéfom Obrannej spravodajskej agentúry (DIA). Prečo ho Rusko pozvalo, nie je jasné. To, že si jeho prítomnosť vážia, vidno aj o dva roky neskôr, keď sa Flynn ocitol hneď vedľa Vladimira Putina na oslavách desiateho výročia globálneho kanálu Kremľa – RT (Russia Today).

Na galavečere nechýba ani zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorého server zverejnil emaily Demokratickej strany počas vrcholiacej prezidentskej kampane. Samozrejme, nie je tam priamo, pretože nemôže vyjsť z ekvádorskej ambasády v Londýne, to by ho muži zo Scotland Yardu rovno zatkli. A tak musí stačiť spojenie cez telemost.

Prečo však pozvali práve Flynna? Podľa bývalého amerického veľvyslanca v Rusku Mika McFaula je to jasné – pre jeho blízky vzťah s Trumpom. Na jar 2016 sa oficiálne stal jeho zahraničnopolitickým poradcom. Šíri konšpiračné teórie o podpore džihádistov zo strany Obamu a je to on, kto na Trumpovom mítingu pokrikuje na adresu Hillary Clintonovej spolu s davom: „Zavrite ju!“ Na mítingu v Clevelande sa na to všetko pozerá ruský veľvyslanec Sergej Kisľak.

Ten, ktorému Flynn volal, keď Obama v decembri prijal nové sankcie proti Rusku ako odvetu za zasahovanie do amerických volieb. Ten Flynn, ktorý o svojich kontaktoch s ruským veľvyslancom klamal aj FBI, začo mu teraz hrozí väzenie.

O jeho charaktere svedčí aj nasledujúce Hardingovo zistenie – kým roku 2016 Flynn podporuje pokus o prevrat v Turecku, pretože Erdogan má podľa jeho slov blízko k Obamovi, dva mesiace pred voľbami volá po vyhostení klerika Fethullaha Gulena, ktorého Ankara považuje za strojcu prevratu. Prečo tá zmena názoru? Flynnova spoločnosť získala lukratívny kontrakt od firmy napojenej na tureckú vládu.

Obama podľa Hardingovej kolúzie osobne radil Trumpovi, aby Flynna do Bieleho domu nebral. Aj tak z neho urobil svojho bezpečnostného poradcu. Bol ním 23 dní, kým ho nevyhodili pre klamstvá o ruských kontaktoch. Stále je to však len Trumpov človek, mohol zlyhať sám.

To všetko znovu vracia do hry otázku, ktorá sprevádzala aj Nixonovu aféru Watergate – koľko toho prezident vedel? Zarážajúce je, že Trump Flynna držal 18 dní v úrade aj potom, čo sa celý škandál prevalil. Prečo sa ho rýchlo nezbavil? Je to ako s chýbajúcou 18,5-minútovou pasážou z nahrávky z Oválnej miestnosti, kde je nahratý rozhovor Nixona s jeho právnikom Bobom Haldemanom, ktorý sa dodnes nenašiel?

Odpálenie šéfa FBI

Na druhej strane barikády bol šéf FBI James Comey, ktorý rozbehol ruské vyšetrovanie. Po tom, čo od neho žiadal Trump (protizákonne) lojalitu, ho Trump z funkcie odvolal.

Jeho následná výpoveď v americkom kongrese hovorí za všetko: „Nevieme ešte, či Rusi pomohli americkým občanom, vrátane ľudí spojených s Trumpovou kampaňou. Veľa ľudí z jeho kampane, vrátane samotného prezidenta, má väzby na Rusko a ruské záujmy. To, samozrejme, nie je zločin. Na druhej strane, ak Trumpova kampaň, alebo niekto s ňou spojený, pomáhala alebo navádzala Rusov, to by nebol len vážny zločin, ale išlo by o jednu z najšokujúcejších zrád našej demokracie v histórii.“

Práve to podozrenie teraz prešetruje Robert Mueller, keď bude čoskoro vypočúvať amerického prezidenta Donalda Trumpa. Aj jeho osobnému prepojeniu na Rusko sa Harding podrobne venuje.

Kedy si KGB začalo o Trumpovi viesť svoj vlastný spis, sa presne nevie. Odhaduje sa, že konkrétne československá ŠtB ho mohla otvoriť už v roku 1977. V tom roku si Trump zobral svoju prvú ženu, 28-ročnú modelku z komunistického Československa, Ivanu Zelníčkovú. Logicky bola podľa Hardinga záujmovou osobou, a to ako pre ŠtB, tak aj pre FBI a CIA.

O desať rokov neskôr, v roku 1987, Trump s manželkou Ivanou navštívia Moskvu ako hostia ruskej vlády, konkrétne štátnej agentúry Intourist, predĺženej ruky KGB. Spali v National Hotel na Červenom námestí, v izbe číslo 107, kde v roku 1917 strávil týždeň Lenin so svojou ženou Nadeždou Krupskou. Hotel bol prepojený s komplexom Intouristu. Dá sa predpokladať, že Leninova suita bolo odpočúvaná.  

Cesta bola dôkladne pripravená. Rok predtým navštívil Trumpa priamo v jeho veži ruský veľvyslanec pri OSN Jurij Dubinin so svojou dcérou, ktorá neskôr celé stretnutie opísala. „Prvú vec, ktorú som videl v meste, bola vaša veža,“ povedal veľvyslanec Trumpovi a biznisman bol celý namäkko. V momente sa podľa veľvyslancovej dcéry roztopil. Je emotívny a vyžaduje si uznanie, a keď ho dostane, tak to má rád, cituje jej slová Harding.

Veľvyslancove slová zabrali. Lenže podľa Hardinga nešlo len o dvorenie. Na jednej strane bolo v hre otvorenie Trumpovho hotela v Moskve. Hoci z toho nakoniec nič nevzišlo, predsa len sa vďaka ruskému biznisu dostal Trump k nemalým ziskom. Ruský miliardár Dmitrij Rybolovlev, známy aj ako majiteľ futbalového klubu AS Monaco, od neho kúpil sídlo v Palm Beach za 95 miliónov dolárov. Trumpa štyri roky predtým stálo o 40 miliónov dolárov menej. Sám Rybolovlev tam pritom nikdy nežil.

Harding si tiež všíma, ako sa ruskí klienti stali jadrom Trumpovho biznisu s nehnuteľnosťami. Postsovietski špekulanti vďaka investíciám do jeho nehnuteľností prepierali špinavé peniaze. „Štyri desaťročia Trumpove nehnuteľnosti efektívne slúžili ako práčka pre moskovské peniaze,“ píše Harding a ako príklad dáva Vadima Trinchera, pokerového hráča, ktorý prevádzkoval v jednom z Trumpových apartmánov v New Yorku nelegálne hazardné hry. 

Podivné ruské pozadie sa objavilo aj pri šokujúcej pôžičke od Deutsche Bank, ktorej Trump dlhoval peniaze. „Are you fucking kidding me?“ To si zo mňa, sakra, robíte srandu? Také boli reakcie zamestnancov banky, keď sa dozvedeli, že klient, s ktorým sa predtým súdili pre nesplatenie pôžičky, dostal novú hotovosť. Podľa analýzy Bloombergu sa ukázalo, že 45. prezident USA sa stal dlžníkom 300 miliónov dolárov v Deutsche Bank. Ide o dlhy splatné v rokoch 2023 a 2024. 

Ako píše Harding v závere knihy o podivnom prípade nemeckej banky – ak by sa náhodou o Deutsche Bank začali zaujímať regulátori, jeden z orgánov, ktoré by nad ňou dohliadali, by bolo ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa zodpovedá Trumpovi. Harding v závere knihy dáva do súvislosti škandál banky, ktorá sa zaplietla do prania špinavých peňazí z Ruska, ktorému sa iné veľké banky vyhýbali.   

Ako hovoril bývalý šéf FBI James Comey, robiť biznis s Ruskom predsa nie je zločin. Spojiť sa s ním počas predvolebnej kampane však už áno. A práve o tom je vyšetrovanie pod vedením Roberta Muellera.

Donald Trump

Teraz najčítanejšie