Denník N

Raketa Falcon Heavy absolvovala úspešný štart, v budúcnosti by mala zohrať významnú rolu pri kolonizácii Mesiaca a Marsu

Raketa Falcon Heavy. Foto - AP
Raketa Falcon Heavy. Foto – AP

Aktualizované 7.35 – Raketa Falcon Heavy je najvýkonnejšou raketou súčasnosti a ťah má ako 18 boeingov 747. Automobil Tesla Roadster, ktorý vyniesla do vesmíru, sa stane obežnicou Slnka a vo vesmíre by mal teoreticky zotrvať aj miliardy rokov.

Za volantom nablýskaného tmavočerveného elektromobilu Tesla Roadster sedí figurína Starmana vo vesmírnom obleku od SpaceX a z rádia hrá pieseň Space Oddity od Davida Bowieho.

Na palube vozidla je aj výtlačok sci-fi románu Stopárov sprievodca galaxiou a uterák s nápisom „Don’t Panic“ (z angl. Nepanikárte), čo je ikonický slogan románu.

Takýto netradičný náklad vyniesla do vesmíru najvýkonnejšia raketa súčasnosti, Falcon Heavy od spoločnosti SpaceX.

K dlho očakávanému štartu došlo 6. 2. o 21:45 nášho času z platformy LC-39A na floridskom Myse Canaveral. V roku 1969 z nej štartovali astronauti na misiu Apollo 11, aby ako prví ľudia pristáli na Mesiaci.

Elektromobil Tesla Roadster a figurína Starmana. Foto – AP

Najvýkonnejšia raketa súčasnosti

Raketa Falcon Heavy je vysoká 70 metrov. Prvý stupeň tvoria tri upravené 9-motorové rakety Falcon 9 (centrálna a dve bočné rakety), ktoré pripevnili k sebe.

Ako palivo do motorov Merlin-1D používajú raketový kerozín RP-1. Okysličovadlom je tekutý kyslík (LOX). „Táto kombinácia má o niečo menší špecifický ťah a horšiu environmentálnu záťaž ako tekutý vodík s tekutým kyslíkom, aké používa napríklad raketa Ariane 5, avšak výhodou je vyššia bezpečnosť a lepšia manipulovateľnosť s palivom,“ vysvetlil pre Denník N kozmický inžinier Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach.

Falcon Heavy je najvýkonnejšou raketou súčasnosti a má ťah ako približne 18 boeingov 747. To je dvakrát viac, ako má druhá najvýkonnejšia raketa súčasnosti Delta IV Heavy.

Kozmický inžinier Baláž vysvetlil, čo sa dialo po štarte rakety: „Najprv došlo k zapaľovaniu prvého stupňa všetkých 27 motorov na plný výkon. To zabezpečilo zdvih kolosu a jeho postupné zrýchľovania.

Centrálna pohonná jednotka však veľmi skoro znížila svoj ťah na minimum, zatiaľ čo obidve postranné pohonné jednotky pracovali na plný výkon až do svojho oddelenia od telesa rakety. Vtedy centrálna jednotka znovu nabehla na plný výkon, s ktorým zrýchľovala až do oddelenia druhého stupňa rakety.“ 

Druhý stupeň rakety je vybavený vákuovou verziou motora Merlin-1D, ktorý zrýchľoval náklad až do dosiahnutia cieľového vektora rýchlosti na heliocentrickej orbite, dodal Baláž.

Animácia štartu rakety Falcon Heavy. Zdroj – Youtube

Ako prekonať gravitáciu Zeme

Aby sme prekonali gravitáciu Zeme, musíme vyvinúť obrovskú silu opačným smerom. Preto sú rakety, ktoré letia do vesmíru, vybavené silnými motormi.

„Na opustenie Zeme je potrebné dosiahnuť takzvanú únikovú rýchlosť, ktorej sa niekedy hovorí druhá kozmická rýchlosť. Vo veľmi zjednodušenej forme je to minimálna rýchlosť, ktorou musíme teleso vyhodiť kolmo hore (proti gravitácii Zeme), aby už nespadlo naspäť na Zem, ale letelo až do nekonečna,“ povedal kozmický inžinier Baláž.

Vedec však dodal, že Zem neopustila celá raketa Falcon Heavy, odletel iba najvyšší stupeň s nákladom Teslou Roadster. Nižšie stupne sa vrátili na Zem o 21:53. „Dve bočné pohonné jednotky prvého stupňa kontrolovane pristáli na pevnine na Myse Canaveral,“ povedal Baláž.

Stredná časť minula plošinu v Atlantiku, kde mala pristáť, a nárazom o vodnú plochu sa zničila, potvrdil to zakladateľ SpaceX Elon Musk.

Falcon Heavy: 
  • výška: 70 metrov (vrátane druhého stupňa a nákladu)
  • šírka: 12,2 metra
  • motory: 27 motorov Merlin-1D
  • hmotnosť (s palivom): 1 420 788 kilogramov
  • celkový ťah (na hladine mora): 22 819 kN
  • palivo: raketový kerozín RP-1 a ako okysličovadlo tekutý kyslík (LOX)
  • nosnosť:
    • 63 800 kg na nízku obežnú dráhu Zeme
    • 26 700 kg na prechodovú dráhu ku geostacionárnej dráhe
    • 16 800 kg k Marsu
    • 3500 kg k Plutu

Kolonizácia Mesiaca a planéty Mars

Raketa urýchlila elektromobil na únikovú rýchlosť zo Zeme, aby sa dostal na eliptickú heliocentrickú orbitu. „Jej počiatočné parametre sa technicky zhodujú s typickým transferom na Mars. Automobil však na Mars nepoletí (teraz ani nie je na let na Mars vhodné štartovacie okno), ale stane sa obežnicou Slnka, kde by mal teoreticky zotrvať aj miliardy rokov, podobne ako asteroidy,“ objasnil vedec zo SAV.

Cieľom prvého letu rakety Falcon Heavy bolo otestovať raketu pred tým, než ju začnú komerčne využívať. „Aj Elon Musk povedal, že niektoré veci sa na Zemi nedajú nasimulovať a vesmír nás vždy nejako prekvapí. Preto je potrebné spraviť tento let,“ povedal pre Denník N Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Kozmický inžinier Baláž pre Denník N doplnil, že raketa by v budúcnosti mala zohrať významnú rolu pri kolonizácii Mesiaca a planéty Mars. „Užitočná môže byť pri vynášaní ťažkých nákladov na nízku orbitu aj pri vynášaní veľkých satelitov na geostacionárnu orbitu.“

Podľa Kapuša sú dvaja zákazníci, ktorí si zaplatili cestu raketou Falcon Heavy okolo Mesiaca. „Malo to byť na 50. výročie obletu Mesiaca ľuďmi z roku 1968, ale pravdepodobne sa to nestíha a posúva sa to na rok 2019.“

Platforma LC-39A na Myse Canaveral s hangárom spoločnosti SpaceX. Foto – NASA

Najvýkonnejšou raketou bol Saturn 5

Falcon Heavy je najvýkonnejšou raketou súčasnosti a na medziplanetárnu trajektóriu k Marsu by mala vyniesť 16,8 tony nákladu a na nízku orbitu Zeme skoro 64 ton.

„Raketa Delta IV Heavy od NASA vynesie na nízku orbitu náklad 22,56 tony, najvýkonnejšia raketa Európskej kozmickej agentúry ESA, Ariane 5-ES, dokáže na nízku orbitu vyniesť náklad 20 ton, ruský Proton-K vynesie na nízku orbitu 23 ton a čínsky Long March-5 vynesie na nízku orbitu 11,2 tony,“ porovnal silu súčasných vesmírnych rakiet Baláž.

Úplne najvýkonnejšia raketa, akú ľudia vytvorili, sa volá Saturn 5 a v minulosti zabezpečovala štart pre misie Apollo na Mesiac. „Na nízku orbitu Zeme dokázala vyniesť náklad až 140 ton,“ vraví Baláž.

Podľa Kapuša nie je raketa Falcon Heavy taká silná ako Saturn 5, lebo v SpaceX museli uvažovať komerčne. „Raketa musí byť v prvom rade rentabilná. Raketa Saturn 5 nemala žiadne komerčné ciele a bola budovaná presne na mieru misii Apollo, ktorá dopravila ľudí na Mesiac.“

Porovnanie nosnosti rakiet (kliknutím sa obrázok zväčší). Foto – SpaceX

Namiesto Marsu iphone

Týždenník The Economist v článku z minulého mesiaca upozornil, že hoci je okolo novej rakety Falcon Heavy veľké haló, v porovnaní so 60. rokmi minulého storočia, keď bol vesmírny program na vrchole, sa v súčasnosti venuje prieskumu vesmíru menej pozornosti a v odvetví panuje väčšia nuda.

Podľa britského periodika to súvisí s koncom studenej vojny, čo si myslí aj Kapuš: „V roku 1961 mal prezident Kennedy slávny prejav, v ktorom povedal, že do konca desaťročia budú ľudia na Mesiaci. V čase prejavu mali Američania vo vesmíre iba jedného človeka, Alana Sheparda, ktorý spravil len suborbitálny let. Celé to znelo ako bláznovstvo, no Američania za osem rokov technológie vyvinuli, postavili a ľudí dopravili na Mesiac a späť. Bol to úžasný pokrok.“

Keď sa skončila studená vojna a s ňou aj súperenie dvoch veľmocí, vesmírny výskum sa spomalil. „Dnes sme v takom nijakom stave. Pritom dobýjanie a skúmanie sú naše prirodzené vlastnosti. Buzz Aldrin, druhý človek na Mesiaci, pred pár rokmi povedal niečo v zmysle: Sľúbili ste mi ľudí na Marse a namiesto toho mám nový iphone.“

Podľa Kapuša bývalý prezident Obama zrušil viaceré programy NASA, čím uvrhol americkú vládnu agentúru do istého vákua. „Obama začal presadzovať, aby si NASA najímala služby od komerčných firiem. Svojím rozhodnutím podporil súkromný sektor. Vzniknutej príležitosti sa výborne chopil Elon Musk a jeho SpaceX.“

Spoločnosti sa podarilo výrazným spôsobom znížiť cenu za vesmírne lety. Zatiaľ čo let s raketou Delta IV Heavy môže vyjsť zákazníka až na 400 miliónov dolárov, let s Falcon Heavy od SpaceX na geostacionárnu dráhu stojí 90 miliónov dolárov.

[Tip na knihu: Věda podle abecedy od známeho popularizátora vedy, novinára českého Deníka N Petra Koubského.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Prvé pristátie na Mesiaci

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie