Denník N

Bola som ako robot, vymyli mi mozog. Špiónka KĽDR odpálila lietadlo pred olympiádou v Soule, teraz varuje pred Kimom

Kim Hjon-hi v roku 2018. Foto – YouTube NBC
Kim Hjon-hi v roku 2018. Foto – YouTube NBC

Bývalá špiónka, ktorá v roku 1987 dala bombu do juhokórejského lietadla, varuje pred ústupkami voči Kim Čong-unovi. „Na svete neexistuje žiadny štát, ktorý by sa podobal KĽDR. Ľudia vonku to nedokážu pochopiť,“ hovorí.

Let kórejských aeroliniek číslo 858 sa blíži k Bangkoku. Pilot hlási, že všetko je v poriadku, do hlavného mesta Thajska dorazia načas. Po medzipristátí budú pokračovať do Soulu.

Krátko nato však na palube exploduje bomba. Pasažieri, ktorí ju tam nechali, už nie sú v lietadle. Boli to severokórejskí špióni a vystúpili v Abú Zabí. Lietadlo sa zrúti do Andamanského mora, zahynie všetkých 115 ľudí, ktorí v ňom boli. Takmer všetci pochádzajú z Južnej Kórey.

Teroristi sú na slobode, no nie na dlho. Po explózii lietadla sa spustí séria udalostí, ktoré ukážu, že za útokom stojí KĽDR. Chce spôsobiť chaos a vyvolať obavy o bezpečnosť v Južnej Kórei, kde sa o pár mesiacov v roku 1988 má konať letná olympiáda.

Plán sa zrúti, keď prehovorí agentka, ktorá bombu v lietadle nechala.

Režim jej vymyl mozog

„Bola som ako robot, vymyli mi mozog. Od momentu, keď som nastúpila na palubu lietadla, mala som pocit, že som na nepriateľskom území. Tak ma vytrénovali,“ spomína si na udalosti z roku 1987 bývalá špiónka Kim Hjon-hi.

Režim si ju vybral, keď mala 18 rokov. Našli si ju na univerzite v Pchjongjangu, kde študovala japončinu. Dcéra severokórejského diplomata bola vynikajúcou študentkou a mala nadanie na jazyky.

Zo študentky sa mala stať severokórejská špiónka. „V tom čase som cítila hrdosť,“ povedala v rozhovore pre CNN. To, že si ju vybrali, aby plnila úlohy pre režim, brala ona aj jej rodina ako poctu.

Cvičili ju takmer osem rokov. Rok z toho strávila v tajnom výcvikovom tábore hlboko v horách. Učili ju strieľať, prežiť v divočine a trénovala bojové umenia. Do hlavy jej vštepovali ideológiu, ktorá z nej mala urobiť zbraň severokórejského režimu.

Pokračovala aj v štúdiu japončiny a tamojšej kultúry a zvykov, učila sa aj po čínsky. Malo to byť jej krytie.

Jej „veľká“ chvíľa prišla v roku 1987. Dostala úlohu, ktorá podľa jej slov pochádzala priamo od Kim Čong-ila, ktorý sa neskôr stal lídrom KĽDR. Spolu so svojím starším kolegom, ktorý vystupoval ako jej otec, vycestovala do Európy. Navštívili Moskvu, Budapešť aj Viedeň. Napokon prišli do Belehradu, kde si vyzdvihli bombu. Presunuli sa do Bagdadu, odkiaľ odlietal let 858.

„Našou úlohou bolo zabrániť tomu, aby sa v Soule konala olympiáda,“ vraví po tridsiatich rokoch Kim Hjon-hi. KĽDR išlo hlavne o to, aby incident vyvolal chaos a obavy o bezpečnosť počas hier a poškodil renomé Južnej Kórey.

Výčitky si nemohla dovoliť

Rok 1988 bol pre Južnú Kóreu mimoriadne dôležitý. Prvýkrát v histórii hostila olympijské hry. Letná olympiáda, iba druhá v Ázii, mala byť pre Južnú Kóreu príležitosťou, ako ukázať svetu svoju vyspelosť.

Krajina sa v 80. rokoch rýchlo rozvíjala a olympiáda mala byť ďalším dôkazom, že patrí medzi vyspelé štáty.

Severná Kórea sa rozhodla snahu svojich južných susedov sabotovať. Vláda si myslela, že olympiáda navždy rozdelí dve Kórey a prehĺbi ekonomické rozdiely medzi severom a juhom.

29. novembra 1987, desať mesiacov pred olympiádou, preto Kim Hjon-hi a jej kolega Kim Song-il nastúpili v Bagdade na palubu lietadla, ktoré letelo do Soulu.

Kim Hjon-hi neskôr priznala, že bola nervózna, no na svoje pocity rýchlo zabudla. V tom čase verila, že robí službu svojej vlasti.

„Keď sa v mojej hlave objavila myšlienka, že tí ľudia zomrú, rýchlo som to zahnala ako slabú chvíľku. Nemohla som mať také myšlienky, dokonca som sa bála ich mať. Vycvičili ma, aby som prijímala rozkazy ako robot. Verila som, že to robím pre zjednotenie polostrova,“ hovorí.

S kolegom si sadli na svoje sedadlá v siedmom rade a predstierali, že sú bežní cestujúci.

No v batožine mali bombu schovanú do prenosného rádia značky Panasonic. Dostali k nej aj fľašu od alkoholu, v ktorej však bola chemikália, čo mala zabezpečiť, že explózia bude ničivejšia.

Takmer to nevyšlo

Ešte v Bagdade narazili špióni na problém. Počas bezpečnostnej kontroly im zabavili batérie z rádia, bez ktorých bola bomba nefunkčná.

„Veľmi ma to znervóznilo. Zobrala som batérie a dala som ich naspäť do rádia. Keď som ho pustila, fungovalo, tak som pracovníkom na kontrole povedala, že preháňajú,“ povedala Kim Hjon-hi pre CNN. Bomba bola schválne vyrobená tak, aby fungovalo aj rádio.

Výbuch prišiel neďaleko pobrežia Mjanmarska. Agenti už v tom čase na palube neboli. Smrti unikli, no čoskoro ich zadržali v Bahrajne. Počas letiskovej kontroly sa prišlo na to, že ich letenky sú neplatné a pasy falošné. Agenti sa zachovali ako profesionáli a urobili to, na čo boli vycvičení – prehryzli kapsuly s jedom, ktoré mali schované v cigaretových filtroch.

Kim Song-il zomrel, Kim Hjon-hi prežila. Previezli ju do Soulu. Podľa niektorých informácií ju vozili po meste, brali ju do dobrých reštaurácií a nechali ju sledovať televíziu. Južná Kórea dúfala, že sa jej tak podarí z hlavy dostať aspoň časť severokórejskej propagandy a špiónku zlomí.

Podarilo sa. Kim Hjon-hi začala po ôsmich dňoch rozprávať, hoci najprv tvrdila, že je čínska sirota, ktorá nemá s výbuchom nič spoločné. Priznala sa k útoku a uviedla, že príkaz pochádzal priamo od Kim Čong-ila, otca súčasného lídra KĽDR.

„Zaslúžim si, aby som zomrela stokrát, ale predtým, ako sa tak stane, chcem odhaliť celú pravdu o útoku, aby som aspoň čiastočne odčinila hrozný zločin, ktorý som spáchala,“ hovorila na tlačovej konferencii. Rozprávala potichu a vzlykala.

Po tom, čo špiónka priznala, že útok uskutočnila na základe príkazu od severokórejskej vlády, Južná Kórea uviedla svoje ozbrojené sily do stavu najvyššej pohotovosti.

„Severnej Kórei tento barbarský teroristický čin neprejde bez adekvátneho trestu,“ tvrdila juhokórejská vláda.

Západní diplomati ju však varovali, že ak dôjde k odplate, ohrozí to olympijské hry. Tie sa napokon uskutočnili. Plán KĽDR nevyšiel, operácia navyše priniesla odsúdenie po celom svete. Spojené štáty KĽDR zaradili na zoznam štátov, ktoré podporujú terorizmus.

Severná Kórea dodnes odmieta, že by útok nariadila a tvrdí, že ide o výmysel Južnej Kórey.

Ľutuje, že sa narodila v KĽDR

Trest dostala aj Kim Hjon-hi. Súdny proces so špiónkou trval dva roky a na jeho konci ju odsúdili na smrť. Pred popravou ju zachránil juhokórejský prezident Ro Tche-u, ktorý jej udelil milosť. Mladá Severokórejčanka bola podľa neho obeťou krutého režimu, rovnako ako všetci cestujúci, ktorí zahynuli na palube lietadla.

Kim Hjon-hi priznáva, že kvôli svojmu činu má dodnes výčitky. V rozhovore pre CNN povedala, že myslí na rodiny ľudí, ktorých zabila (venovala im aj zisky zo svojej knihy Slzy mojej duše), ale aj na svoju rodinu, ktorá ostala v KĽDR. Špiónka sa bála, že jej blízki skončia v pracovnom tábore.

V roku 2013 v rozhovore pre BBC priznala, že nevie, čo sa s jej rodinou stalo. Zároveň upozorňuje na to, aký krutý je severokórejský režim. „Na svete neexistuje žiadny štát, ktorý by sa podobal KĽDR. Ľudia vonku to nedokážu pochopiť. Celá krajina funguje tak, aby mohla prejavovať lojalitu dynastii Kimovcom a jeho rodine. Je to ako náboženstvo,“ vraví.

55-ročná Kim Hjon-hi žije v Južnej Kórei. Schováva sa a dodnes sa bojí, že Kim Čong-un by na ňu mohol poslať zabijakov, podobne ako to urobil minulý rok, keď na letisku v Malajzii zabili jeho nevlastného brata Kim Čong-nama.

Bývalú špiónku sprevádzajú osobné stráže a rozhovory médiám dáva iba na utajených a ťažko identifikovateľných miestach. Ľutuje, že sa narodila v KĽDR.

„Keď sa nad tým zamyslím, som z toho smutná. Prečo som sa musela narodiť v Severnej Kórei? Pozrite, čo so mnou režim urobil,“ hovorí.

Nenechajte sa oklamať Kimom, hovorí

Po tridsiatich rokoch od útoku je situácia iná. Na Kórejskom polostrove stále panuje napätie, no súčasný líder KĽDR Kim Čong-un vo svojom novoročnom príhovore naznačil, že je otvorený dialógu. Za dobrú príležitosť považoval práve olympiádu, ktorá bude vo februári v Pjongčangu.

Južná Kórea sa už dlhšie snažila Kima presvedčiť, aby sa olympiády zúčastnila delegácia z KĽDR. Rokovania preto bez problémov prijala. Výsledkom je, že športovci zo Severnej a Južnej Kórey budú počas otváracieho ceremoniálu kráčať pod jednou vlajkou a vytvoria spoločný ženský hokejový tím.

Podľa bývalej špiónky však Kim hry využíva na to, aby získal čas na rozvoj svojho jadrového programu. „Nenechajte sa oklamať, Severná Kórea sa vôbec nezmenila. Ak chce režim dosiahnuť svoje ciele, neštíti sa popraviť svojich vlastných občanov,“ hovorí.

„Olympiádu využíva ako zbraň. Snaží sa ujsť pred sankciami a izoláciou tak, že sa bude držať za ruky s Južnou Kóreou,“ dodáva.

Bývalá špiónka nie je sama, kto má takýto názor. Viacero expertov varovalo, že úmysly Kim Čong-una nemusia byť najčistejšie. Často sa hovorí o tom, že severokórejský diktátor sa pokúša narušiť spojenectvo medzi Južnou Kóreou a USA a že po olympiáde znovu prídu provokácie a testy rakiet a bômb.

Myslia si to aj generál Vincent Brooks, veliteľ amerických jednotiek v Južnej Kórei či Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť H.R. McMaster.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Severná Kórea

Zimné olympijské hry

Svet

Teraz najčítanejšie