Denník N

Päť Zemanových zásluh, na ktoré si vďaka jeho eskapádam už málokto spomenie

Rešpektovaný prognostik Miloš Zeman na titulke časopisu Mladý svět v roku 1990. Reprofoto - Dominika Pihová/irozhlas.cz
Rešpektovaný prognostik Miloš Zeman na titulke časopisu Mladý svět v roku 1990. Reprofoto – Dominika Pihová/irozhlas.cz

Ak Zeman cez víkend prehrá voľby, odíde s povesťou rusofila a nie politika, ktorý priviedol Česko do Európskej únie a NATO.

V novembri 1997 sa v Prahe odohrala vražda, ktorá zasiahla českú spoločnosť. Skinheadi Jan Schimperk a Petr Zborník si na diskotéke vyhliadli dvoch študentov zo Sudánu. Rasisticky im nadávali a vyhrážali sa im zabitím. Študent Vysokej školy ekonomickej Hassan Elamin Abdelradi sa utekal schovať na internát, kde ho jeden zo skinhedov dostihol a dvakrát bodol do brucha. Abdelradi zakrátko zomrel.

V reakcii na to sa desaťtisíc Čechov zišlo pred budovou školy, aby odsúdili rasizmus. Na pódiu sa striedali viacerí politici, vrátane Miloša Zemana. Vtedajší predseda parlamentu Zeman za potlesku divákov oznámil, že bude chcieť postaviť hnutie skinheads mimo zákon.

Ten istý Zeman, len o dvadsať rokov neskôr. V novembri 2017 napadla skupina futbalových vagabundov v električke muža zo západnej Afriky. Podľa jeho výpovede mu nadávali, že je „čierna huba“, potom ho udierali päsťami a nakoniec zvalili na zem a kopali. Nikto z cestujúcich sa ho nezastal.

Prezident Zeman, v tom čase už odporca migrácie, označil prípad za banalitu, ktorej nie je nutné venovať zvláštnu pozornosť.

„K takýmto útokom z času na čas dochádza bez ohľadu na farbu pleti, pretože futbaloví fanúšikovia sú ľudia, ktorí sa nekontrolujú a sú to vlastne chuligáni,“ povedal Zeman.

Mení sa Zeman v čase? Alebo sa menia len okolnosti, pričom on zostáva stále rovnaký?

„Zeman nemá príliš ukotvené názory. Jemu išlo vždy o moc a tomuto účelu prispôsobuje aj svoje názory,“ hovorí komentátor denníka Právo Alexandr Mitrofanov, ktorý Zemana sleduje od 90. rokov.

A tak zatiaľ čo dnes považuje za výhodné nadbiehať Rusku a Číne, ešte pred dvadsiatimi rokmi sa usiloval o to, aby Česko smerovalo na západ. Ak tento víkend prehrá s Jiřím Drahošom, na jeho smolu zostanú niekdajšie Zemanove zásluhy v tieni jeho prezidentských eskapád.

1. Záchranca sociálnej demokracie

Keď známeho prognostika Zemana zvolili v roku 1993 za predsedu sociálnej demokracie, mala táto strana slabých sedem percent. Zeman sľuboval, že ju privedie na úrad vlády „hlavným vchodom“, čo o päť rokov skutočne splnil. V júni 1998 získala ČSSD 32 percent. Ako k tomu došlo?

Mitrofanov vidí dva hlavné dôvody. Zeman sa podľa neho objavil v správnom čase, keď život väčšiny Čechov zasiahli reformy premiéra Václava Klausa. „Časť ľudí na týchto reformách zbohatla, bola tu však aj značná časť tých, ktorým sa prestalo dariť. A táto skupina voličov hľadala niekoho, kto sa ich zastane,“ hovorí Mitrofanov.

Svojho zástancu našla v Zemanovi, neprehliadnuteľnom politikovi, ktorý sa osobnostne dokázal vyrovnať i Klausovi. Zeman týmto ľuďom nadbiehal radikálnymi vyhláseniami o tom, že z Česka sa stala „spálená krajina“ alebo že „stranícke legitimácie ČSSD bude viazať do kože členov Klausovej ODS“.

Zároveň však predviedol aj veľkú dávku energie, ktorej vrcholným kúskom bola volebná kampaň 1996. Zeman obišiel takmer celú republiku v starej karose s názvom Zemák. „Ukázal skutočne mimoriadne nasadenie, ku ktorému ho hnala jeho túžba po moci,“ hovorí Mitrofanov.

Na všeobecné prekvapenie sa ČSSD v týchto voľbách takmer dotiahla na Klausovu ODS, ktorá mala pocit neohroziteľnosti. A keď sa Klausovi v roku 1997 rozpadla vláda, Zemanovi sa otvorila cesta k funkcii premiéra.

Vedľajším efektom bolo, že Zeman eliminoval strany na krajnej pravici i ľavici. Podchytil totiž časť ľudí, ktorí by inak volili buď komunistickú stranu alebo otvorene xenofóbnych republikánov Miroslava Sládka.

Zeman rád hovoril o republikánskych voličoch, že sú to len „zdivočelí sociálni demokrati“. V roku 1998 republikáni vypadli z parlamentu a komunisti si zvykli na svoju úlohu večnej opozície.

Video: V slávnej debate z roku 1993 sa Zeman pýta Sládka, čo je to participatívna ekonomika

2. Priviedol Česko do NATO a EÚ

V 90. rokoch bola Zemanova ČSSD dokonca viac proeurópska než vládnuca Klausova garnitúra. „V Bruseli som musel často žehliť niektoré neuvážené výroky našich bývalých vládnych predstaviteľov vo vzťahu k EÚ,“ hovoril Zeman v roku 1996.

Hoci to bol Klaus, kto podával za Česko prihlášku do Európskej únie, až Zemanova vláda túto integráciu dokončila. Ešte v júni 2003, keď Zeman nedobrovoľne skončil na Vysočine ako politický dôchodca, sa iniciatívne zúčastnil referenda o vstupe do EÚ. Novinárom hovoril, že bude, prirodzene, hlasovať za vstup.

Podobné zásluhy mal aj pri vstupe do NATO, hoci pri ňom to bolo zložitejšie. Česko síce dostalo pozvánku už v roku 1997, nástup Zemana však mohol tento proces zastaviť. ČSSD totiž voličom hovorila, že o vstupe do NATO by sa malo rozhodovať v referende.

Po Zemanovom nástupe k moci sa referendum nekonalo a Česko vstúpilo do NATO v prvej vlne s Maďarskom a Poľskom. Komentátor Mitrofanov si to vysvetľuje tak, že Zeman si len pragmaticky zhodnotil, že ani inú alternatívu nemá.

„Hovoríme o konci 90. rokov. Západ bol dominantný, zatiaľ čo Rusko sa nachádzalo v chaose. Upínať sa k Rusku by v tom čase nič neprinieslo,“ poznamenáva Mitrofanov.

Ako to vyzerá dnes? Zeman pred dvoma rokmi povedal, že by súhlasil s referendom o vystúpení Českej republiky z NATO i Európskej únie. On sám by síce hlasoval za zotrvanie, ak by k takýmto referendám skutočne došlo, v súčasnej atmosfére by mohli byť úspešné.

„Nesúhlasím s tými, kto sú za vystúpenie z EÚ a NATO. Urobím však všetko preto, aby bolo referendum, v ktorom by sa mohli vyjadriť,“ povedal Zeman.

3. Spojenec Ameriky

So Zemanovým prozápadným kurzom súvisel aj príklon k Amerike. Prvú skúšku absolvoval začiatkom roku 1999, keď Američanmi vedená koalícia pripravovala letecké útoky na Juhosláviu.

Kritici tieto útoky dodnes vyčítajú hlavne vtedajšiemu prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorému pripomínajú prekrútený výrok o „humanitárnom bombardovaní“ (Havel doslova povedal, že útoky majú humanitárnu povahu, pretože ich cieľom je ukončiť represie Miloševičovho režimu v Kosove).

Reálne to však bol Zeman, kto bez formálneho rokovania vlády rozhodol, že lietadlá NATO budú môcť využívať český vzdušný priestor. „Ide o útoky na rýdzo vojenské a nie civilné ciele. Tieto vojenské akcie majú zabrániť humanitárnej katastrofe,“ hovoril vtedy Zeman.

Jeho minister zahraničia Jan Kavan dokonca spojencom sľuboval, že Česko môže prijať až päťtisíc kosovských (moslimských) utečencov.

Faktom je, že o niekoľko týždňov neskôr Zeman priebeh útokov kritizoval – povedal, že podmienka, že budú smerovať len na vojenské ciele, nebola splnená. Jeho euroatlantickú orientáciu to však neoslabilo.

Zeman sa pri návšteve Prešovskej univerzity v roku 2001 neudržal a od organizátorov si vypýtal popolník, aby si v aule mohol zapáliť. Foto – TASR

Keď v roku septembri 2001 došlo k teroristickým útokom na New York a Washington, Zeman sa opäť jednoznačne prihlásil k spojenectvu s USA. Američanom napríklad ponúkal českú poľnú nemocnicu, ktorú o niekoľko mesiacov Česi vyslali do Afganistanu.

Ako prejav vďaky prijal vtedajší prezident George Bush Zemana v Bielom dome. Ako prezident už Zeman takúto pozvánku nedostal, hoci sa o ňu jeho kancelária intenzívne snažila.

4. Dokončil prechod ku kapitalizmu

Hoci Zeman strávil 90. roky silnou kritikou ekonomickej transformácie, nakoniec to bol on, kto tento proces dokončil. Po nástupe Zemanovej vlády existoval v Česku stav, ktorému sa hovorilo „bankový socializmus“.

Podobne ako na Slovensku bola už väčšina firiem v súkromnom vlastníctve, ale banky zostávali štátne. To znamená, že ich riadili politikmi dosadení manažéri.

„Mnoho z nich bolo neskúsených a často poskytovali úvery v duchu politického zadania. Prispelo to k tomu, že v sa bankách nachádzalo veľké množstvo nesplatených úverov,“ vysvetľuje dlhoročný ekonomický novinár, dnes šéfredaktor Hospodářských novin Martin Jašminský.

Zemanova vláda najväčšie české banky privatizovala, resp. ponúkla rakúskym, francúzskym či belgickým bankovým domom. Ekonomóvia sa zhodujú, že tento krok českej ekonomike výrazne pomohol.

„Odpútanie sa od priameho štátneho vplyvu umožnilo ďalší rozvoj českej ekonomiky i bankových služieb. Český bankový sektor dnes patrí jednoznačne k najstabilnejším v Európe,“ hovorí Jašminský.

Značnú zásluhu na tejto situácii má podľa neho aj Česká národná banka (ČNB), o ktorej vedení rozhoduje priamo prezident. „Milošovi Zemanovi je treba priznať, že pri menovaní členov bankovej rady ČNB postupoval aj ako prezident vždy uvážlivo,“ dodáva Jašminský.

Zeman počas jednej z posledných návštev Slovenska vo funkcii premiéra v máji 2002. Foto – TASR

5. Priateľ Izraela

Komentátor Mitrofanov hovorí, že Zeman zo svojej podstaty potrebuje nepriateľa, proti ktorému sa bude vyhraňovať. Medzi jeho nepriateľov najprv patrili podnikatelia, potom sa k nim pridali novinári a neskôr moslimovia.

Na rozdiel od politikov ako je Tomio Okamura Zeman nenabehol na protimoslimskú vlnu až po vypuknutí migračnej krízy. Už dlho pred svojím zvolením za prezidenta opakoval „bonmot“, že nie každý moslim je terorista, ale každý terorista je moslim.

Zeman úprimne neznášal napríklad palestínskeho vodcu Jásira Arafata, ktorého ešte ako premiér prirovnal k Hitlerovi. Paralelne s tým prejavoval stále väčšie sympatie k Izraelu, ktorému dokonca v tom čase radil, aby Palestínčanov vyhnal zo svojho územia podobne, ako to po vojne urobili Česi so Sudetskými Nemcami.

Jeho averzia proti moslimom má isté limity. Keď vo februári 2015 navštívil Dubaj, súhlasil s tým, že jeho manželka Ivana navštívi miestnu mešitu zahalená v hidžábe.

Fotka Zemanovej manželky z roku 2015, ktorej by mnoho jeho voličov dnes možno ani neverilo.

Vo svojej náklonnosti k Izraelu je však Zeman neochvejný a prejavoval ju aj ako prezident. V roku 2015 na konferencii Americko-izraelského výboru pre verejné záležitosti vyjadril podporu Izraelu parafrázou slávneho výroku prezidenta Johna Kennedyho.

„Poznáte ten známy Kennedyho slogan: Ich bin ein Berliner. V súčasnej situácii musíme všetci povedať: Som Žid,“ povedal Zeman a túto vetu zopakoval aj v hebrejčine. Poslucháči ho odmenili „standing-ovation“.

O dva roky neskôr Zeman prevzal od amerických židov ocenenie Bojovník za pravdu ako prejav vďaky za jeho dlhodobý proizraelský postoj.

V rámci neho Zeman neváha ísť do sporu ani s najbližšími susedmi, pokiaľ sa k Izraelu postavia inak než on. Koncom roku 2017 verejne kritizoval Slovensko za to, že v OSN hlasovalo proti iniciatíve prezidenta Donalda Trumpa vyhlásiť Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Pri tejto príležitosti pripomenul Slovensku jeho neslávnu minulosť.

„Bývalý prezident tejto krajiny expedoval 60-tisíc slovenských židov do Osvienčimu. Očakával by som, že dnešná slovenská vláda a prezident si túto históriu uvedomí a rovnako ako Česká republika sa hlasovania zdrží,“ vyhlásil Zeman.

S istým nadhľadom sa dá povedať, že prednosť pred Izraelom má u Zemana len jeden štát, a to je Rusko. V septembri 2016 vynechal Zeman pohreb izraelského expremiéra Šimona Peresa, pretože nechcel prerušiť svoj pobyt na Rhodose na konferencii Dialóg civilizácií, ktorú zorganizoval jeho priateľ a muž blízky Putinovi Vladimir Jakunin.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Petr Pavel

Svet

Teraz najčítanejšie