Odkaz MMŠ: O tom, prečo si práve rok pred okrúhlymi narodeninami zmyslíme zabehnúť prvý maratón

Fyzici tvrdia, že čas vlastne neexistuje, ale hovoria nám to márne. Mentálne žijeme v čase a dokonca sa správame podľa toho, ako ho meriame. Dokazujú to tvrdé dáta, použité v tomto texte magazínu The Atlantic.

Začína údajmi, že keď sa náš vek blíži k okrúhlemu výročiu, začneme byť mimoriadne aktívni. Sociálni psychológovia Adam Alter a Hal Hershfield to nazývajú fenoménom „deviatkarov“ a dobrým príkladom sú bežci. Medzi ľuďmi, ktorí po prvý raz bežia maratón, je v priemere o 48 percent viac tých, ktorých vek sa končí deviatkou, než medzi zvyšnými ročníkmi. Napríklad 29-ročných je dvojnásobok oproti 28- a 30-ročným.

Prečo je to tak? To je asi každému jasné. Cítime, že sa blížime k nejakej vekovej hranici, hoci tá je len čisto formálna, a chceme si niečo dokázať pred jej dovŕšením. A s vekom táto túžba silnie. 49-roční bežci, ktorí sa po prvý raz odhodlali bežať maratón, sú trikrát početnejší ako čerství päťdesiatnici.

Lenže tento vzťah k formálnej vekovej hranici nemusí byť vždy len pozitívny (teda niečo si dokázať). Výskyt samovrážd „deviatkarov“ je o 18 percent pravdepodobnejší než iných ročníkov. „Ľudia majú väčší sklon zhodnocovať svoje životy, keď sa končí ich chronologická dekáda, než inokedy,“ vysvetľujú psychológovia.

Časomiera jednoducho vplýva na náš život a aktivitu. Štatistika z mnohých zápasov v americkom futbale ukazuje, že vyše dvojnásobný počet víťazných bodov dosiahnu hráči v poslednej minúte prvého polčasu. Psychológ Clark Hull by nebol prekvapený. V 30. rokoch minulého storočia urobil test na potkanoch. Na dráhe im rozložil jedlo v jednotlivých úsekoch a meral, ako rýchlo bežia. Ukázalo sa, že ich rýchlosť sa zvyšuje s blížiacim sa jedlom.

To síce vyzerá tak, že sme vlastne len ovládaní našimi predstavami o nejakom formálnom cieli (či už je to čas, alebo vzdialenosť), ale v niektorých prípadoch je čas jednoducho biologický a ovplyvňuje náš výkon bez ohľadu na naše predsudky. Výskumníci napríklad zistili, že pravdepodobnosť omylu pri anestézii v nemocniciach je štyrikrát vyššia o tretej poobede než o deviatej ráno.

Schopnosť detí sústrediť sa v škole dramaticky klesá každou hodinou. Výsledky testov na školách v Dánsku vyzerajú dosť neuveriteľne: každou ďalšou hodinou od ôsmej ráno klesal výkon študentov v testoch tak, ako keby vynechali dva týždne učenia.

Čas je teda neúprosný, ale na druhej strane, bez vnímania jeho formálnych kategórií, ako sú blížiace sa okrúhle narodeniny, by sme možno mnohé veci nedokázali. Právnička Cindy Bishopová bežala svoj prvý maratón, keď mala 49 rokov. „Chcela som zmeniť svoj život a objaviť opäť seba samu,“ hovorí. A biológ Andy Morozovsky mal 59, keď pred dvoma rokmi bežal svoj prvý maratón on. „Nechcel som ho vyhrať, len ho dobehnúť. Chcel som vidieť, čo dokážem.“