Čína, Švédsko a Česko sú najmenej nábožné krajiny. Mladší a chudobnejší veria viac

Ak by sa vás dnes niekto na ulici spýtal, či ste nábožensky založený, ako by ste odpovedali?

Z nového prieskumu agentúry Gallup International vyplýva, že takmer dve tretiny ľudí po celom svete by odpovedali kladne. Medzi 65 krajinami, kde sa prieskum konal, však existujú priepastné rozdiely.

Keď sa túto otázku pýtali v Číne, dvaja z troch ľudí odpovedali, že sú presvedčení ateisti. Naproti tomu 94 percent ľudí v Thajsku povedalo, že sa považujú za veriacich.

Sociológovia tiež zistili, že mieru spirituality ovplyvňuje skôr množstvo peňazí ako napríklad vzdelanie človeka.

Prieskum naznačil, že ľudia s vyšším príjmom sú veriaci v oveľa menšej miere ako chudobnejší obyvatelia a že je medzi nimi aj viac ateistov.

Viac neveriacich aj v katolíckych baštách Európy

Čína, Švédsko a Česko – to sú podľa prieskumu tri krajiny s najväčším pomerom ľudí, ktorí sa zaradili medzi neveriacich.

Viditeľné je to najmä v komunistickej Číne, kde sa za veriacich považuje len 7 percent ľudí. Vo Švédsku a Česku sa zas za nábožensky založeného považuje len jeden človek z piatich.

Na opačnom konci sú krajiny ako Thajsko, Bangladéš, Arménsko, Gruzínsko či Maroko. Vo všetkých týchto krajinách sa za veriacich považuje viac ako 90 percent opýtaných.

Zaujímavý je tiež pohľad na regióny. Najviac nábožensky založených ľudí je v Afrike a na Blízkom východe (viac ako 8 z 10 ľudí sa tam považuje za veriacich a zároveň je tam len minimum ateistov), najmenej je ich zas v západnej Európe a v ďalekej Oceánii.

Napríklad v Írsku, kde mala katolícka cirkev ešte prednedávnom silné slovo a oficiálne sa k nej hlási viac ako 80 percent ľudí, sa za nábožensky založených považuje menej ako polovica respondentov.

Podobne sú na tom aj dve ďalšie krajiny, kde má katolicizmus hlboké korene: v Rakúsku a Španielsku sa väčšina ľudí označila buď za neveriacich, alebo priamo za ateistov.

Prečítajte si

Početná nadvláda kresťanstva sa končí, ateizmu bude tiež menej

Čím mladší a chudobnejší, tým viac veriaci

Údaje tiež naznačujú, že vzdelanie respondentov nehralo pri ich odpovediach dôležitú úlohu.

„Ľudia, ktorí dosiahli maximálne základné vzdelanie, síce sú zároveň aj najviac nábožensky založení, no veriaci tvoria väčšinu bez ohľadu na dosiahnutý stupeň vzdelania,“ píše sa v tlačovej správe prieskumnej agentúry.

Oveľa zaujímavejší vzťah vznikol pri výške príjmu: menej ako polovica ľudí s vyššími a vysokými platmi sa považovala za nábožensky založených a štvrtina z nich sa označila za ateistov.

Iné to bolo pri ľuďoch s nižšími či priemernými platmi – 70 percent z nich sa označilo za veriacich a len asi 5 percent za ateistov.

Tieto výsledky sa zhodujú s nedávnou štúdiou Pew Research Centre, kde sa ukázal takmer jednoznačný vzťah: čím boli krajina a jej obyvatelia bohatší, tým menej veriacich v nej žilo. Výnimkou bola len Čína a Spojené štáty.

V prvom prípade bolo veriacich oveľa menej napriek tomu, že väčšina Číňanov má nízke príjmy. Spojené štáty patria, naopak, medzi najbohatšie krajiny sveta, no veriacich je tam viac, ako by sa dalo očakávať.

Prieskum zistil ešte jednu zaujímavosť: medzi ľuďmi vo veku do 34 rokov bolo v priemere viac veriacich ako v iných vekových kategóriach. Znamená to, že mladí ľudia majú o čosi vyššie náboženské cítenie.

„Úloha náboženstva aj naďalej dominuje v každodennom živote a počet veriacich na celom svete je relatívne vysoký. Navyše, keďže počet veriacich medzi mladými ľuďmi stúpa, môžeme očakávať, že nábožensky založených ľudí bude v budúcnosti ešte viac,“ povedal Jean-Marc Leger, prezident Gallup International.

Potvrdili by sa tak predpoklady, že v polovici tohto storočia bude na svete viac veriacich ako dnes. Jednou z hlavných príčin je, že hoci v Európe, Číne či Japonsku počet neveriacich stúpa, pôrodnosť v týchto krajinách je už dlhšie podpriemerná a obyvateľstvo tam starne.

Na rozdiel od viacerých ázijských či afrických krajín, kde bude počet veriacich stúpať úmerne s počtom nových detí.

Prieskum spravila spoločnosť Gallup International na konci minulého roka.

Počas neho sa výskumníci takmer 64-tisíc ľudí zo 65 krajín po celom svete spýtali otázku, či sa „bez ohľadu na to, či navštevujú náboženské obrady,“ považujú za nábožensky založenú osobu, neveriaceho alebo ateistu.

Slovensko sa medzi skúmané krajiny nedostalo.