Denník N

7 dobrých správ: Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus

V Ankare otvorili knižnicu vyhodených kníh, v Lazanoch pri Prievidzi postavili prvý slamený dom. V Tokiu vystavujú české komiksy. Sedem dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.

1. Namiesto piatich dní sú v práci len štyri

„Niektorí superhrdinovia našich čias hovoria: pracujem 90 hodín, 100 hodín, 120 hodín týždenne. Keď to potom vidia ostatní, povedia si: vďaka tomuto budem úspešný. Budem pracovať rovnako… ale to nie je pravda,“ povedala pre BBC Marei Wollersbergerová z londýnskej dizajnérskej firmy. Jej zamestnanci preto pracujú len osem hodín štyri dni v týždni. Plat však dostávajú, akoby v práci trávili aj piatok.

Podľa Wollersbergerovej to zaručuje vyššiu efektivitu a lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Zamestnanci totiž piaty pracovný deň využívajú pre seba a hlavne na oddych od pracovných mailov a povinností.

„Vieme, že ľudia celý svoj život odkladajú dôležité chvíle na dôchodok, keď budú mať peniaze a robiť všetko, čo kedy chceli, a splnia si svoje sny. Ale v niektorých prípadoch sme videli, že k tomu nikdy nedôjde, pretože ochorejú alebo už majú veľa rokov,“ vysvetlila Wollersbergerová.

„Možno by sme to mohli jednoducho otočiť. Možno by sme si mohli vziať z toho času, posunúť ho dopredu a vrátiť ho nám aj našim zamestnancom.“

2. V Ankare otvorili knižnicu vyhodených kníh

Knižnica v Ankare ponúka nadčasové tituly. Verejnú knižnicu totiž tvoria výhradne knihy, ktoré sa ocitli na smetisku. Po viac ako mesiaci všetky knihy, ktoré popri svojej práci našli smetiari, roztriedili a zaradili do novej knižnice. Tá mala pôvodne slúžiť len pre smetiarov a ich rodiny, avšak zbierka sa postupne tak rozrástla, že vlani ju otvorili pre verejnosť. Navyše sa pravidelne rozširuje o nové tituly, ktoré darúvajú miestni obyvatelia.

„Začali sme diskutovať o myšlienke vytvoriť z takýchto kníh knižnicu. Keď to všetci podporili, projekt sme spustili,“ cituje CNN Alpera Taşdelena, starostu ankarskej mestskej časti Çankaya, kde sídli nová knižnica.

Tá ponúka vyše šesťtisíc titulov vrátane detských kníh, komiksov, anglických aj francúzskych prekladov. O niektoré knihy je veľký záujem a mnohé si pravidelne požičiavajú školy z celej krajiny. Iné zas posielajú väzňom.

3. Migrantov sa už neboja

Keď sa obyvatelia florentského predmestia Sesto Fiorentino dopočuli, že do bývalého hotela v historickom centre sa presťahuje 50 žiadateľov o azyl, neboli z toho nadšení a zorganizovali protest aj podpisovali petície.

38-ročný starosta Lorenzo Falchi sa preto rozhodol, že ich obavy zažehná. Po viac než polroku je predmestie talianskeho mesta vzorom pre ostatných, pretože obyvatelia rešpektujú svojich nových susedov a tí zase žijú v dôstojných podmienkach.

„Ľudia sa obávali hluku, odpadkov, ale boli to len ich predstavy,“ povedala pre Guardian Dalila De Pasqualová zo združenia, ktoré pomáha migrantom začleniť sa. „Nevedeli, kto sú títo ľudia, a báli sa preto večer chodiť von.“

Pre migrantov a miestnych preto zorganizovali spoločné úlohy. Migranti napríklad zbierali na námestí cigaretové ohorky spolu s talianskymi dôchodcami. Počas práce sa niektorí domáci pustili do rozhovorov s novými obyvateľmi a zistili, že nie sú až takí odlišní, ako si pôvodne mysleli.

Podobné projekty sa opakujú každý týždeň a domáci začali migrantom pomáhať, napríklad pri písaní životopisu na pracovné pohovory. A migranti sa zas učia prispôsobovať novému prostrediu.

Ilustračné foto – TASR/AP

4. Antarktídu zdolala prvá ženská expedícia

Skupina britských vojačiek bola prvým čisto ženským tímom, ktorému sa bez akéhokoľvek pohonu podarilo prejsť naprieč Antarktídou.

Vojačky strávili na ľade 62 dní vrátane Štedrého dňa, na lyžiach prešli 1700 kilometrov a za sebou ťahali sane, ktoré vážili 80 kilogramov.

„Sú pre nás inšpiráciou a sú vzorom pre mladých ľudí v celej našej krajine,“ povedal podľa Daily Telegraph britský minister obrany Gavin Williamson.

5. Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus

V Poprade jazdí prvý na Slovensku vyrobený autobus, ktorý je plne na elektrický pohon. Šoféri si v ňom pochvaľujú hlavne klímu, ekologický pohon aj menej hluku.

Dvojtonové akumulátory má elektrobus na streche. Tie majú zabezpečiť jazdu, klimatizáciu a vydržať aj chladné podmienky pod Tatrami. Bez nabíjania by mali autobusy zvládnuť celodennú premávku na mestskej linke. Akumulátory totiž majú dojazd do 150 kilometrov.

Poprad postupne obnovuje vozový park a kúpil už sedem nových autobusov, z toho dva na elektrický pohon. Mesto chce do ekologickej dopravy ďalej investovať a nasledovať tak veľké metropoly, ktoré už ekologickú dopravu zaviedli.

„Samotný model elektromobility je dnes svetovým trendom a my jednoducho chceme vylepšovať životné prostredie,“ povedal pre RTVS viceprimátor Popradu Igor Wzoš. „Hoci jeden samotný elektrobus je malý príspevok, treba ukázať, že sa to dá.“

6. Postavili prvý slamený a ekologický dom

V obci Lazany v okrese Prievidza postavili prvý slamený dom. Jeho konštrukcia je z dreva, múry z hliny a slama pomáha dom izolovať. Dom si svojpomocne postavila mladá rodina.

Hlavným zdrojom tepla je veľká murovaná akumulačná pec, ktorá sa nachádza v strede domu. Rodina ju však zatiaľ nepoužila. Na kúrenie im postačuje malá, vedľajšia piecka.

„Náklady na vykurovanie a ohrev teplej vody máme zatiaľ zrátané za jednu zimu, ktorá bola extrémne silná. Dokopy sme spálili sedem kubíkov dreva,“ povedal pre RTVS Ivan Hanko, majiteľ slameného domu.

Na Slovensku je približne 50 takýchto domov, mnohé majú pritom viac ako sto rokov. V Lazanoch ide o raritu, kým v Zaježovej pri Zvolene stojí viac ako desať takýchto stavieb.

Slamený dom v Lazanoch počas výstavby. Foto – Archív TASR

7. Japonci spoznajú dejiny Československa cez komiks

Legionári, vznik Československa, obsadenie Čiech hitlerovským Nemeckom aj komunistický totalitný režim. To všetko si môžu návštevníci Českého centra v Tokiu pozrieť na výstave, ktorá má priblížiť dejiny Československa pri príležitosti jeho stého založenia.

Výstava pod názvom Komiks v dejinách x dejiny v komikse predstavuje jednotlivé obdobia cez dobové tlačoviny aj obrázky českých autorov ako Josef Lada, Ondřej Sekora či Karel Saudek.

„Výrečné sú jednotlivé zákazy a obnovenia Rýchlych šípov (český komiks o piatich chlapcoch od Jaroslava Foglara – pozn. red.) na začiatku druhej svetovej vojny, za tretej republiky a počas Pražskej jari. O vývoji českej spoločnosti medzi masarykovským Československom, protektorátom a stalinistickým začiatkom 50. rokov názorne vypovedajú premeny v tvorbe Ondřeja Sekoru,“ cituje ČTK organizátora projektu Jeana-Gasparda Páleníčka.

Výstava potrvá do 28. februára.

Komiks v dejinách x dejiny v komikse. Foto – tokyo.czechcentres.cz

7 dobrých správ

Teraz najčítanejšie