Skončil ako minister za predražený tender, teraz je veľvyslancom pre nórske a švajčiarske fondy

Pracovať v diplomacii spôsobom, že idete z jedného významného postu na ďalší, sa darí len niektorým veľvyslancom. Exminister obrany František Kašický medzi nich patrí a od vlaňajšieho septembra zastáva post, aký doteraz na ministerstve zahraničných vecí nepoznali.

Bývalý minister obrany za Smer, ktorý vo funkcii skončil pred desiatimi rokmi po výrazne predraženom tendri, je od vlaňajšej jesene veľvyslancom s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu.

Nová funkcia

Slovensko teda pri rokovaniach o projektoch a grantoch s krajinami citlivými na korupciu reprezentuje Kašický. Ako minister pritom musel skončiť pre kauzu, v ktorej by po dotiahnutí zmlúv, (po medializovaní tender na predražené upratovanie zrušili) mohlo ísť o klientelizmus, alebo korupciu.

Kašického funkcia je len formálna, granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (Islandské, Lichtenštajnské a Nórske), a peniaze z Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu ministerstvo zahraničia nerozdeľuje ani nikdy nerozdeľovalo.

V rokoch 2014 až 2021 by mali štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, no využívajú výhody spoločného hospodárskeho priestoru, na Slovensko dohromady poslať viac ako 100-miliónov eur. Rozdeľujú sa podobným spôsobom ako eurofondy a kompetencia rozhodovať o týchto projektoch patrí Úradu vlády.

V každom prípade František Kašický sa po návrate z postu veľvyslanca v Nórsku dočkal funkcie, ktorú na ministerstve zahraničných vecí pred jeho príchodom do Bratislavy nemali. Titul „veľvyslanca s osobitným poslaním“ diplomacia pozná. V medzinárodnej diplomacii sa volá oficiálne „ambassador-at-large“ a používa sa pre osoby, ktorí nemajú misiu na konkrétnom mieste v zahraničí, ale je im pridelená zvláštna diplomatická agenda.

„Jeho úlohou je koordinovať činnosť odborov ministerstva s cieľom maximálne využiť potenciál finančných mechanizmov pre potreby zahraničnej a európskej politiky Slovenska a jednotlivých sektorových politík,“ vysvetľuje Lajčákovo ministerstvo, čo náš „veľvyslanec s osobitným poslaním“ na tomto poste robí. Bývalý minister tiež spolupracuje s Úradom vlády a zastupuje ministerstvo ako stály člen v monitorovacích výboroch týchto fondov.

Prečítajte si

Písal Lajčákovi prejavy, potrestali ho za to, že spochybnil Banáša a lajkol kritiku Kaliňáka

Úrad vlády potvrdil, že Kašický nemá žiadne kompetencie v súvislosti s rozdeľovaním fondov alebo grantov EHP a Nórska na Slovensku a že Úradu vlády ďalej zostáva funkcia kontaktného bodu, ktorý zodpovedá za projekty aj ich zabezpečuje.

Pomoc v mnohých  oblastiach

To je dôležitá právomoc, pretože tak ako aj v prípade eurofondov, sa už v minulosti objavili aj poberatelia, ktorí tieto peniaze zneužili na obohatenie. Príkadom je futbalový štadión v Senci, kde audítori pred pár rokmi našli nezrovnalosti za niekoľko stoviek tisícov eur.

Grant takmer 1,2 milióna eur na opravu Topoľčianskeho hradu z nórskych fondov dostalo aj občianske združenie, v ktorom bol aj bratranec premiéra Roberta Fica. Aj tu sa objavili pochybnosti o oprávnenosti niektorých položiek, projekt však napokon dokončili.

Nórske fondy smerujú hlavne do ekologických projektov, na opatrenia proti zmene klímy. Opravovali z nich aj hornú časť hradu Devín, či v bratislavskom Novom Meste vybudovali nový moderný park.

Nórska ambasáda na Slovensku zriadenie špecializovanej funkcie na prácu s grantmi považuje za dobrý nápad a potvrdila, že s Kašickým spolupracujú a veria, že to pomôže spoluprácu ešte zlepšiť.

Pripomeňme si však teraz Kašického kariéru, ktorý najťažšie prežíval chvíle pred desiatimi rokmi na ministerstve obrany.

„Nechcem svojou prítomnosťou prispievať k ďalšej škandalizácii rezortu, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou, pre ktorý som žil, žijem a budem žiť,“ hovoril na rozlúčku so slzami v očiach v januári 2008 nominant Smeru, keď sa na tlačovej konferencii lúčil s ministerstvom obrany.

Drahé upratovanie

Ministerstvo obrany vtedy vypísalo extrémne predražené tendre na letnú a zimnú údržbu aj upratovanie a médiá si to všimli. Prvá zákazka bola podľa dovtedajších nákladov ministerstva predražená štrnásťnásobne, druhá trojnásobne, tretia dvojnásobne. Do jedného z tendrov sa prihlásila firma s väzbami na bratislavského funkcionára Smeru Martina Borguľu, do druhého spoločnosť, ktorú riadil syn vtedajšieho poslanca a neskoršieho ministra za SNS Jána Chrbeta.

Jeden z najväčších škandálov vlády Smeru, SNS a HZDS však kariéru Kašického nezastavil. Už týždeň po odvolaní sa stal zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, ktoré viedol Ján Kubiš (nominant Smeru) a ešte v tom roku sa stal naším veľvyslancom pri NATO.

Po nástupe Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) na ministerstvo zahraničných vecí v roku 2010 to vyzeralo, že ho z Bruselu stiahnu. Dokonca to schválila vláda, no Radičovej vláda onedlho potom padla a on zostal veľvyslancom pri NATO až do roku 2013, teda o rok dlhšie, ako je zvykom.

Kašického kariéra v čase ministrovania ďalšieho nominanta Smeru Miroslava Lajčáka je tiež priamočiara. Priamo z Bruselu putoval ešte v roku 2013 do Nórska, kde sa stal slovenským veľvyslancom a bol tam až do vlaňajšieho roku a od jesene 2017 zastáva už spomínaný post „veľvyslanca s osobitným poslaním“.

Naši diplomati zvyčajne medzi jednotlivými vycestovaniami do zahraničia zvyknú stráviť rok a viac v Bratislave na ministerstve zahraničia. Nie je to tak u všetkých a Kašický nebol jediný, kto striedal misie bez „medzipristátia“ vo vlasti.

Marek Eštók, zať šéfa Ficových poradcov Vladimíra Faiča, bol slovenským veľvyslancom vo Francúzsku od roku 2010 do septembra 2017 a poslali ho rovno šéfovať našej misii pri Rade Európy v Štrasburgu.

V podstate bez „medzipristátia“ na ministerstve striedal diplomatické misie aj bývalý predseda Ficovej materskej Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Jozef Migaš, ktorý skončil v roku 2015 ako ambasádor v Rusku a krátko potom už nastúpil na rovnaké miesto v Bielorusku.

Aj ďalší expredseda SDĽ Peter Weiss prechádza plynule z veľvyslanectva na veľvyslanectvo, len je to u našich susedov. Weiss bol najprv v Budapešti (2009–2013), odkiaľ plynulo prešiel do Prahy.

Čo mohlo okrem vlastných schopností Kašickému pomôcť v jeho prekvapivo úspešnej kariére aj napriek škandálu na ministerstve obrany?

Aby bol životopis kompletný

Prejdime si ešte tú časť Kašického „curriculum vitae“, ktorá sa vracia do obdobia socialistického Československa a končí sa v čase nástupu prvej Ficovej vlády.

Koncom 80. rokov začal Kašický študovať na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda a stihol sa stať aj členom komunistickej strany, tu pripomeňme, že sa narodil v roku 1968 a 18. novembra 1989 oslavoval 21. narodeniny.

Po roku 1989 pracoval pre armádny časopis Obrana a za poslednej Mečiarovej vlády (1994–1998) sa stal hovorcom ministra obrany Jána Siteka (SNS). Z tých čias pochádza aj Kašického vyjadrenie, v ktorom tlmočil Sitekov názor, že je za neutralitu Slovenska, nie za vstup do NATO.

František Kašický zostal na ministerstve aj po nástupe Dzurindovej vlády a v čase ministrovania Ivana Šimka z SDKÚ sa stal šéfom vojenskej kontrarozviedky. Šimkov nástupca Juraj Liška (tiež SDKÚ) ho však odvolal. Neoficiálne išlo o stratu dôvery k šéfovi kontrarozviedky.

A kde po službách pre SNS a SDKÚ Kašický skončil? Veľmi rýchlo po odchode z ministerstva sa stal tajomníkom branno-bezpečnostného výboru, ktorý vtedy viedol opozičný poslanec Smeru Robert Kaliňák a rýchlo sa ukázalo, že sú dobrí známi. Do funkcie ministra obrany tak v roku 2006 prešiel prekvapivo priamo z Kaliňákovho výboru.