Denník N

Soros v Davose: Ocitli sme sa v zlomovom momente histórie

George Soros. Foto -TASR/AP
George Soros. Foto -TASR/AP

Ochrana demokratických výdobytkov minulosti nestačí, musíme chrániť aj hodnoty otvorenej spoločnosti tak, aby lepšie odolávali budúcim útokom.

Dobrý večer. Stalo sa už každoročnou tradíciou, že v Davose predkladám akúsi správu o súčasnom stave sveta. Pôvodne som plánoval využiť pol hodiny na svoje poznámky a pol hodiny na otázky, ale môj prejav sa rozrástol natoľko, že nakoniec to bude skoro hodina. Je to preto, že problémy, ktorým čelíme, sú také vážne. Po tom, čo skončím, dám priestor vašim komentárom a otázkam. Tak sa na to pripravte.

Principiálny protiútok

Myslím, že súčasný moment dejín je dosť bolestivý. Otvorené spoločnosti sú v kríze a na vzostupe sú rôzne formy diktatúr a mafiánskych štátov, ktorých príkladom je Putinovo Rusko. V Spojených štátoch by chcel prezident Trump tiež zaviesť mafiánsky štát, ale nemôže, pretože mu to nedovolí ústava, iné inštitúcie a živá občianska spoločnosť.

Či sa nám to páči, alebo nie, moje nadácie, väčšina našich stážistov i ja sám bojujeme proti presile a ochraňujeme demokratické výdobytky minulosti. Moje nadácie sa zvykli zameriavať na takzvaný rozvíjajúci sa svet, ale dnes je otvorená spoločnosť ohrozená aj v Spojených štátoch a v Európe, preto míňame viac ako polovicu rozpočtu v bližších krajinách. Pretože to, čo sa deje tu, má negatívny vplyv na celý svet.

Ale ochrana demokratických výdobytkov minulosti nestačí, musíme chrániť aj hodnoty otvorenej spoločnosti tak, aby lepšie odolávali budúcim útokom. Otvorená spoločnosť bude mať vždy svojich nepriateľov a každá generácia musí znovu potvrdiť svoje odhodlanie udržať otvorenú spoločnosť nažive.

Najlepšou obranou je principiálny protiútok. Nepriatelia otvorenej spoločnosti majú víťazoslávne pocity a to ich povzbudzuje, aby svoje represívne snahy ešte viac zvýraznili, čo však vytvára protitlak a ponúka príležitosť. To sa deje na miestach, ako je dnešné Maďarsko.

Ide o civilizáciu

V minulosti som zvykol definovať ciele našich nadácii ako „obranu otvorených spoločností pred ich nepriateľmi, vytváranie tlaku na vlády, aby sa správali zodpovedne, a podporu kritického myslenia“. Ale situácia sa zhoršuje. V stávke nie je len prežitie otvorenej spoločnosti, ale prežitie celej našej civilizácie. Vzostup lídrov ako Kim Čong-un a Donald Trump s tým do veľkej miery súvisí. Zdá sa, že obaja sú ochotní riskovať jadrovú vojnu len preto, aby sa udržali pri moci. Lenže dôvody tohto problému sú ešte horšie.

Schopnosť ľudstva podmaniť si sily prírody, či už z konštruktívnych, alebo deštruktívnych dôvodov, stále rastie, ale naša schopnosť vládnuť si správnym spôsobom je ako na hojdačke a práve teraz je veľmi slabá.

Hrozba jadrovej vojny je taká strašidelná, že máme tendenciu ju ignorovať. Ale v skutočnosti je reálna. V Spojených štátoch sa to prejavuje tým, že odmietame prijať, že sa Severná Kórea stala jadrovou mocnosťou. To však silne povzbudzuje Severnú Kóreu, aby rozvíjala svoje jadrové kapacity tak rýchlo, ako to len ide. A to zas môže prinútiť USA, aby použili svoj nukleárny arzenál preventívne. Znamenalo by to začať jadrovú vojnu preto, aby sme zabránili jadrovej vojne, čo je zjavne protirečivá stratégia.

Faktom je, že Severná Kórea sa stala jadrovou mocnosťou a dnes už nie je možná žiadna vojenská akcia, ktorá by tomu mohla zabrániť. Jedinou rozumnou stratégiou je akceptovať realitu, nech je akokoľvek nepríjemná, a dohodnúť sa so Severnou Kóreou na nejakých podmienkach. To by si však vyžadovalo, aby USA spolupracovali so všetkými zainteresovanými stranami, predovšetkým s Čínou. Peking má totiž najsilnejšie páky, ktoré môže použiť proti Severnej Kórei, ale zatiaľ tomu nie je veľmi naklonený. Ak by totiž čínske opatrenia dopadli na Pchjongjang príliš tvrdo, tamojší režim by mohol skolabovať a Čínu by zaplavili severokórejskí utečenci. Navyše Peking nerád robí Spojeným štátom, Južnej Kórei alebo Japonsku akékoľvek láskavosti. Naopak, voči týmto krajinám má veľa výhrad.

Dosiahnuť spoluprácu by si vyžadovalo množstvo rokovaní, ale keby sme to dosiahli, tak by toto spojenectvo bolo schopné čeliť Severnej Kórei prostredníctvom politiky cukru a biča. Bič by sa dal použiť na to, aby krajinu prinútil sadnúť si k rokovaciemu stolu, a cukor na to, aby ju odmenil za dôveryhodné ukončenie ďalšieho vývoja jadrových zbraní. Čím skôr by sa takáto dohoda dosiahla, tým úspešnejšia by mohla byť. Úspech sa dá merať množstvom času, ktorý by Severnej Kórei zabral, aby plne sfunkčnila svoj jadrový arzenál. V tejto súvislosti by som rád zameral vašu pozornosť na dve zásadné správy, ktoré v súvislosti s možnou jadrovou vojnou so severnou Kóreou práve publikovala organizácia Crisis Group.

Sfunkčnime americký politický systém

Inou veľkou hrozbou pre prežitie našej civilizácie je klimatická zmena, ktorá je tiež stále dôležitejšou príčinou nútenej migrácie. Problémom migrácie som sa dosť dlho venoval inde, ale musím zdôrazniť, aké vážne a neriešiteľné tieto problémy sú. Nechcem zachádzať ani do detailov klimatickej zmeny, pretože je veľmi dobre známe, čo treba urobiť. Máme síce vedecké práce, ale chýba nám politická vôľa, zvlášť v administratíve súčasného amerického prezidenta.

Chcem jasne povedať, že Trumpovu administratívu považujem za jasnú hrozbu pre celý svet. Ale považujem ju tiež len za dočasný fenomén, ktorý zmizne v roku 2020 či možno ešte skôr. Uznávam prezidenta za to, ako úžasne motivoval svoju voličskú základňu, ale úmerne k tomu taktiež vytvoril veľkú základňu svojich oponentov, ktorí sú motivovaní rovnako silno. Preto tohto roku očakávam jasné víťazstvo demokratov vo voľbách do kongresu.

Mojím osobným cieľom v Spojených štátoch je pomoc znovu nastoliť funkčný systém dvoch strán. To si bude vyžadovať nielen jasné víťazstvo demokratov, ale aj Demokratickú stranu, ktorá sa bude usilovať o nestranné prekreslenie hraníc volebných obvodov, nominácie kvalifikovaných sudcov a správne uskutočnené sčítanie a iné opatrenia, ktoré si funkčný systém dvoch strán bude vyžadovať.

IT monopoly

Veľkú časť zostávajúceho času chcem venovať inému globálnemu problému: rastu monopolistického správania gigantických IT firiem. Tieto spoločnosti často hrali inovatívnu a oslobodzujúcu úlohu. Ale s tým, ako Facebook a Google narástli do podoby najmocnejších monopolov, stali sa aj prekážkami inovácií a spôsobili množstvo problémov, ktoré ešte len spoznávame. 

Spoločnosti vytvárajú zisk tým, že využívajú prostredie, v ktorom pôsobia. Ťažobné ropné spoločnosti využívajú fyzické prostredie, sociálne siete využívajú sociálne prostredie. To je zvlášť zločinné, pretože sociálne siete ovplyvňujú to, ako ľudia myslia a správajú sa bez toho, aby im o tom niečo povedali. Toto má ďalekosiahle nepriaznivé dôsledky na fungovanie demokracie, zvlášť na integritu volieb.

Vlastnosťou, ktorá odlišuje internetové firmy od iných, je, že si užívajú rastúce marginálne výnosy, čoho dôsledkom je ich fenomenálny rast. Tento efekt je skutočne bezprecedentný, ale je taktiež neudržateľný. Facebooku trvalo 8 a pol roka, kým dosiahol miliardu užívateľov, a len polovicu tohto času, aby prilákal druhú miliardu. Pri tomto tempe sa Facebooku minú ľudia, ktorých ešte môže pritiahnuť, do troch rokov.

Facebook a Google kontrolujú viac ako polovicu všetkých ziskov z internetovej inzercie. Aby si udržali dominanciu, potrebujú expandovať a zvýšiť svoj podiel na trhu. Dnes to robia tak, že čím viac času ľudia u nich strávia, tým hodnotnejšími sa pre tieto spoločnosti stávajú.

K ziskom sociálnych sietí prispievajú aj tvorcovia obsahu, pretože sa im nemôžu vyhnúť a musia prijať akékoľvek podmienky, ktoré im ponúknu.

Výnimočná ziskovosť týchto spoločností je do veľkej miery funkciou ich schopnosti vyhnúť sa zodpovednosti a plateniu za obsah, ktorý na svojich stránkach šíria.

Tvrdia, že predovšetkým šíria informácie. Ale fakt, že sú takmer monopolnými distribútormi, z nich robí verejné služby, a preto by mali byť objektom prísnejších regulácií, ktorých cieľom je ochrana súťaže, inovácií, fair play a otvoreného všeobecného prístupu.

Ľudia bez slobodného myslenia

Biznis model sociálnych sietí je založený na reklame. Ich skutočnými zákazníkmi sú zadávatelia reklamy. Ale postupne sa objavuje aj nový biznis model založený nielen na inzercii, ale na predaji produktov a služieb priamo používateľom. Tieto spoločnosti využívajú dáta, ku ktorým majú prístup, spájajú služby, ktoré ponúkajú, a využívajú diskriminačnú cenovú politiku, aby si zachovali väčší zisk, ktorý by si inak museli rozdeliť so zákazníkmi. Toto zvyšuje ich ziskovosť ešte viac, ale viazanie služieb a diskriminačná cenová politika podkopávajú efektivitu trhovej ekonomiky.

Sociálne siete podvádzajú svojich používateľov tým, že manipulujú ich pozornosťou a orientujú ju tak, aby to vyhovovalo ich vlastným obchodným zámerom. Úmyselne vytvárajú závislosť od služieb, ktoré poskytujú. To môže byť veľmi bolestivé, zvlášť pre adolescentov. Existuje podobnosť medzi internetovými firmami a spoločnosťami zaoberajúcimi sa hazardnými hrami. Kasína vyvinuli techniky, ako dostať gamblerov do bodu, keď prehrajú všetky svoje peniaze, dokonca aj tie, ktoré nemajú. Niečo veľmi podobné, bolestivé a možno aj nezvratné sa v našej digitálnej ére deje s ľudskou pozornosťou.

Nejde však len o rozptýlenie či závislosť, sociálne siete tiež povzbudzujú ľudí, aby sa vzdali svojej autonómie. Schopnosť tvarovať ľudskú pozornosť sa stále viac koncentruje v rukách niekoľkých firiem. Vyžaduje si skutočnú snahu nastoliť a obraňovať to, čo John Stuart Mill nazval slobodou myslenia. Existuje možnosť, že keď raz vyrastú, tak budú mať ľudia, ktorí vyrastali v digitálnej ére, ťažkosti túto slobodu získať. To môže mať ďalekosiahle politické dôsledky. Ľudia bez slobodnej mysle sa dajú ľahko manipulovať. Toto nebezpečenstvo však nehrozí len v budúcnosti, ale hralo významnú úlohu už v roku 2016 počas amerických prezidentských volieb.

Skôr otroci ako giganti

Ale na obzore je dokonca ešte alarmujúcejšia hrozba. Tieto obrovské IT monopoly zbierajúce dáta môžu uzatvoriť spojenectvo s autoritatívnymi štátmi, čo by spojilo rodiace sa systémy korporátneho dohľadu s už vytvorenými systémami štátom plateného dohľadu. To môže celkom ľahko vyústiť do vzniku pavučiny totalitnej kontroly, ktorú si nevedel predstaviť dokonca ani Aldous Huxley či George Orwell.

Krajiny, kde by sa takéto nesväté aliancie mohli objaviť najskôr, sú Rusko a Čína. Zvlášť čínske IT spoločnosti sa plne vyrovnajú tým americkým. Taktiež majú plnú podporu a ochranu režimu prezidenta Si Ťin-pchinga. Čínska vláda je dostatočne silná, aby ochránila svoje najlepšie firmy aspoň vnútri vlastných hraníc.

Ale aj IT monopoly, ktoré majú svoju základňu v Spojených štátoch, už ukázali, že majú tendenciu uzatvárať kompromisy, aby sa na tieto obrovské, rýchlorastúce trhy dostali. Diktátorskí lídri týchto krajín môžu byť len šťastní, že s nimi môžu spolupracovať, pretože si tak môžu zlepšiť metódy kontroly nad vlastným obyvateľstvom a rozširovať svoju moc a vplyv aj na územie Spojených štátov a zvyšku sveta.

Majitelia internetových gigantov sa považujú za majstrov sveta, ale v skutočnosti sú otrokmi, ktorí ochraňujú svoju dominantnú pozíciu. Je len otázkou času, kedy sa globálna dominancia amerických IT monopolov skončí. Davos je vhodné miesto na to, aby sme si povedali, že ich dni sú zrátané. Ich skazou budú regulácie a zdanenie a ich Nemesis bude eurokomisárka pre hospodársku súťaž Vestagerová.

Inovácie a nezamestnanosť

A stále lepšie spoznávame aj súvislosť medzi dominanciou internetových monopolov a rastúcou úrovňou nerovnosti. Koncentrácia vlastníctva v rukách niekoľkých jednotlivcov hrá istú úlohu, ale nezvyčajná pozícia IT gigantov je ešte dôležitejšia. Dosiahli monopolnú moc, ale zároveň súťažia s druhými. Sú dostatočne veľké, aby zhltli nejakú začínajúcu firmu, ktorá by sa mohla zmeniť na ich konkurenta, a tak sú to len samotné giganty, ktoré majú zdroje, aby prenikli na teritóriá tých druhých. Sú pripravené dominovať aj v nových oblastiach rastu, ktoré otvára umelá inteligencia, ako sú napríklad autonómne vozidlá.

Vplyv inovácií na nezamestnanosť závisí od vládnych politík. Európska únia a zvlášť severské krajiny sú v tejto veci omnoho prezieravejšie ako Spojené štáty. Ochraňujú pracovníkov, nie pracovné miesta. Sú ochotné platiť za preškolenie či predčasný dôchodok ľuďom, ktorí prišli o prácu. Pracovníkom v severských krajinách to dáva väčší pocit istoty a títo ľudia tiež viac podporujú technologické inovácie ako Američania.

Kto to zreguluje?

Internetové monopoly nemajú ani vôľu, ani dôvod chrániť spoločnosť pred dôsledkami svojej činnosti. To ich mení na prízrak a to je dôvod, prečo budú regulačné úrady chrániť spoločnosť pred nimi. V USA nie sú regulátori dostatočne silní, aby sa postavili ich politickému vplyvu. EÚ je v lepšej situácii, pretože nemá žiadne vlastné gigantické internetové firmy.

Európska únia tiež využíva inú definíciu monopolnej moci ako Spojené štáty. Americké právo sa primárne zameriava na monopoly, ktoré vznikajú prostredníctvom zlučovania, kým európske právo zakazuje zneužívanie monopolnej moci, nech už vznikla akýmkoľvek spôsobom. Európa má tiež silnejšiu ochranu súkromia a dát. Navyše americké právo prijalo jednu čudnú doktrínu: posudzuje poškodenie podľa toho, ako vzrástli ceny pre zákazníkov nejakej služby, no v prípade, keď väčšinu služieb dostávate zadarmo, je takmer nemožné niečo také preukázať. Posudzovať preto spoločnosti, ktoré zhromažďujú cenné dáta od svojich používateľov, je ťažké.

Komisárka Vestagerová je hlavnou postavou európskeho úsilia v tejto oblasti. Európskej únii trvalo sedem rokov, kým začala konať proti Googlu, ale vďaka jej úspechu sa tento proces veľmi zrýchlil. Vďaka jej presviedčaniu získal európsky prístup pozornosť aj na druhej strane Atlantiku.

Vzostup nacionalizmu

Spomenul som niektoré z najpálčivejších a najdôležitejších problémov, ktorým dnes čelíme. Na záver mi dovoľte poukázať na to, že žijeme v revolučnej dobe. Všetky naše tradičné inštitúcie sa ocitli v neistom postavení a za takýchto okolností sa otvára možnosť omylov i reflexie.

Počas svojho života som zažil rôzne zmeny. Pred takmer tridsiatimi rokmi som založil sieť svojich nadácií v bývalom sovietskom impériu. Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma obdobiami spočíva v tom, že pred 30 rokmi bolo dominantným presvedčením, že krajiny sveta budú spolupracovať. Európska únia bola vtedy na vzostupe a Sovietsky zväz upadal. Lenže dnes je motivujúcou silou vo svete nacionalizmus. Rusko ožíva a Európskej únii hrozí, že opustí svoje hodnoty.

Ako si spomínate, predchádzajúca skúsenosť nedopadla pre Sovietsky zväz dobre. Sovietske impérium skolabovalo a Rusko sa stalo mafiánskym štátom, ktorý si osvojil nacionalistickú ideológiu. Mojím nadáciám sa darilo celkom dobre: vyspelejšie oblasti sovietskeho impéria sa pripojili k Európskej únii.

Teraz je naším cieľom pomôcť zachrániť Európsku úniu, aby sa radikálne pretvorila. Európsku úniu zvykli ľudia mojej generácie nadšene podporovať, ale po finančnej kríze v roku 2008 sa to zmenilo. Európska únia stratila svoj smer, pretože bola zaťažená zastaranými zmluvami a chybnou vierou v politiku škrtov. To, čo bývalo dobrovoľným združením rovných štátov, sa zmenilo na vzťah medzi dlžníkmi a veriteľmi, kde dlžníci nemohli splniť svoje záväzky a veritelia nemohli nastaviť podmienky tak, aby ich dlžníci mali šancu splniť. Takéto združenie nie je ani dobrovoľné, ani rovné.

Dôsledkom je, že veľká časť súčasnej generácie začala považovať Európsku úniu za svojho nepriateľa. Jedna dôležitá krajina, Spojené kráľovstvo, je na odchode z Únie a minimálne dve krajiny – Poľsko a Maďarsko – majú vlády, čo tvrdo útočia na hodnoty, na ktorých je EÚ postavená. Sú v akútnom konflikte s rôznymi európskymi inštitúciami a tieto inštitúcie sa ich snažia zdisciplinovať. V niekoľkých iných krajinách sú na vzostupe protieurópske strany. V Rakúsku je takáto strana vo vládnej koalícii a či to tak bude aj v Taliansku, rozhodnú marcové voľby.

A ako ho zvrátiť

Ako sa dá zabrániť tomu, aby Európska únia neopustila svoje hodnoty? Potrebujeme ju reformovať na všetkých úrovniach: na úrovni samotnej Únie, na úrovni členských štátov a tiež na úrovni elektorátu. Sme v revolučnej dobe, kde sa mení všetko. Rozhodnutia prijaté dnes určia budúcnosť.

Na úniovej úrovni je hlavnou otázkou, čo urobiť s eurom. Mal by nakoniec prijať euro každý členský štát alebo možno súčasnú situáciu udržiavať donekonečna? Maastrichtská zmluva prikazuje prijať prvú alternatívu, ale spoločná mena má nejaké chyby, ktoré zmluva nepredvídala, a tak stále čakáme na riešenie.

Ohrozia problémy s eurom budúcnosť Európskej únie? Tomu by som tvrdo oponoval. Faktom je, že krajiny, ktoré nespĺňajú podmienky, by sa k eurozóne pridali rady, kým tie, ktoré na to majú, sa rozhodli zostať mimo (s výnimkou Bulharska). Navyše, bol by som rád, keby Británia zostala členským štátom EÚ alebo by sa k nej nakoniec znovu pridala, čo by sa však nestalo, ak by to znamenalo prijatie eura.

Voľba, pred ktorou stojí Európska únia, by sa dala lepšie formulovať ako otázka, či môžu členské štáty vytvárať koalície ochotných, aby presadzovali isté ciele, na ktorých sa zhodnú. Viacsmerný prístup je zjavne flexibilnejší, ale európska byrokracia dáva prednosť viacrýchlostnému prístupu. A to je dôležitý príspevok k rigidite úniovej štruktúry.

Štáty a voliči

Na úrovni členských štátov je pozoruhodné, že tamojšie politické strany sú do veľkej miery zastarané. Staré rozdiely medzi ľavicou a pravicou zatieňuje rozdiel medzi pro- a protieurópskosťou. V rôznych krajinách sa to prejavuje rôzne.

Ako ukázali posledné voľby, v Nemecku sa siamské spojenie medzi CDU a CSU ukazuje ako neudržateľné. A je tam aj iná strana, AfD, ktorá je ešte viac napravo ako bavorská CSU. To prinútilo CSU posunúť sa pred budúcoročnými krajinskými voľbami ďalej doprava, čo znamená, že priepasť medzi CSU a CDU sa stala príliš veľkou. To nemecký politický systém veľmi rozkolísalo a môže to spôsobiť rozchod týchto dvoch strán.

V Británii sú konzervatívci jasne pravicovou a labouristi jasne ľavicovou stranou, ale každá z týchto strán je vnútorne rozdelená vo svojom prístupe k brexitu. To komplikuje vyjednávania o odchode z EÚ a Británii to extrémne sťažuje rozhodnutie a zmenu jej pozície k Európe. Podobné zmeny môžeme očakávať aj v iných európskych krajinách, azda len s výnimkou Francúzska, ktoré už svoju vnútornú revolúciu zažilo.

A na úrovni elektorátu? Jedna iniciatíva, ktorú začala malá skupina vizionárov vedených Jeanom Monnetom, začala proces integrácie kontinentu, ale dnes ten proces stráca silu. Preto potrebujeme kombináciu prístupu vedeného zhora, ktorý majú viesť európske úrady, s iniciatívami zdola, ktoré začne angažovaný elektorát. Našťastie, takýchto iniciatív je veľa, zostáva len počkať, ako na ne budú reagovať úrady.

Doteraz na to najlepšie zareagoval francúzsky prezident Macron. Jeho kampaň pred prezidentskými voľbami bola postavená na proeurópskom základe a jeho súčasná stratégia sa zameriava na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 a na to, že chce, aby sa ich zúčastnili angažovaní voliči.

Zachráňme civilizáciu II

Kým Európu som analyzoval pomerne detailne, z historickej perspektívy je omnoho dôležitejšie, čo sa deje v Ázii. Čína je rastúca mocnosť. Veľa ľudí nadšene verilo, že z Číny sa môže stať otvorená spoločnosť, ale počas Maovej revolúcie ich poslali na preškolenie na vidiek. Tí, ktorí to prežili, sa vrátili a zastávali mocenské pozície vo vláde. Budúce smerovanie Číny malo otvorený koniec, ale to už neplatí.

Propagátori otvorenej spoločnosti dosiahli dôchodkový vek a čínsky prezident, ktorý mal viac spoločné s Putinom ako s takzvaným Západom, začal zavádzať nový systém. Obávam sa, že vyhliadky na najbližších dvadsať rokov vyzerajú dosť temne. No napriek tomu je dôležité pritiahnuť Čínu do globálnych inštitúcií: môže to pomôcť tomu, aby sme sa vyhli svetovej vojne, ktorá zničí celú našu civilizáciu.

Aj po mojej smrti

Zostávajú nám miestne bojiská v Afrike, na Blízkom východe a v strednej Ázii. Moje nadácie sa aktívne angažujú vo všetkých týchto oblastiach. Zvlášť sa zameriavame na Afriku, kde adepti na diktátorov v Keni, Zimbabwe a v Demokratickej republike Kongo víťazia v neuveriteľne zmanipulovaných voľbách a kde tamojší obyvatelia doslova riskujú svoje životy, aby svojim krajinám zabránili skĺznuť k diktatúram. Naším cieľom je posilniť miestnych ľudí, aby si poradili so svojimi problémami, pomôcť znevýhodneným a zmenšiť ľudské utrpenie, ako je to len možné. Na tom bude veľa práce aj po mojej smrti.

Dovoľte mi skončiť touto pozitívnou poznámkou a vyzvať vás, aby ste povedali svoje pripomienky a otázky.

Autor je finančník.

Prejav zaznel na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Facebook

George Soros

Teraz najčítanejšie