Kaštieľ v Moravanoch po rokoch ožíva, noví majitelia sľubujú, že doň vrátia aj umenie

Na prvé počutie to znie trochu neuveriteľne. Renesančný Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom, ktorý bol kedysi miestom tvorivých stretnutí umelcov a architektov, sa za posledných desať rokov stal takmer ruinou. Dnes je opäť čistý, upravený a pripravený na ďalšie rekonštrukčné práce, ktoré prisľubujú noví majitelia.

„Nemáme žiaden bombastický plán a ani nechceme sľubovať, že o rok to tu bude ako v Hollywoode, dívame sa na to realisticky, a aj preto sme celý projekt obnovy rozdelili do viacerých častí. Prvé výstavy pre verejnosť by sme však chceli otvoriť už toto leto,“ hovorí Róbert Vydra.

Spolu s manželkou Petrou Vydrovou sa minulý týždeň predstavili ako noví majitelia kaštieľa, ktorému už nikto nedával veľkú šancu. Obaja sú právnici, Róbert Vydra trávi väčšinu času v zahraničí, je partnerom medzinárodnej právnickej firmy White & Case a momentálne pôsobí na Blízkom východe.

O výške vstupnej investície ani o ďalších nákladoch súvisiacich s rekonštrukciou hovoriť nechceli. „S manželkou sme fanatici do starých budov, milujeme najmä obdobie renesancie a klasicizmus, a ak ide o renesanciu, tak na Slovensku máme málo budov, ktoré by boli zachované z pohľadu skladby areálu aj fasády v takom stave, ako je kaštieľ Moravany,“ hovorí Róbert Vydra.

Projekt rekonštrukcie aj ďalšieho využitia je zatiaľ podľa jeho slov otvorený a závisí aj od umelcov a architektov, či sa aktívne zapoja do tvorby programu.

Dohoda namiesto vyvlastnenia

Pred desiatimi rokmi bol ešte kaštieľ vo funkčnom prevádzkovom stave. Od roku 1959 bol majetkom Slovenského fondu výtvarných umení, ktorý tu každoročne organizoval umelecké sympóziá a výstavy, a bol otvorený pre tvorivé pobyty umelcov a architektov. Prevádzkoval aj hotel nižšieho štandardu a reštauráciu, v roku 2006 sa však fond rozhodol kaštieľ predať.

„Víťazom verejnej súťaže sa stala firma ART Hotel Kaštieľ Moravany nad Váhom, za ktorou stáli bývalý primátor Piešťan Ivan Mrázik a Edita Mráziková. Tí takmer okamžite po odkúpení predali kaštieľ ďalej, Slovincom Tahirovi Ametajovi a Andrejovi Plešivčnikovi,“ informovali My Trnava.

Slovinskí majitelia sa však o kaštieľ prestali starať, zaťažili ho úverom, ktorý nesplácali, navyše nereagovali ani na upozornenia pamiatkového úradu, keďže budova kaštieľa je národnou kultúrnou pamiatkou. Krajský pamiatkový úrad preto v roku 2012 podal na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie budovy. K tomu však napokon nedošlo, hoci celý proces vyvlastňovania už bol podľa nových majiteľov pripravený až do posledného kroku.

„Napokon sme sa dohodli so všetkými zúčastnenými stranami, ale to, že tento proces bol rozbehnutý, bol pre nás veľmi silný podporný bod, ktorý nám pomohol pri rokovaní,“ hovorí Petra Vydrová. Budova prešla počas desiatich rokov dvoma desiatkami konkurzov, pri usporiadaní administratívy a právnych záväzkov boli podľa Vydrovcov nápomocní aj na ministerstve kultúry a na pamiatkovom úrade. Celý proces právneho usporiadania trval približne dva roky. Od leta už budovy aj priľahlý anglický park čistili; v posledných rokoch budovu obývali najmä bezdomovci a interiéry boli vo veľmi zlom stave.

Z obytných priestorov ruina

„Kaštieľ Moravany poznám a registrujem už viac ako dvadsať rokov. Keď sa pred desiatimi rokmi predal, vítal som, že sa možno začne nejaký jeho nový život s novou investíciou, ale veľmi rýchlo začal chátrať. Párkrát som ho v tej dobe navštívil a videl som, ako to s ním ide dolu vodou,“ hovorí Rórbert Vydra.

Rozhodujúcim hybným momentom bola podľa neho obdobná situácia v Sokolovciach, kde je tiež chátrajúci kaštieľ. „Pred pár rokmi to bol funkčný objekt, ale potom mu ukradli strechu a v priebehu troch-štyroch zím namoklo murivo, zamrzlo, popraskalo a z budovy, ktorá tristo rokov odolávala náporom dejín, sa stala ruina. Keď sme videli, ako tam spadol strop, povedali sme si, že by bola obrovská škoda, keby sa to isté stalo v Moravanoch, lebo v tom čase aj do tohto kaštieľa už začalo zatekať,“ hovorí Vydra.

„V novinách sa často spomínali slovinskí majitelia ako tí, čo zapríčinili skazu kaštieľa, ale podľa mňa je to pravda iba spolovice. Oni zapríčinili právnu nečistotu vzťahov, ale rozobratie strechy a devastáciu kaštieľa máme na svedomí my všetci – sme predsa zodpovední za stav, v akom sa nachádza naše kultúrne dedičstvo,“ hovorí Vydra.

Ďalšie plány opravy a využitia

Presné plány rekonštrukcie viacerých objektov, ktoré sa nachádzajú v areáli, zatiaľ hotové nie sú. „Čakáme na rozhodnutia pamiatkového úradu a potom stavebného úradu. Areál je rozdelený na štyri etapy – hlavný objekt, bývalý hospodársky objekt s ateliérmi, nízky objekt, ktorý bol kedysi koniareň, a budova v smere od cesty. Budú to teda štyri nezávislé etapy rekonštrukcie, každá bude financovaná z iných zdrojov,“ hovoria noví majitelia. Na projekte rekonštrukcie pracujú s architektom Jozefom Danákom.

„Keď sa nás pamiatkari pýtajú, či dáme budovu do pôvodného stavu, vždy nasleduje otázka, čo je to pôvodný stav. Na začiatku to bola iba prízemná kúria z konca 16. storočia a odvtedy prešiel kaštieľ viacerými etapami, prestavbami a stavebnými zásahmi. Budeme sa snažiť zachovať všetko architektonicky hodnotné, no priestor musí mať aj moderné využitie. Nedá sa teda hovoriť o návrate k úplne prvej pôvodnej podobe,“ hovorí Róbert Vydra. S manželkou rekonštruujú aj klasicistickú kúriu neďaleko Žiliny v Gbeľanoch.

Počas leta budovy moravanského kaštieľa zastabilizovali a vyčistili, na jar začnú obnovovať chýbajúce strešné krytiny. Financie na rekonštrukciu by mali pochádzať zo súkromných zdrojov majiteľov, Róbert Vydra však tvrdí, že už má aj podporu vo forme sponzorov zo slovenského prostredia a ráta aj s možnosťou uchádzať sa o európske či domáce granty.

Napokon, noví majitelia okrem rekonštrukcie hovoria najmä o tom, že kaštieľ by mali opäť možnosť využívať umelci a architekti, ktorí tu mali zázemie počas obdobia, keď bol vlastníkom areálu Slovenský fond výtvarných umelcov. „Z prvotného prieskumu už vieme, že zo strany umelcov nie je ani tak záujem o ateliéry, ale skôr o výstavné priestory. Dnes už má väčšina umelcov vlastný ateliér, ale to, čo by sme vedeli poskytnúť, by boli napríklad litografické stroje alebo kamenársky ateliér pre sochárov, ktoré si nemôže zriadiť každý, najmä nie mladí umelci,“ hovorí Vydra. Ťažiskom využitia by teda mali byť rôzne umelecké akcie, sympóziá, výstavy a semináre; kaštieľ však ráta aj so štandardným komerčným využitím.

„V parku môžeme každé leto urobiť dvadsať-tridsať svadieb; musíme byť realistickí a umenie nie je zárobková činnosť. Takto by sa mali pokryť aspoň náklady na prevádzku a údržbu objektu. S hotelovým využitím v prvom kroku neuvažujeme, hoci v minulosti tu bol ‚art hotel‘ a k dispozícii je približne tridsať izieb, ale to je možno otázka budúcnosti,“ dodávajú majitelia.

Keď sa z budúcnosti stane návrat do minulosti

Žiadne konkrétne mená umelcov a architektov, ktorí by v kaštieli vystavovali v budúcnosti, zatiaľ nie sú známe, na úvodnom večeri však hovorili aj Stanislav Stankoci, rektor VŠVU, Juraj Hermann, prezident Spolku architektov Slovenska, a kunsthistorička Dagmar Srnenská. „Ceníme si nadšenie a elán staršej generácie. Keď od nás počuli, že chceme do Moravian vrátiť umenie, občas sme videli aj slzy; hovorili, že to už predsa neexistuje, a bolo veľmi milé sledovať, keď si spomínali na staré časy,“ hovorí Róbert Vydra.

V spomínaní na staré časy sa niesol aj úvodný večer, na ktorom sa noví majitelia kaštieľa prvýkrát predstavili verejnosti. Celý večer s podtitulom „návrat do života“ uvádzal Anton Vrana, historik umenia, ktorý sa postaral aj o grafický dizajn propagačného letáka a zároveň bude plniť úlohu „art directora“, zodpovedného za ďalšiu obsahovú náplň. „Ako sa bude kaštieľ využívať a kam bude smerovať, závisí od toho, či budú mať umelci a architekti záujem,“ hovorí Róbert Vydra.

S manželkou Petrou podľa jeho slov „nie sú poznačení historickými súvislosťami a väzbami a chceli by vytvoriť neutrálny priestor, kde by umelci z rozličných smerov mali možnosť stretnúť sa a prezentovať umenie rozličných žánrov“.

Na úvod „návratu do života“ pripravili na prízemí kaštieľa malú „ochutnávku“. Prezentáciu diel, ktoré Slovensko reprezentovali na výstave Expo 2017 v Kazachstane – diela začínajúce sa na slovo „energia“ od Tibora Bartfaya, Juraja Čuteka, Drahomíra Prihela alebo budúceho architekta rekonštrukcie a tiež autora dizajnu slovenského pavilónu v Kazachstane Jozefa Danáka.

Pri tomto výpočte, a najmä pri samotných dielach, by sa žiadalo povedať, že noví majitelia by azda mohli byť aj viac „poznačení“ aktuálnym dianím na slovenskej umeleckej aj architektonickej scéne, lebo ak by náhodou všetky výstavy a celý ďalší program mali vyzerať ako tá úvodná, tak „katalyzátorom scény“ sa tento priestor naozaj nestane. Nebude doň zatekať a nebude chátrať vďaka naozaj veľkej súkromnej investícii, čo je viac než pozitívna správa, ale to už by tam radšej mohli robiť iba pekné svadby s kvalitným servisom.