Drahoš už nestačí, rovnako ako nestačila Clintonová

Za normálnych okolností by bol Jiří Drahoš celkom dobrým kandidátom za prezidenta. Väčšinou bol síce dosť nudný, nevýrazný, televízne debaty mu príliš nesedeli, často zahmlieval a jeho skutočné názory na mnohé veci nám zostali utajené. V normálnej nudnej demokracii by to však, najmä v porovnaní so slabinami súčasného prezidenta, zrejme stačilo.

Názorová nevyjasnenosť, ak sa nepreháňa, môže kandidátovi aj prospieť. Príliš jednoznačné postoje vždy niektorých voličov priťahujú; iných, naopak, odrádzajú. Pravidlom nevyjadrovať sa jasne k mnohým kontroverzným otázkam sa v predvolebnej kampani riadil aj Andrej Kiska a i preto mohol získať hlasy tak rôznorodých skupín voličov.

Problém je, že my dnes nežijeme v normálnej nudnej demokracii. A v čase ohrozenia demokracie už nestačia nudní kandidáti, ktorí sú len lepší a menej hroziví ako ich populistickí a autoritárski protivníci. Dnes už kandidát ako Drahoš nestačí, rovnako ako v Spojených štátoch nestačil kandidát, akým bola Hillary Clintonová.

Drahoš prehral vo voľbách, ktoré boli demokratické, no nie férové. Miloš Zeman si robil kampaň za verejné peniaze, jeho prívrženci viedli dezinformačnú vojnu podľa ruského scenára a pravdepodobne aj s ruskou a čínskou podporou. Opieral sa o podporu českých oligarchov a ich médií.

Obaja kandidáti absolvovali jedinú férovú diskusiu v Českej televízii; podmienky debaty v televízii Prima boli jasne nastavené tak, aby nahrávali Zemanovi. Nehovoriac o „debatách“ staronového prezidenta v ostatných médiách, v ktorých moderátori v lepšom prípade nezvládali svoju prácu, v horšom Zemanovi priamo pomáhali a nadbiehali mu.

Lenže to sú veci, s ktorými musíme už niekoľko rokov počítať. Za takýchto podmienok sa odohráva a v najbližších rokoch bude odohrávať väčšina dôležitých volieb a referend vo všetkých demokraciách. Treba na to upozorňovať, treba proti tomu bojovať, hlavne na to však treba byť pripravený.

Potrebujeme kandidátov, ktorí sú oveľa presvedčivejší, poctivejší a menej napadnuteľní, než akí nám stačili doteraz. Musia byť schopní zvíťaziť aj za veľmi nepriaznivých podmienok, mobilizovať oveľa účinnejšie výrazne náročnejších prodemokratických voličov, ako ich protivníci dokážu mobilizovať tých, čo volia z frustrácie a zo strachu.

A to sa im podarí len vtedy, ak vlastnými nedostatkami iných demokratických voličov od svojej voľby, naopak, neodradia.

Nie je to beznádejné, je to však veľmi ťažké. Spojené štáty ani Česko napríklad takéhoto kandidáta vygenerovať nedokázali. Maďarsko tiež zatiaľ nedokáže vygenerovať opozičných kandidátov schopných skoncovať s režimom Viktora Orbána.

Uvidíme, ako si poradí Slovensko pri budúcoročných demokratických voľbách. Záchrana demokracie každopádne závisí od toho, či dokážeme byť oveľa náročnejší aj voči sebe a uvedomíme si, že to, čo stačilo doteraz, už nám stačiť nebude.