Denník N

Päť vecí, ktoré nám o Česku ukázalo Zemanovo víťazstvo

Česko je rozdelené na dva tábory, jeho prezident sa hlási ku krajne pravicovým politikom a pomáha trestne stíhanému premiérovi udržať sa pri moci.

Ešte stále to bola slobodná politická súťaž, no nie vždy férová. Zeman po nej môže začať svoju druhú päťročnicu.

Česi prijali hru na strach

„Toto je moje posledné politické víťazstvo, za ním nebude žiadna politická porážka,“ povedal 73-ročný český prezident Miloš Zeman vo svojej víťaznej reči. A inak to ani byť nemôže – podľa ústavy by o päť rokov kandidovať na post hlavy štátu už nemohol.

Česi si bývalého premiéra zvolili druhýkrát za prezidenta napriek jeho podlomenému zdraviu, vulgárnemu štýlu politiky a prepojeniu na krajiny ako Rusko alebo Čína. Ak sa mu niečo nedá uprieť, tak je to schopnosť mobilizovať českých voličov. Hral na emóciu strachu z migrácie, neférovo vykresľoval svojho súpera profesora Jiřího Drahoša ako „vítača migrantov“ a presvedčil najmä ľudí v menších mestách a na vidieku, aby išli voliť.

Účasť 66,6 percenta je tretia najvyššia v českej histórii.

Zeman v správnej chvíli vycítil, že jeho agresívny štýl už môže prekážať, a preto trochu ubral, napríklad sa ospravedlnil za svoje vulgarizmy a moderátorku Českej televízie pochválil za výkon v prezidentskej debate, hoci ináč verejnoprávnu televíziu dlhodobo označuje za neobjektívne médium. Špinavú prácu zaňho robili dezinformačné weby, ktoré šírili nezmysly o jeho súperovi.

„Určite Zemanovi pomohlo, že hneď od začiatku prebral iniciatívu, začal útočiť na Drahoša a objavil sa hneď v štyroch televíziách, kde to ustál,“ povedal Denníku N sociológ Daniel Prokop z českej agentúry Median.

Zemanovi dalo hlas 2,8 milióna ľudí, čo je zhruba o stotisíc viac ako pred piatimi rokmi, keď porazil Karla Schwarzenberga. Aj vtedy brnkal svojimi vystúpeniami na strach z cudzieho, vtedy však ešte bola reč o sudetských Nemcoch.

Neúspešný kandidát Drahoš si myslí, že mu najviac uškodila „úplne nekorektná a lživá nálepka vítača migrantov“. „Keď vidíte plagáty Stop migrácii, Stop Drahošovi, tak aj keď to tam nie je priamo napísané, ľudia si to dávajú do súvislostí. Navyše od svojich známych na dedine viem, že im e-mailové schránky zahltili správy, že Drahoš pustí do krajiny milióny migrantov,“ posťažoval sa v Českej televízii.

Rozdelená krajina

Voľby ukázali, že Česko je rozdelené na dve časti. Dlhoročný matador Zeman porazil politického nováčika Drahoša len o 152 184 hlasov, čo je asi polovica Ostravy. Keby volili len Čechy, vyhral by v pomere 52:48 Drahoš, kým na Morave bolo prezidentovo skóre 57:43.

Podľa analytika Prokopa sa jasne ukázalo regionálne, vekové aj vzdelanostné delenie. „Zeman jednoznačne vyhral vďaka voličom nad 50 rokov, či pracujúcim v priemyselných odvetviach,“ hovorí s tým, že v Česku sa vzdelanie v rodinách veľmi výrazne dedí, čo sa potom prejavuje na navzájom voči sebe uzavretým táborom, ktoré sa nerozprávajú navzájom.

„Spoločnosť je skutočne 30 rokov od pádu komunizmu rozdelená presne na polovicu. Tábor, ktorý volí Miloša Zemana, by som všeobecne nazval staršími ľuďmi, mentálne zakorenenými v minulosti – boja sa nových výziev, ako je globalizácia, a s ňou spojených podvýziev, ako je migrácia,“ povedal pre Respekt politológ Jiří Pehe. Napriek tomu, že Drahoš nebol úplne presvedčivý kandidát a nevzbudzoval vášne ako Schwarzenberg, predsa len to bolo takmer 50 na 50, dodáva český expert. V roku 2013 vyhral Zeman oproti kniežaťu v pomere 54,8:45,19.

„Tábor, ktorý sa mentálne prehupol za postkomunistickú éru, sa posilňuje.“

Obavy o českú demokraciu sa zvýšia

Politickí experti aj svetové médiá vidia Zemanovu výhru ako zaradenie spiatočky smerom k populistickým vládam vo Varšave a v Budapešti. Domáci novinári sa obávajú, že podľa vzoru Viktora Orbána a Jarosława Kaczyńského príde na rad ďalšie obmedzovanie nezávislosti médií, polície či súdnictva.

To vylúčené nie je. V nasledujúcich mesiacoch bude rozhodujúce, ako a s kým chce vládnuť Andrej Babiš so svojím hnutím ANO a tiež ako dlho mu to prezident umožní v situácii, keď tento víťaz jesenných volieb nemá podporu parlamentu.

Zemanovi v kampani nadbiehali viaceré televízie, najokatejšie TV Barrandov a nedôstojnou debatou aj TV Prima, ktorá mohla zohrať oveľa väčšiu rolu pri rozhodovaní voličov než moderátorkou férovo vedená a kultivovanejšia debata o dva dni neskôr v Českej televízii.

V kombinácii s vlastníctvom dvoch veľkých novín, ktoré si kúpil spojenec českého prezidenta, trestne stíhaný premiér Andrej Babiš, a agresívnymi útokmi na novinárov, ktorí kladú kritické otázky, sa obavy o demokraciu v Česku po týchto voľbách nestrácajú.

Bližšie k radikálnej prokremeľskej pravici

Niekdajší sociálnodemokratický premiér patrí podľa svojho strihu v roku 2018 skôr medzi krajne pravicových politikov ako Marine Le Penová či Heinz-Christian Strache. S tými ho okrem xenofóbnej rétoriky spája aj veľmi blízky vzťah s Kremľom. Zeman sa často ukazuje na verejnosti s lídrom xenofóbnej strany SPD Tomiom Okamurom. Ten nechýbal ani na oslavách jeho víťazstva.

Zeman je odporcom sankcií proti Moskve, jeho kampaň bola financovaná neprehľadne a viedol ju človek v minulosti platený ruským Lukoilom. V rakúskych prezidentských voľbách Zeman osobne podporil Norberta Hofera, kandidáta z krajne pravicovej strany Slobodných (FPÖ), ktorú zakladali bývalí nacisti a ktorá je dnes súčasťou koaličnej vlády.

Znamená to však, že už Česko smeruje na východ? Nie. Zahraničnú agendu určuje Andrej Babiš, ktorého veľká časť biznisu funguje v Nemecku a pre ktorého sú kľúčové európske trhy. Náhle vyvolanie „czexitu“ by išlo proti jeho záujmom. Sám tvrdí, že Česko je pevnou súčasťou Európskej únie aj NATO. Bez veľkých fanfár a dôrazu to hovoril aj Zeman počas kampane.

„Babiš nikdy nevidel Čínu alebo Rusko ako strategické krajiny pre český expert,“ hovorí Prokop s tým, že hoci mentálne to môže vyzerať, že Zeman ťahá Česko na východ, pre Babiša je prioritou biznis v rámci EÚ.

Babiš bude mať ťažkého súpera

Andrej Babiš podporil Zemana v prezidentských voľbách a Zeman mu zase pomáha nájsť spôsob, ako sa udržať pri moci aj bez väčšiny v parlamente. Ideálne spojenectvo to však byť nemusí.

Premiér napríklad vníma problém so Zemanovou naviazanosťou na Rusko. Pred druhým kolom mu to aj otvorene vytkol. Vyzýval ho aj na odchod kontroverzných ľudí z hradu, teda napríklad kancelára Vratislava Mynářa, no teraz to už od prezidenta nepožaduje.

Aj to je príklad, že vo vzťahu so Zemanom ťahá Babiš za kratší koniec. Prezident ho už teraz až tak veľmi nepotrebuje.

To, že na oslavách Zemanovho víťazstva bol aj úradujúci šéf ČSSD Milan Chovanec a prezident sľúbil, že pôjde na stranícky zjazd strany, ukazuje, že napriek navonok krehkému zdraviu bude opäť veľmi aktívny v domácej politike a bude sa ju snažiť výrazne ovplyvňovať.

Podľa Prokopa sa teraz najpravdepodobnejšie začne profilovať vláda ANO s ČSSD a komunistami, teda stranami, ktorých voliči najviac podporovali Zemana.

Miloš Zeman

Prezidentské voľby v ČR

Teraz najčítanejšie