Oligarchovia nervózne čakajú na nové americké sankcie. Studená vojna bude vyzerať ako detská hra, varujú Rusi

Americká vláda by v pondelok mala zverejniť nové protiruské sankcie, respektíve zoznam ich potencionálnych obetí. Má sa zamerať na ten najcitlivejší bod – ruskú elitu a oligarchov v najbližšom okolí prezidenta Vladimira Putina.

Sankcie by sa podľa Financial Times mali týkať najdôležitejších politických figúr a biznismenov. Debata o tom, kto sa na nich objaví, bola podľa zdrojov britského denníka živá do poslednej chvíle. Posledný„deadline“ pre ministerstvo financií a zahraničia bol v pondelok.

S napätím, ako to dopadne, žijú nervózni oligarchovia, politici aj bankári už niekoľko mesiacov. V zákulisí údajne prebiehal silný lobing, aby sa niektoré mená na zozname neobjavili. Je vôbec otázka, čo všetko sa Američania chystajú oficiálne zverejniť. A či vôbec pôjde o nové sankcie.

Prečo Trump nezrušil sankcie

Americký prezident Donald Trump by sankcie najradšej zrušil, ale po minuloročnom lete nie je pánom situácie. Karty má v rukách Kongres, ktorý mu dal jasne najavo, že sankcie rušiť nechce, a naopak, pre zasahovanie Kremľa do volieb ich ešte sprísnil. Vláde dal navyše domácu úlohu – pripraviť zoznam s najdôležitejšími oligarchami, čo sa týka ich blízkosti k Putinovmu režimu a veľkosti majetku.

V podstate ani nemusí ísť o nejaké nové sankcie, ruskí oligarchovia sú podľa agentúry Reuetrs dostatočne nervózni už z toho, že by sa na zozname mohli objaviť. Nikto totiž nevie, či sa to raz neskončí obmedzením cestovania a zmrazením ich majetku v zahraničí.

Trump a jeho volebný tím čelí rozsiahlemu vyšetrovaniu pre podozrenie z tajnej dohody s Rusmi počas prezidentskej kampane, ktoré vedie bývalý šéf FBI Robert Mueller. Ak Moskva čakala, že s Trumpom v Bielom dome príde koniec sankcií, tak si dobre neuvedomila nástrahy amerického politického systému, ktorý je postavený na vyvažovaní viacerých centier moci a prezident si bez konsenzu v Kongrese nemôže zmyslieť hocičo.

A keď minulý rok v Kongrese na niečom panovala zhoda medzi republikánmi a demokratmi – tak na sankciách proti Rusku.

Dôvodov na ich zrušenie nepribudlo – Krym je okupovaný Rusmi, na Donbase pokračuje vojna a americké tajné služby (vrátane Trumpovho nového poradcu pre bezpečnosť) sú presvedčené, že Kremeľ sa snaží ovplyvňovať demokratický proces v USA aj Európe. 

Otázkou však je, či sankcie majú okrem zadržiavacej stratégie väčší vplyv na rozhodovanie v Kremli.

Populistickí spojenci z V4 ako Fico, Orbán či Zeman tvrdia, že sankcie nefungujú. Iní, podobne ako ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, sú presvedčení, že keby ich nebolo, boli by ruskí zelení mužíci už dávno v Odese, ak nie v Pobaltí.

No a potom sú ešte takí, čo by najradšej poriadne pritvrdili. K najbrutálnejším ekonomickým sankciám stále nedošlo a dôvod je jasný – mohlo by to byť skutočne veľmi dramatické.

Vyhlásenie vojny

Andrej Kostin, šéf štátnej banky VTB, vyhlásil, že ďalšie sankcie budú považovať za vyhlásenie vojny. Jeho kolega Herman Gref zo Sberbanky pre FT povedal, že eskalácia sankcií „môže spôsobiť to, že studená vojna popri tom bude vyzerať ako detská hra“.

Ako VTB, tak aj Sberbank sa najviac boja „nukleárnych sankcií“ v podobe vylúčenia z medzinárodného platobného systému SWIFT. K tomu sa zatiaľ Američania neodhodlali. Masívne by to poškodilo ruskú ekonomiku a mohlo vyvolať ostrý konflikt. 

„Akékoľvek ekonomické sankcie proti inštitúciám, osobne to hovorím, budú vyhlásením vojny. Nevidím dôvod, prečo by mal ruský veľvyslanec dlhšie ostávať vo Washingtone, či americký veľvyslanec zostať plávať v studených vodách Moskvy,“ povedal Kostin explicitne.

Predpokladáme, že variant SWIFT si nechá Washington aj naďalej v zálohe ako poslednú možnosť na tie najmrazivejšie časy.   

Katalánska obeť

V utorok bude katalánsky parlament rozhodovať o tom, kto sa stane novým premiérom po decembrových voľbách. Zdá sa, že to nakoniec nebude Carles Puigdemont, ktorý chcel vládnuť cez Skype z bruselského exilu.

Španielsky súd dal jasne najavo, že ak sa chce stať znovu prvým ministrom Katalánska, musí prísť osobne do Barcelony. Lenže to by mu hrozilo španielske väzenie.

Ak sa chcú Katalánci navyše zbaviť dohľadu z Madridu, ktorý po neústavnom referende vlani spustil prvý raz v histórii článok 155 a odobral im právomoci, mali by si vybrať kompromisnejšie meno.

„Zásadné je mať vládu, ak budeme musieť obetovať premiéra Puigdemonta, tak ho budeme musieť obetovať,“ povedal španielskym novinám Joan Tardà z tábora secesionistov a naznačil, ako uvažujú v Barcelone.

Trump bude mať znovu prejav

Po prekvapivo civilizovanom prejave v Davose sa znova čaká na reč amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V utorok (v stredu o tretej ráno nášho času) prednesie svoje posolstvo k stavu Únie. Tie pozitívnejšie scenáre predpokladajú, že bude hovoriť najmä o svojich úspechoch v daňovej reforme.

Superbowl

Odhaduje sa, že nedeľné finále ligy amerického futbalu medzi New England Patriots a Philadelphia Eagles si pozrie na celom svete okolo 150 miliónov ľudí. Tí, ktorých nebaví futbal, budú sledovať reklamy.