Denník N

Zeman vyhral voľby. Opäť sa ukazuje, ako neradi pomáhame iným

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovensko žilo prezidentskými voľbami v Čechách a robotníkmi zo Srbska. Mohlo by radšej žiť tým, aká je jeho povaha.

• V mikulášskom aquaparku vyčíňal opitý Poliak s nacistickým tetovaním. Táto správa sa však virálne nešírila, lebo opitý poľský nácek je síce opitý poľský nácek, ale stále to nie je černoch v letáku.
• Predseda Siete napísal, že úspech sa na Slovensku neodpúšťa. Bol to predseda, o ktorom nikto nepočul, o úspech Siete sa nijako nepričinil a najmä to úspech vôbec nebol.
• Minister obrany prestal chodiť na parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, lebo s tým má zlé skúsenosti z minulosti.
• Študenti pripomenuli vláde Smeru sľub, že investuje 50 miliónov eur do rekonštrukcie internátov. Vláda Smeru však povedala, že to sľúbila iná vláda Smeru a teraz sa nedá, ale ministerka nakoniec povedala, že tak teda dobre.

Slovensko 2018

Do popredia sa dostala téma zamestnávania cudzincov. Po Borisovi Kollárovi sa jej chytil aj Igor Matovič. Urobil graf a povedal, že Srbov je viac a navyše berú prácu Rómom.V skutočnosti Rómom berie prácu hocičo, ale určite nie Srbi.

Otvorilo to však aj omnoho zaujímavejšiu otázku spolupatričnosti. Mnohí Slováci boli totiž presvedčení, že majú Srbov radi, ale teraz sa ukázalo, že ich majú radi iba vtedy, keď ostanú v Srbsku, pretože ak ostanú v Srbsku, tak nie sú na Slovensku. My síce za prácou do cudziny cestovať môžeme, ale keď to isté niekto robí nám, tak sa nám to nepáči.

Ľudia sa na Srbov pozreli a zistili, že všeslovanská vzájomnosť je obyčajná bájka. Hovorili, že Srbi sú naši bratia iba vtedy, keď ich bombarduje NATO. Hovorili, že sú to noví Maďari (Rómovia, imigranti). Ukázalo sa, že mnohým Slovákom vadia nielen Srbi, ale aj srbskí Slováci.

Tí ku Slovensku vzhliadajú ako ku krajine, z ktorej pochádzajú a ktorá by im teraz, keď sa im žije naozaj zle, mohla pomôcť. A ona pomáha: aj gymnázium zrenovuje, aj na návštevu niekoho pošle, aj si ten niekto folklórne vystúpenie pozrie. Ponadchýna sa nad tradíciami, sľúbi, že ak sa bude dať, tak možno. Pekne tam žijú, tak tradične, hlavne nech tam aj ostanú. U seba. Na Slovensku Slovákov nechceme. Určite nie všetkých.

Česká republika, rok 2018

Prezidentské voľby v Čechách vyhral Miloš Zeman, s ním vyhrali tí, ktorí to hovorili, no a z tých boli najlepší Smeráci, ktorí sa tešili, že prehrala kaviareň, pretože to bolo najdôležitejšie. Robili to napriek tomu, že oni sami prehrali prezidentské, parlamentné a župné voľby, aj keď o tých posledných dvoch tvrdili, že ich vlastne vyhrali.

Hovorilo sa, že rozhodol ekonomický aj sociálny status, že mesto volilo proti vidieku a vidiek vyhral, aj že volila jedna generácia voči druhej. Hovorilo sa tiež, že sa volilo podľa povahy, väčšina Čechov je taká, aká je, a s tým sa nedá nič robiť.

Vraj rozhodol strach a Česi nie sú pripravení na 21. storočie, prezidentský mandát sa vždy ľahšie obhajuje ako získava a Zemanov protikandidát bol nezaujímavý a málo ľudský. Kampaň bola navyše príliš krátka a Zeman v nej mal na svojej strane alternatívne aj veľké médiá, ktoré vlastní premiér Babiš a toho Zeman podporuje.

Zeman odkiaľsi nazbieral milión hlasov, ktoré predtým nemal, a úplne najlepšie to zanalyzoval Eduard Chmelár. Ten povedal, že za to môže slovenský prezident Kiska, lebo pôsobil ako odstrašujúci príklad.

Dobré PR nie je nikdy zlé: aj minister je len človek.

Fašistického poslanca Mizíka súd obžaloval a opäť sa hovorilo o Rómoch.

Vyšlo najavo, že v Trebišove sa rozšíril syfilis a prostitúciou sa tam živia aj osem- a desaťročné deti. Téme sa venoval aj prezident Kiska, ktorý povedal, že je našou povinnosťou Rómom pomáhať, lebo aj oni sú občania tohto štátu a starostlivosť o nich je aj v našom záujme.

Vyšla tiež štúdia, ktorá hovorila, že Slovensko patrí medzi sociálne najmobilnejšie spoločnosti v Európe. Slovenská spoločnosť je priepustná: z dna na vrchol môžeme vystúpať pomerne jednoducho; platí to pre všetkých okrem spodných desiatich percent, no a to sú – Rómovia.

Narodiť sa ako Róm znamená pravdepodobne prežiť celý život v chudobe a priviesť do nej aj potomstvo, ktoré prežije presne rovnaký život a do presne rovnakej situácie privedie svoje potomstvo.

Tak však bolo. Rómovia nie sú jedni z nás. Nevieme, čo s tým, tak hovoríme, že sa s tým aj tak nič nedá. A vieme, že bude len horšie, lenže čím horšie to je, tým viac nevieme, čo s tým; vlastne nielen nevieme, my už ani vedieť nechceme. Rezignovali sme.

Desať percent Slovákov sme odpísali, Rómovia sú dobrí len pre voľbami. Detská prostitúcia, o ktorej vie každý, nikoho nielen nezaujíma, ale už ani nevzbudzuje žiadne emócie, a prezident je blázon, že sa do toho vôbec obúva.

Práve to, že nechceme pomáhať nikomu, kto nie je presne, ale naozaj úplne presne ako my – nech je to Slovák z Vojvodiny alebo Róm z Krompách – je omnoho väčší problém ako české voľby. Radi pomoc prijímame, neradi ju dávame. Lenže, ako tento týždeň zistili v Čechách, povaha je, aká je. Už nech je olympiáda a môžeme konečne riešiť niečo, na čom záleží.

Tu je Jozef Golonka na tento týždeň, radi ma môžete mať tu.

Teraz najčítanejšie