Denník N

Krištáľové krídlo, Biela noc a Juraj Droba

Biela noc v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Biela noc v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak nejaký župan postaví svoju tlačovku na polarite: vám vezmem a vám dám, tak začína systematicky polarizovať spoločnosť.

Autorka je historička umenia a prorektorka VŠVU

Uplynulý týždeň vyvolal v umeleckej a kultúrnej obci pomerne silnú vlnu nevôle. Tá súvisela s udelením cien Krištáľového krídla laureátom v oblasti umenia a hneď nato  vyvolali pozdvihnutie aj vyjadrenia novozvoleného bratislavského župana Juraja Drobu. Obe tieto situácie majú spoločný jeden postoj, a to ignorovanie umenia na úkor iných záujmov.

V umeleckej obci cena Krištáľového krídla už dávno nie je otázkou prestíže, ak vôbec niekedy bola. Tento ročník však dosiahol skutočne vrchol svojho „snaženia“. Napriek tomu, že mi viacerí kolegovia avizovali svoje pobúrenie nad udelením ceny v oblasti hudby, nedovolím si komentovať iné sekcie než výtvarné umenie, o ktorom som kompetentná hovoriť.

V rámci výtvarného umenia boli nominovaní traja autori: Jana Želibská, Ivan Csudai a Juraj Čutek. Laureátom sa stal Juraj Čutek za realizáciu busty opernej speváčky Lucie Popp, ktorá bola inštalovaná v priestoroch viedenskej opery. Už len na základe letmého pohľadu na bustu počas priameho prenosu je zrejmé, že toto dielo s umením nemá nič spoločné. Je to práca, ktorú možno zaradiť do takzvaného mainstreamu – čiže produkcie bez hlbšieho intelektuálneho uvažovania, bez schopnosti kvalitného sochárskeho interpretovania motívu.

Niet sa čomu čudovať, veď väčšina členov komisie patrí do tohto okruhu ľudí, prepojených na výstavné projekty galérie Savoy alebo Danubiany, kde sa udomácnili artefakty neraz gýčového charakteru. V zásade by mi neprekážalo, že sa Krištáľové krídlo profiluje týmto smerom, za podmienky, že sa Čutek ocitne v nominácii medzi seberovnými, napríklad Ivanom Pavlem či Kristínou Schreiberovou. Ivan Csudai a Jana Želibská patria naopak k špičke súčasného slovenského umenia.

Jana Želibská vystavuje svoje diela na najvýznamnejších svetových adresách umenia, naposledy v Tate Gallery v Londýne a diela Ivana Csudaia tvoria súčasť mnohých významných zbierok európskeho umenia. Patria tam, kam Juraj Čutek ani nedohliadne. Nič v zlom, aj mainstream musí byť – z podhubia totiž vyrastajú solitéry. No ak niekto investuje do tohto druhu „umenia“, musí rátať s tým, že cena takýchto diel bude postupne klesať až na úroveň hodnoty materiálu. Viacerí umelci odmietli nominácie na Krištáľové krídlo a to je zrejme cesta, ako sa vymedziť voči povrchnosti, komerčnosti a lacnote.

Bratislavský župan Juraj Droba navštívil „galavečer“ Krištáľového krídla a pár dní nato informoval verejnosť o tom, že radikálne zníži dotáciu na vybrané kultúrne podujatia, akými sú Biela noc, Viva Musica a Krištáľové krídlo. Pri tej príležitosti ma zarazilo, že Krištáľové krídlo je vôbec dotované z našich daní.

Peniaze župan Droba plánuje presunúť na rekonštrukciu škôl, škôlok a sociálnych zariadení. Je fajn, že myslí na školy, na druhej strane, ak nejaký župan postaví svoju tlačovku na polarite vám vezmem a vám dám, tak začína systematicky polarizovať spoločnosť.

Kardinálnou otázkou je, koľko peňazí ide z rozpočtu VÚC celkovo na školstvo, infraštruktúru, na umenie a pod. Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak práve umenie je zo všetkého najmenej dotované. Možno je to menej ako ročná dotácia na platy vedenia a administratívy VÚC.

Bývalý župan Pavol Frešo mal blízko ku kultúrnym aktivitám a umeniu. Hoci ho osobne nepoznám, zrejme si veľmi dobre uvedomoval, že umenie a kultúra v meste sú základom kvalitného života a taký život je jednoducho oveľa odolnejší voči šovinizmu, populizmu a extrémizmu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie