Denník N

Logo odkaz MMSO vede, na ktorú sa čoraz viac spoliehajú odporcovia interrupcií

Foto - Flickr.com
Foto – Flickr.com

Od akého okamihu tehotenstva prestáva mať žena nárok rozhodovať o svojom tele? Odporcovia interrupcií hovoria, že od okamihu počatia, druhý tábor sa odvoláva na vedu, nech tá rozhodne, kedy sa embryo mení na ľudskú bytosť hodnú ochrany.

Lenže tábor „za život“ (pro-life) sa tiež začína v poslednej dobe spoliehať na vedu, ktorá – zdá sa – pracuje stále viac v jeho prospech. V Amerike, kde je stret táborov pro-life a pro-choice („za život“ a „za voľbu“) ešte podstatne dramatickejší, ako u nás, už sa pod tlakom vedeckých poznatkov debatuje o termíne, odkedy je plod schopný samostatného života mimo maternice. Doteraz platí výrok Najvyššieho súdu z roku 1973, ktorý zlegalizoval interrupcie, že od 28. týždňa. Lekári už navrhujú posunúť tento termín na 22. týždeň.

A je pravdepodobné, že vedu bude tábor „za život“ privolávať na pomoc čoraz častejšie – od výskumu, či plod môže cítiť bolesť až po dôkazy, že interupcie poškodzujú zdravie žien. Na druhej strane, spoliehanie sa na vedu môže byť dvojsečné, píše Emma Greenová v reportáži uverejnenej v magazíne The Atlantic. Veda totiž môže raz dokázať, že embryo nie je do istého okamihu ľudskou bytosťou. Ďalšie riziko tábora „za život“ spočíva v tom, že ak sa bude na vedu príliš spoliehať ako na svojho spojenca, stratí morálny kompas a filozofický základ obhajoby života, ktorý bol vždy jeho najsilnejším argumentom.

A do tretice: veda prestáva byť spoľahlivá, keď ide o politiku, čo v prípade amerického sporu o interrupcie nesporne platí.

Doktorka Colleen Malloyová má asi pravdu, keď hovorí o absurdite dnešnej medicíny, ktorá je schopná zachrániť chirurgickým zásahom život plodu vo vnútri maternice a súčasne americké zákony povoľujú interrupciu – teda zabitie – iného plodu v rovnakej fáze vývoja. Malloyová sa aj pod dojmom svojej lekárskej praxe pridala k táboru „za život“ a na súdoch ako vedkyňa svedčí o tom, že ľudský plod cíti bolesť.

Ale dokáže byť veda objektívna? Historik vedy Mark Largent hovorí, že „kultúrna autorita vedy sa stala totalitnou“, lebo slúži len jednému či druhému táboru. Profesor bioetiky Daniel Sulmasy tvrdí, že na otázku, či je embryo alebo plod už bytosťou, „veda nikdy nemôže odpovedať“. V skutočnosti nás spoliehanie sa na vedu zbavuje morálnej zodpovednosti a robí z nás filozofických analfabetov.

A niekedy môže byť dôsledok vedeckého objavu v hlbokom rozpore s morálnym postojom vedca. Francúzsky vedec a hlboko veriaci katolík Jérôme Lejeune pomohol odhaliť príčiny Downovho syndrómu a na svoje zdesenie zisťuje, že prenatálna diagnóza Downa vedie k interrupciám, pre ktoré sa matky často rozhodnú.

Inokedy sú zasa vedecké dôkazy spochybňované a tábory sa nezhodnú na ich interpretácii. Profesorka Priscilla Colemanová a členka tábora „za život“, ktorá dokonca svedčila pred americkým Kongresom, tvrdí, že existuje vzťah medzi interrupciou a stavmi úzkosti či inými mentálnymi poruchami, ktorými ženy potom trpia. Lenže jej výskum napadlo mnoho iných vedcov, ktorí tvrdia, že opakované pokusy jej výsledky nepotvrdili. Colemanová sa sťažuje, že najviac tých, ktorí jej výskum spochybňujú, pochádza z opačného tábora.

Demokracia, ktorá predpokladá schopnosť dialógu, ale v ktorej sa tábory nedokážu zhodnúť na základných faktoch, vlastne už možno ani nie je demokraciou, uzatvára Emma Greenová.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka vyberá zaujímavé texty zo svetových médií.

Teraz najčítanejšie