Denník N

Sú osemročné gymnáziá výrazne lepšie? Možno pred desiatimi rokmi (+grafy)

Na štvorročných aj osemročných gymnáziách má stále viac žiakov problém riešiť najkomplikovanejšie úlohy. Ponúkame grafy, ktoré ich žiakov porovnávajú.

Pri diskusii o 8-ročných gymnáziách sa najčastejšie opakujú dva silné argumenty proti nim: 1. Zo základných škôl, teda už veľmi skoro, vytiahnu žiakov ochotných sa učiť. 2. Je pochybnosť o tom, či dostatočne využívajú potenciál týchto detí – či na 8-ročných gymnáziách naozaj dosahujú najlepšie výsledky.

Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) v nedeľu v RTVS povedala, že nie je presvedčená, že osemročné gymnáziá sú najkvalitnejšie školy.

Pozreli sme sa, ako ich žiaci dopadli v medzinárodnom testovaní PISA v porovnaní so žiakmi, ktorí boli na základnej škole 9 rokov a potom išli na štvorročné gymnázium.

Všetky školy sa zhoršujú

Sú na osemročných gymnáziách žiaci s výrazne lepšími výsledkami?

Už nie. Boli – pred desiatimi rokmi.

Najzásadnejšia správa z porovnávania však je, že žiaci osemročných a aj štvorročných gymnázií sa výrazne zhoršujú, podobne, ako sa zhoršujú aj žiaci na ostatných školách. A to vo všetkých kategóriách, ktoré PISA testovala – teda v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.

V matematike a v čitateľskej gramotnosti sú podľa testovania PISA z roku 2015 veľmi porovnateľné a v niektorých skupinách dokonca lepšie dopadli štvorročné gymnáziá.

Ide o porovnávanie 15-ročných žiakov – teda tých, ktorí čerstvo prišli na štvorročné gymnáziá, a tých, ktorí už niekoľko rokov chodia na osemročné gymnáziá.

prepad vidieť pri matematike. Žiaci na gymnáziách – 8- aj 4-ročných – sa v poslednom testovaní (2015) zhoršili oproti rokom 2012 a 2006. Menej žiakov majú medzi najlepšími, naopak, viac žiakov sa prepadlo do rizikovej skupiny

 

Prírodné vedy

Graf výsledkov prírodných vied: horné úrovne (6 a 5) sú tie s najlepšími výsledkami

Začnime prírodnými vedami, v ktorých si osemročné gymnáziá ešte udržiavajú odstup od štvorročných. Nie však preto, že by v nich boli mimoriadne silné, ale preto, že aj v prírodných vedách sa zhoršujú všetky typy škôl. V matematike a čitateľskej gramotnosti sa potom už oba typy gymnázií vyrovnali.

V prírodných vedách v skupine najlepších žiakov (úroveň 5 a 6) a aj v priemere (úroveň 4) sú na tom osemročné gymnáziá lepšie.

Grafy v tomto texte ukazujú porovnanie výsledkov gymnázií, základných škôl aj stredných odborných škôl. Štúdia PISA totiž testuje 15-ročných žiakov, reálne však testy riešili žiaci vo veku 15 rokov a 3 mesiacov do 16 rokov a 2 mesiacov a do štúdie sa tak v roku 2015 dostal každý žiak, ktorý sa narodil v roku 1999 a navštevoval siedmy alebo vyšší ročník.

Výsledky základných škôl, ale najmä stredných škôl s maturitou a bez maturity sú ešte hrozivejšie – prepad je zásadnejší, stále viac žiakov stredných odborných škôl padá do rizikovej skupiny.

Výsledky prírodných vied v tabuľke: zelenou sú najlepší žiaci, červenou tí v rizikovej skupine

Matematická gramotnosť

Pri matematickej gramotnosti je rozdiel medzi osemročnými a štvorročnými gymnáziami v tej najlepšej skupine iba drobný.

Keď však ako elitu berieme širšiu skupinu najšikovnejších žiakov (úroveň 6 a 5), je v matematike prepad najväčší. V roku 2012 patrilo do tejto elitnej skupiny 36 percent študentov osemročných gymnázií, v roku 2015 už len 23,6 percenta. Na štvorročných gymnáziách tento podiel padol z 30,5 percenta na 22,7 percenta.

V prípade matematiky máme k dispozícii porovnanie rokov 2012 a 2015 a prepad je výrazne menší oproti prírodným vedám, kde sme porovnávali desaťročný cyklus.

Graf výsledkov matematickej gramotnosti: horné úrovne (6 a 5) sú tie s najlepšími výsledkami

Výsledky matematickej gramotnosti v tabuľke: zelenou sú najlepší žiaci, červenou tí v rizikovej skupine

 

Čitateľská gramotnosť

Veľmi porovnateľné sú výsledky oboch typov gymnázií aj pri čitateľskej gramotnosti – toto dokonca platilo už v roku 2012.

Aj pri pochopení textu schopnosti gymnazistov klesajú, hoci menej výrazne.

V čitateľskej gramotnosti netestujú gramatiku či schopnosť priradiť autora k dielu, ale schopnosť porozumieť textu a pracovať s ním, riešiť logické úlohy a v širšom kontexte rozumieť svetu.

Graf výsledkov čitateľskej gramotnosti: horné úrovne (6 a 5) sú tie s najlepšími výsledkami

Výsledky čitateľskej gramotnosti v tabuľke: zelenou sú najlepší žiaci, červenou tí v rizikovej skupine

Vysvetlivky: Akí sú žiaci v top skupine a akí sú tí v rizikovej skupine

Top skupina sú úrovne 6 a 5. Ide o žiakov, ktorí dokážu vyriešiť úlohy na najvyššej úrovni, predstavujú pre spoločnosť veľmi významný ľudský potenciál. Takíto žiaci vedia logicky dedukovať, zdôvodňovať a argumentovať, ale aj diskutovať o problematike, porozumieť informáciám a navzájom ich spájať. Rozoznávajú protirečenia, vedia identifikovať problém a vytvoriť hypotézu, ktorú vedia experimentálne overiť. Ale majú aj schopnosť pracovať s textom (problémom), s ktorým sa ešte nestretli, zhodnotiť dôsledky svojich rozhodnutí, pracovať samostatne.

Riziková skupina sú žiaci, ktorí nedosiahli ani úroveň 2. Dokážu vyriešiť úlohy len na najnižších úrovniach. Aj keď dokončia základnú školskú dochádzku, nemajú základné vedomosti a zručnosti, čo je prekážka pre ich ďalšie vzdelávanie. Ide o skupinu, ktorá je vzhľadom na úroveň svojich schopností ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná.

Žiaci z rizikovej skupiny dokážu hľadať iba informácie, ktoré sú jasne vyznačené ako podstatné, a informácie nedokážu selektovať. Často potrebujú pri riešení problémov asistenciu. Majú obmedzené znalosti, ktoré dokážu použiť len v známych situáciách, dokážu vysvetliť len základné pojmy a robiť jednoduché rozhodnutia. Dokážu riešiť len jednoduché problémy s minimálnym počtom krokov. Nedokážu plánovať a stanoviť si ciele.

Kedy sa stalo, že prestali byť elitou?

V neprospech 8-ročných gymnázií hovorí aj to, že rozdiely medzi výsledkami ich žiakov a žiakov 4-ročných gymnázií sa znižujú, a 4-ročné gymnáziá tie 8-ročné dobiehajú. „V predchádzajúcich testovaniach 8-ročné gymnáziá výrazne dominovali nad 4-ročnými v podiele žiakov na najvyšších úrovniach,“ napísal Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v Národnej správe PISA z roku 2015.

V roku 2012 bol rozdiel medzi 8- a 4-ročnými gymnáziami v top úrovniach viac ako 5 percentuálnych bodov. V roku 2009 to bolo dokonca viac ako 20 percentuálnych bodov v prospech 8-ročných gymnázií.

„V roku 2015 je však rozdiel medzi nimi už zanedbateľný a je menej ako percentuálny bod,“ píše sa v správe.

V prípade žiakov v rizikovej skupine sú na tom oba typy gymnázií podobne – sú v nej približne 3 percentá ich žiakov. „Z hľadiska výberu študijného programu sú tieto zistenia prekvapujúce a naznačujú v priebehu šiestich rokov postupné znižovanie úrovne gymnázií,“ konštatuje sa v správe.

Aj keď na gymnáziá by mali ísť najlepší žiaci, vidieť, že stúpa počet tých, čo spadajú do rizikovej skupiny.

Teraz sa rozhoduje, ministerke sa nedarí

Diskusia o tom, čo s 8-ročnými gymnáziami, sa zintenzívnila najmä pre limit, ktorý by mal platiť od septembra. Podľa neho by tam malo študovať len päť percent piatakov z daného ročníka.

Problém s tým je v Bratislave, kde na 8-ročné gymnáziá ide zhruba každý piaty piatak.

Niektoré gymnáziá majú prijímacie skúšky už v marci – a zatiaľ nie je jasné, koľko tried budú môcť otvoriť a koľko detí prijať.

Ministerka Lubyová cez poslancov predložila v parlamentnom výbore minulý týždeň návrh, aby sa limit posunul z piatich na desať percent. Vo výbore, kde má koalícia väčšinu, však nedostala dostatočný počet hlasov, a tak to skúsi opäť a predloží tento návrh cez skupinu poslancov priamo na rokovaní parlamentu.

„V tejto chvíli nie je možné povedať, či návrh novely školského zákona prejde v parlamente. Ide o rozhodnutie poslancov parlamentu,“ odpovedalo ministerstvo na otázku, či ministerka rokovala s poslancami o podpore tohto návrhu. Ak poslanci tento návrh neschvália, začne platiť pôvodne presadená päťpercentná hranica.

Pri Bratislave pritom už teraz školy aj opoziční poslanci kritizujú okresávanie počtu prijímaných žiakov – a tento počet by klesol ešte dvojnásobne.

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO), ktorá je podpredsedníčkou školského výboru, avizuje, že bude chcieť, aby sa termín zavedenia päťpercentnej kvóty opäť oddialil. Takto sa posúval už posledné roky. Ak by takýto návrh neprešiel, je ochotná podporiť aj ministerkin návrh, aby sa posunul limit na 10 percent. „Podporíme aj zvýšenie limitu, hoci na vyriešenie situácie je potrebné systémové riešenie,“ povedala Remišová.

Svoj návrh na odsunutie účinnosti chce Remišová predložiť do parlamentu na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína v utorok, aby sa vedelo, koľko žiakov môže nastúpiť ešte predtým, ako sa začnú podávať prihlášky. Návrh by mal zavedenie limitu posunúť až na ďalší školský rok, teda od roku 2019/2020. „Aby sa rušenie gymnázií odložilo a mohli sme v pokoji hľadať riešenia a spravodlivé kritériá, podľa ktorých sa budeme v budúcnosti rozhodovať,“ povedala Remišová.

Návrh Remišová predloží s opozičným poslancom Miroslavom Beblavým (Spolu) a verí, že ich podporia aj ostatné opozičné strany, konzultovala to doteraz s SaS.

Lubyová s týmto návrhom nesúhlasí. „Naším záujmom je riešiť problém 8-ročných gymnázií. Nezastávame názor, aby sa opätovne odkladal, ako to bolo posledných 10 rokov,“ tvrdí ministerstvo.

Situáciu, ktorá je podľa Remišovej „umelo vyvolaná kríza“, treba riešiť. Lubyová podľa nej riešenia nemá. „Pri rôznych kšeftoch koaliční poslanci na slovo poslúchajú pri hlasovaní svojich šéfov, ale ak ide o deti, koalícia sa nevie dohodnúť a ministerka školstva hovorí, že nevie, ako hlasovanie v parlamente dopadne,“ povedala Remišová. Reagovala na to, že ministerkin návrh vo výbore neprešiel, aj keď má koalícia väčšinu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie