Denník N

Trnavský župan Viskupič: Prišli sme do HZDS-áckeho brlohu, nachádzame škandály za státisíce

Jozef Viskupič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jozef Viskupič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľudia v Letisku Piešťany si udeľovali 8-mesačné odchodné k ukončeniu funkčného obdobia, ktoré si sami definovali, a potom tam zostali aj tak pracovať, hovorí nový župan o tom, ako sa hospodárilo v Trnavskom kraji.

Nový trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO) nastúpil do úradu po Tiborovi Mikušovi (bývalý člen HZDS, neskôr nezávislý, vládol s podporou Smeru), ktorý bol vo funkcii od volieb v roku 2005. V rozhovore hovorí:

  • ako vyzeralo preberanie funkcie,
  • aké nevýhodné zmluvy nachádza v župných firmách,
  • či bude OĽaNO úspešnejšie, ak ho povedie Remišová či Matovič,
  • ktoré funkcie sa majú obsadzovať politicky, a ktoré nie,
  • čo urobí s Čistým dňom, ktorý je v Trnavskom kraji,
  • aj či si do kancelárie volal exorcistu ako Erika Jurinová v Žiline.

Aké boli vaše prvé dni po nástupe do funkcie?

Môj predchodca bol, nazvime to, nekontaktný. Čítal som si, ako sa pán Lunter musel dobýjať do banskobystrického bunkru, ako to on sám volá, a ja som to mal podobné. Len som neprišiel do bunkra, ale do HZDS-áckeho brlohu. Trvalo šestnásť dní od volieb, než sme sa s pánom Mikušom vôbec stretli. Nakoniec mi prišiel mail, kde ma pozval na schôdzku, videli sme sa teda ešte pred oficiálnym prebratím funkcie.

Ako to stretnutie vyzeralo?

Udialo sa tu, v tejto kancelárii. Keď som si sadal na gauč, zahriakol ma a povedal: „Tam nie, tam sedím ja.“ Upratal ma, kam patrím, no nakoniec sme sa zhovárali tri alebo štyri hodiny. Oficiálne som do úradu nastúpil 5. decembra.

V akom stave ste úrad našli?

Mikuš župu neodovzdal v dobrom stave, patríme k najviac zadlženým krajom.

On sám pritom vravel, že kraj odovzdáva vo výbornej kondícii.

Pán Mikuš vravel veľa vecí, o bežnej politickej kampani povedal, že je to „manipulácia s verejnou mienkou“. Čo samozrejme nebola. Z hľadiska porovnania dlhu k bežným príjmom sme takmer na úrovni päťdesiatich percent. Dobrou metaforou k stave župy je táto budova. Sedíme vlastne na terase bývalých komunistických potravín, ja ako dieťa som ich tu ešte zažil. Kúpil to tu Vladimír Poór, za naše verejné peniaze opravil, z terasy potravín sa urobil župný úrad a nakoniec sa budova od neho ešte aj odkúpila. Dodnes je absolútne nevhodná na tento účel, v mojej kancelárii dokurujeme tepelným čerpadlom. Ale je to dobrý symbol nefunkčnosti celého kraja.

Jozef Viskupič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo je najväčší problém Trnavského kraja?

Vedenie župy nemalo poriadny prehľad o tom, ako kraj žije. Nemáme žiadne poriadne dáta, ani pozičné dokumenty, ktoré by definovali nejaké plány. Čo chceme v školstve, sociálnych veciach, čo chceme robiť s cestami? Nič také tu nie je. Všetko tu fungovalo monokraticky. Ako sa politické vedenie rozhodlo, tak bolo, keď na niečo ukázali, to sa práve robilo. Žiadna stratégia podoprená dátami, žiadne analýzy, nič.

Takže ako vyzerá teraz vaša práca?

Bežia audity, procesný aj personálny, a robíme prvé zmeny. Poviem príklad. Župný úrad mal jednu celú, úplne nezmyselnú úroveň riadenia v podobe sekčných šéfov. Nad šéfmi odborov boli akísi ceremoniáli, o ktorých som po dvoch poradách zistil, že ich nepotrebujem, lebo na reálnu prácu v školstve mi stačí šéf odboru školstva, na sociálne veci šéf tohto odboru a podobne. Túto politickú vrstvu sekčných šéfov s trojtisícovými platmi sme zrušili. Nebolo to normálne – veď tu popri sebe existoval riaditeľ úradu a šéf sekcie riadenia úradu.

Nebolo treba na úrad volať kňaza-exorcistu, ako to spravila vaša kolegyňa z OĽaNO, žilinská županka Erika Jurinová?

Toho som teda nevolal (smiech). Ale nahlásil sa mi sem šéf Cechu kominárov, tak ja som tu mal kominára, ktorý zaprial mne aj úradníkom veľa šťastia.

Čiže konzervatívci v OĽaNO si volajú kňazov a liberáli z hnutia kominárov?

Tak nejako. Na Facebooku sa to stretlo s výrazne väčším pochopením ako to, čo mali v Žiline.

Tibor Mikuš bol symbolom garnitúry, voči ktorej sa OĽaNO dlho ostro vymedzovalo, bol členom HZDS, potom vládol s podporou Smeru. Bol taký zlý správca verejných vecí, ako ste kričali z opozície? Našli ste nejakú konkrétnu kauzu či zlodejstvo?

Nachádzame toho veľa. Jeden príklad za všetky. Mali sme tu nominanta, ktorý na župe zarábal niečo medzi tromi a štyrmi tisíckami eur. Za župu sa dostal aj do predstavenstva Letiska Piešťany, odkiaľ si za svoje pôsobenie v rokoch 2010 až 2017 nárokuje 112-tisíc eur na odmenách, plus 9,5 percenta úroky.

O kom sa rozprávame?

To nemôžem povedať.

Tak to nie je asi také zložité zistiť. Človekom, ktorý bol aj na župe, a bol v orgánoch Letiska Piešťany, bol Juraj Štaffa, Mikušova pravá ruka. Bol to on?

To je vaše tvrdenie, nie moje. Pre nás je podstatné, že tam boli nielen takéto odmeny, ale že si ľudia v Letisku Piešťany udeľovali 8-mesačné odchodné k ukončeniu funkčného obdobia, ktoré si sami definovali. Aj keď reálne zostávali v orgánoch firmy fungovať ďalej. Čiže akoby sa ten človek sám prepustil a potom sám zase prijal, len si ešte nadelil aj 8-mesačný zlatý padák. Celkovo si tento človek nárokuje 140-tisíc eur. Takýto zlatý padák tu ešte nebol. Dopadlo to tak, že najväčšia dlhová služba Letiska Piešťany sú odmeny členom predstavenstva a dozornej rady.

OĽaNO voči vládnej moci používa ostrý slovník. Hovoríte o zlodejoch, aj počas volebnej noci ste ďakovali Igorovi Matovičovi, citujem, „ktorý vždy hovoril, že existuje alternatíva voči zlodejom“. Teraz, keď ste prebrali úrad a máte exekutívnu funkciu – je primerané hovoriť o vašich súperoch ako o zlodejoch?

Ja používam umiernenejší slovník ako Igor. Momentálne sa sústredím na to, aby som zachoval župu v chode, lebo mi ju odovzdali v obrovských problémoch a vo veľmi zlom stave. Najradšej by som od rána do večera robil tlačovky o tom, čo tu nachádzame, ale nie je na to čas. No neskôr informácie, ku ktorým sa dostávame, budeme odovzdávať ďalej, a fóra, na ktorých ich budeme odovzdávať, nebudú len mediálne. Rysujú sa aj nejaké skutkové podstaty, no nebudem teraz na to cez vaše noviny druhú stranu vopred pripravovať.

Jozef Viskupič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pôjdu trestné oznámenia aj priamo voči bývalému županovi?

To teraz neviem povedať. Myslím si, že nestojíme proti úplne hlúpej entite. Aj keď sú to ľudia z obdobia, keď sa ešte kradlo na drevorubača, spolu s dobou sa posunuli a korupčný mechanizmus je dnes skôr taký, poviem to, „neurochirurgický“. Nie som orgán činný v trestnom konaní a neviem, do akej miery boli do vecí zapojené špičky úradu.

Čiže, výrok „Viskupič vraví, že Mikuš je zlodej“ v tejto chvíli do nadpisu nedávam, tak?

Nadpis článku je vaša vec, ale ja som nič také nepovedal. Naozaj ešte neviem zistiť, do akej miery bol Tibor Mikuš len ceremoniálom, a do akej pri jeho stole prebiehalo reálne rozhodovanie. Treba totiž povedať, že Trnavský kraj mal doteraz „župana-spisovateľa“. Písal si dvojtýždenník a vydával knižky. Podľa mojich informácií, len za ostatné obdobie vydal minimálne dvanásť kníh, v nákladoch od 80 do 400 kusov. Ešte zisťujem, či na ne prispievala župa a koľko peňazí prípadne stáli.

Župné voľby boli pre OĽaNO zlomové, išlo o prvé voľby, v ktorých ste ako hnutie vyhrali a získali exekutívne funkcie. Igor Matovič bol počas celej kampane v ústraní. Aký to malo vplyv na výsledok volieb?

Igor Matovič postavil základ tohto úspechu, bol to on, kto v roku 2016 inicioval niekoľko stretnutí s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Po nich vznikla dohoda o spoločnom postupe. Keď ho vyhodili dverami, prišiel oknom, venoval tomu naozaj veľa energie. A napriek svojej minulosti s Alojzom Hlinom sa vydal aj za KDH, až sa do spoločnej koalície zapojili aj oni. Urobil hrubú stavbu a nechal nás ostatných, najmä samotných kandidátov, aby sme to už dotiahli sami. Ukázalo sa, že ak sa opozičné strany spoja, verejnosť to ocení. Prazáklad úspechu teda vidím v tom, čo spravil na začiatku Igor Matovič, aj keď je pravda, že do kampane sa až tak nezapojil. Mne nakrútil myslím jedno podporné video.

Ktoré OĽaNO má podľa vás väčšie šance na úspech? S Remišovou na čele a Matovičom v ústraní, alebo s Matovičom ako lídrom a Remišovou ako dvojkou?

Nie je žiadne OĽaNO s Matovičom na čele a Remišovou v ústraní, ani naopak. Ich efekt je synergický. Sme strana, ktorá komunikuje ústami Igora Matoviča, aj Veroniky Remišovej. Keď treba v politike niečo jasne pomenovať, Igor Matovič rozbije všetky typy siločiar, ktoré existujú, a povie veci natvrdo. To ľudia na Slovensku vyžadujú. Veronika je zasa systémový mozog, ktorý dokáže zastrešiť 140-stranový volebný program, vysoko systémový analytický dokument, vďaka ktorému neplatí, že OĽaNO je hnutie bez programu. Neklaďme umelo nejaký spor medzi Veroniku a Igora. Veď Igor Matovič sám Veroniku nazýva „líderkou hnutia“. Igor je človek, ktorý otvára mnohé dvere a necháva potom ľudí plávať samých.

Opatrne sa začína hovoriť o tom, že by Veronika Remišová mohla kandidovať za prezidentku. Hovorí sa to aj u vás v hnutí a je to dobrý nápad?

Od 5. decembra som trochu mimo rozhodovacích mechanizmov hnutia. Zachytil som len veci z médií, nielen o Veronike, ale aj o Lucii Ďuriš-Nicholsonovej zo SaS. Nemal som rozhovor s Veronikou na túto tému, neviem o takejto jej ambícii.

Vidíte inú osobnosť, ktorú by opozícia mohla do súboja postaviť, ak by Andrej Kiska nekandidoval?

Igor Matovič hovoril o troch osobnostiach, o ktorých sa dá uvažovať (no nemenoval ich, pozn. redakcie). Pamätám si, ako tieto debaty prebiehali pred piatimi rokmi, keď sa pomaly objavovali kandidáti ako Andrej Kiska, Radoslav Procházka, aj ako sa čakalo na „turbokandidáta“, ktorého postaví Smer. Dnes podľa mňa nejaké debaty bežia, ale nemyslím si, že sme tak ďaleko, aby som hovoril mená – ja ich ani neviem. Bol by som rád, keby sa opozícia spojila. Ak by kandidoval Andrej Kiska, podporoval by som, a myslím si, že aj naše hnutie, práve Andreja Kisku.

Jozef Viskupič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Počas volebnej noci ste vraveli, že na župnom úrade nechcete robiť čistky. Koľko ľudí ste si so sebou doviedli?

Na začiatok dvoch. Tie hlavné zmeny som pomenoval – zrušíme celú jednu vrstvu riadenia, lebo je zbytočná. Či bude niečo ďalej, ukáže personálny audit. Naozaj som čistky nerobil, dôkazom môže byť, že tu mám sekretárku, ktorá pracovala aj pre pána Mikuša. Mojou ambíciou je, aby úrad podával výkon, to som odkázal aj zamestnancom. S tým, kto podáva výkon, rátame; kto len čaká na príkazy, tak ten zrejme v audite neobstojí. Ale to nebudem hodnotiť ja ako politik, ale personalisti, ktorých sme si najali.

Citujem z programu OĽaNO, časti Verejná správa: Cieľom hnutia je „presadenie profesionálnej verejnej služby s prísnymi výberovými konaniami, aby v štátnej správe pracovali najšikovnejší a svedomití zamestnanci. Výberové konania budú pozostávať z troch častí, odbornej, osobnostnej a ústneho pohovoru, vrátane špecifických zručností podľa povahy funkcie“. Vy ste robili na svojich dvoch najbližších spolupracovníkov výberové konania?

Ešte nie, no všetky odborné posty prejdú výberovým konaním. Prechodné štádium tu funguje tak, že funkciou viete niekoho poveriť len na pol roka. To znamená, že výberové konania prebehnúť musia, tak ako to píšeme aj v programe.

Ako to teda je? Teraz, keď ste sa dostali do vládnucej reality – sú posty, ktoré by sa mali obsadzovať aj politicky?

Sú. Treba jednoznačne nakresliť čiaru, kde je „politický vrch“, a kde všetci čakáme výhradne odbornosť a personálnu stabilitu aj pri výmene garnitúr. Na príklade ministerstiev: mali by sme akceptovať, že minister, štátni tajomníci, vedúci úradu a šéfovia sekcií, teda tí najbližší ľudia ministra, môžu byť nominovaní politicky. A hovoríme to aj spoločnosti – toto je akceptovateľné. No ďalej by mala byť kritériom výberu len odbornosť a mala by tam existovať personálna stabilita. Snažím sa to teraz definovať aj na župe. Nateraz rátam najmä s prísnymi konkurzmi, aj keď pri niektorých postoch, momentálne iba dvoch, si viem predstaviť, že sa postavím pred verejnosť a obhájim si, že ide o môj najbližší tím, ktorý chcem mať vyskladaný aj na základe absolútnej dôvery.

Sú s takýmto prístupom spokojní aj vaši sympatizanti?

Existuje obrovský tlak verejnosti, ktorá chce zmenu v úrade. Ľudia nám hovoria, aby sme tu ten HZDS-ácky moment, budovaný šestnásť rokov – keďže Tibor Mikuš tu nebol len dvanásť rokov, spolupracoval aj s prvým županom Petrom Tomečkom – odstránili. Ale naozaj tu čistka od vrchu až po poslednú upratovačku neprebieha a neprebehne. Ľudia orientovaní na výkon a odbornosť budú mať miesto.

Myslel som to skôr tak, či si ľudia z OĽaNO či z vašej kampane nemyslia, že prišiel čas, keď sa začnú rozdávať funkcie.

Z kampaňového tímu nie je na úrade nikto. Volám sa Jozef Viskupič a každý z týchto ľudí vedel, že nepracuje za lízatká, v zmysle odmeny v podobe zamestnania na župe. Áno, mám veľa životopisov od známych a „skorokamarátov“, ale ja vyžadujem výkon. Chcem poďakovať dobrovoľníkom, ktorí mi pomáhali, lebo je to dôkaz, že ako hnutie máme autentické štruktúry v regiónoch. Ale každý z nich vedel, že za to nedostanú zamestnanie.

Kampaň OĽaNO pred parlamentnými voľbami. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podpredsedom župy zostal József Berényi z SMK, ktorý tu sedel aj za Mikuša. Ako sa vám s ním robí?

Jožo Berényi je profi politik a SMK má silný klub v župnom parlamente. Napriek tomu som si dovolil predsedovi strany, pánovi Menyhártovi, ktorý je tiež župným poslancom, v súvislosti s postom vicežupana povedať, že ľudia v kraji naznačili, že chcú zmenu. Na druhej strane, SMK prešla zmenou, postavila z veľkej časti úplne nových kandidátov. Rozhodli sa, že chcú na tomto poste pána Berényiho. Ja to rešpektujem. Oni si budú za tento post zodpovedať svojim voličom.

Igor Matovič pravidelne opakuje, že SMK musí byť súčasťou budúcej alternatívy. Zároveň je to strana, ktorá má veľmi blízko k Fideszu Viktora Orbána. Je to problém?

Čo sa budúcej alternatívy k vláde Smeru týka, s Igorom Matovičom súhlasím. Čo sa týka Orbána, tento pán nie je mojou šálkou kávy. Keďže som pracoval v európskom výbore parlamentu, pár krát som sa s ním stretol aj naživo. Mám veľký problém s jeho zmenou volebného systému a vôbec prístupu k národnej politike. Na druhej strane, tu sme v Trnavskej župe. SMK je regionálna strana, dnes nemá dosah na centrálnu politiku a treba povedať, že politici tejto strany sa v regionálnych témach vyznajú. Je pre mňa až prekvapivé, ako sa snažia riešiť konkrétne problémy s cestami, v školstve a ďalších oblastiach. Bez toho, aby som sa chcel vyhnúť odpovedi, mne ten orbánovský moment zasahuje do veľmi málo tém, ktoré s poslancami SMK riešim.

Čo vás v úrade zatiaľ prekvapilo, s čím ste v kampani nerátali?

Mám teraz také kolečko stretnutí s primátormi a obcami v okresoch, stihli sme zatiaľ Skalicu, Senicu a Hlohovec. K trom mojim vlastným programovým prioritám, teda obchvatu Hlohovca, obchvatu Senice a Letiska Piešťany, sa pridáva štvrtá, a to je voda. Napríklad v skalickom okrese je hneď dvanásť obcí, ktoré nemajú spravenú vodu a odpad, a teda znečisťujú prírodu. Celonárodne som o tomto nepočul takmer nič, pritom ide o problémy 19. storočia, ktoré by sme v 21. storočí mali mať vyriešené. Ide to síce mimo kompetenčného rámca župy, ale pre mňa to bude zásadná téma.

Ako nový župan ste sa dostali do kontaktu so zariadením Čistý deň, ktoré je vo vašom kraji. Koncom decembra ste sa tam boli aj pozrieť. Ako to tam vyzeralo?

Bol to taký útlmový čas, lebo sme tam boli medzi sviatkami. Chcel som získať čo najviac informácií na mieste. Prioritne ma zaujíma osud klientov, detí, ktoré tam sú. V Čistom dni bol niekoľkokrát prekročený Rubikon toho, čo je v takomto zariadení prípustné, a tak aj to zariadenie vnímam. Inak, dodnes som prekvapený, že bývalý župan sa do Čistého dňa nevybral ani raz, pritom práve on mohol mať v rukách vyriešenie situácie – ak by ju riešiť chcel.

Buďme konkrétni. Napriek rôznym vyjadreniam ministra Richtera Čistý deň ďalej funguje. Čo s tým môže župa robiť?

Oni dodnes sídlia v župnom majetku, oba domy, ktoré majú, sú naše. V jednom sú v nájme, druhé majú vo výpožičke. Okrem toho, dostávali pomerne veľké dotácie priamo od župy, myslím, že to bolo až 415 eur mesačne na klienta – to samozrejme popri štátnej dotácii na deti. Mňa teraz zaujíma, ako s Čistým dňom dohodnúť, nazvem to, útlmový mechanizmus. Stále tam sú deti, no ak sa podarí vyriešiť, kam ich umiestniť, tak otvorene hovorím, že toto zariadenie medzi župnými dotovanými zariadeniami nebude.

Jozef Viskupič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Župa pod vaším vedením už stopla Čistému dňu dotáciu. Ak sa deti premiestnia inam, tak ich vypoviete aj z vašich budov?

Dotáciu sme im stopli v tom zmysle, že sme im zrušili garantované peniaze na rok. Teda, nebude podpísaná žiadna ročná zmluva. Ale áno, ak bude vyriešená otázka, čo s deťmi, dotačný mechanizmus skončí úplne a čo sa majetku týka, chystám sa opäť do Čistého dňa, kde si preberieme naše predstavy. Buď sa zhodneme, alebo prijmeme iné rozhodnutie. Čistý deň by mal čakať útlm, ale zároveň hovorím, že sa budeme musieť zamyslieť nad iným resocializačným zariadením, ktoré by na území Trnavského kraja fungovalo. Neviem, či bude schopný toto zariadiť štát. Osobne si myslím, že na takéhoto slabého ministra, ako je Richter, sa v tomto spoliehať nemôžeme.

Na Tibora Mikuša sa posledný rok obracali obyvatelia Voderád, ktorí nesúhlasili s tým, že župa prenajala bývalý internát v dedine súkromnej firme, ktorá tam ubytovala robotníkov. Báli sa ich počtu, a tak trochu aj toho, že prídu do dediny Srbi. V akom stave je to vo Voderadoch dnes?

Zorganizovali sme historicky prvé stretnutie investora, teda nášho nájomcu, starostu obce, občanov a petičného výboru. Čiže v takomto formáte sa stretli prvý raz, a áno, troška si na seba aj pokričali. Bývalé vedenie župy zohralo v tomto prípade neblahú úlohu. Na území takejto malej obce vyrobili rozhodnutím prenajať internát obrovský sociálny problém, lebo o štvrtinu zdvihli počet obyvateľov. A je jedno, či to sú Srbi, alebo robotníci z Oravy. Pre dedinu s 1500 obyvateľmi je neúnosné, aby sme tam z ničoho nič ubytovali ďalších takmer 400 ľudí. Veď to bola dedina, kde sa desatina miestnych zobudila na to, že tam v noci prešlo auto. Teraz sa im tam v noci točia autobusy, ktoré vozia ľudí na zmeny do fabriky.

Poznám tu situáciu, bol som tam vlani na jar. Ako to chcete riešiť?

Chcem povedať, že i keď to niektorí z petičného výboru hrajú na národnostný problém, mne je jedno, či sú tam robotníci z Oravy alebo zo Srbska. Problém je sociálny a infraštruktúrny. Taká malá dedina jednoducho nemá kapacitu na to, aby tam z ničoho nič narástol počet obyvateľov o 400 ľudí, ktorí sú síce formálne „dočasní“, no reálne tam žijú celý týždeň. Jednoducho, nájomca chcel zarobiť rýchle peniaze, a osobne si myslím, že mu bezpečnosť investície garantoval nejaký politik. Lebo nájomná zmluva, ktorú podpísali, je pre investora vlastne veľmi zlá. Ja by som pod takouto zmluvou neinvestoval ani euro.

Prečo?

Lebo tam majú trojmesačnú výpovednú lehotu bez udania dôvodu. V tomto je kraj vo veľmi dobrej pozícii.

Čiže máte právo ich z toho internátu vypovedať?

Áno.

Urobíte to?

Mám s nájomcom dohodnuté stretnutie, moje scenáre sú dva. Teoreticky si viem predstaviť, že ich nevypovieme z nájmu, ak prehodnotia spôsob, ako ten internát využívajú. V zmluve majú od župy schválené ubytovacie služby. Ak sa dohodneme na inom type využitia budovy, teda, že v malej obci neubytujú 400 robotníkov, ale urobia z toho napríklad domov sociálnych služieb, ktorých máme málo, tak v poriadku. Ak sa nedohodneme, hrozí aj to, čo spomínate. V meste, ako je Trnava, by sa 500 robotníkov stratilo. Ale nemôžeme ich preboha ubytovať v takej malej obci, veď to ani Stalin nerobil.

Po nástupe do úradu ste sa vzdali poslaneckého mandátu. Parlament a veľká politika vám nechýbajú?

Stále som tieňovým ministrom kultúry OĽaNO, uvidíme dokedy, lebo nie som fanúšikom toho, aby jeden človek sedel na dvoch stoličkách. Čo sa týka veľkej politiky, nepoužil by som slovko „chýba“. Ale mediálnej a kultúrnej agende som venoval veľa času, mám aj pár zárezov na pažbe, ktoré možno nie sú tak vidieť; podarilo sa mi napríklad presadiť pár návrhov do autorského zákona. Mám veci, ktoré by som chcel stále dostať do zákona o vysielaní a retransmisii. Je mi trocha ľúto, že som niektoré idey nedotiahol do realizačnej podoby, ale nateraz mám iný typ zadania – a prihlásil som sa do toho sám.

Sledujete aktuálne dianie vo verejnoprávnej televízii? Čo hovoríte na Rezníkove kroky zo začiatku tohto roka?

Sledujem a ak by som bol v parlamente, bolo by ma počuť, lebo sa tam toho vyvádza viac, ako je vidieť. Nové vedenie pri formátových a personálnych zmenách zvolilo salámovú metódu, no už začínajú krájať príliš veľké kolieska, čo sa ukázalo pri Reportéroch. Neverím, že tam nebolo politické zadanie. Vašo Mika z RTVS neurobil žiadne Ferrari, ale urobil generálnu opravu ojazdeného auta, taký naleštený oldtimer, a fungovalo to. Nebolo to ideálne, ale televízia si udržovala dôveryhodnosť napriek tomu, že bol zvolený v parlamente. Nemám často slová chvály k Marekovi Maďaričovi, ale trúfam si povedať, že od RTVS dával ruky preč. Asi ako jeden z mála predstaviteľov Smeru chcel, aby po ňom niečo zmysluplné zostalo. Napríklad verejnoprávne médium „podľa Maďariča“. Dnes je to inak, RTVS mu vzali, získal ju Danko, stratil tam vplyv, a vidíte, čo sa tam deje.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie