Denník N

Poučenie z českých volieb pre Slovensko: Kto nezíska aj frustrovaných, nebude prezident

Miloš Zeman a Andrej Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič
Miloš Zeman a Andrej Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skupina voličov, ktorá pomohla vyhrať voľby Milošovi Zemanovi v Česku a podobne Donaldovi Trumpovi v Spojených štátoch, je aj na Slovensku taká veľká, že aspoň bez jej časti by kandidát nemal šancu stať sa prezidentom.

Tak ako v prezidentských voľbách v Česku počas posledného víkendu, tak aj o rok na Slovensku budú dôležité hlasy zo skupiny ľudí označovaných za frustrovaných voličov. Ide o ľudí, ktorí majú pocit, že sa o nich nezaujímajú politické elity. Bez získania podpory len časti z nich je takmer nemožné získať nadpolovičný počet hlasov vo voľbách, ktoré budú na jar 2019. Zhodujú sa na tom viacerí sociológovia.

O kom je pri skratke „frustrovaný volič“ reč?

Sú to najmä manuálne pracujúci ľudia. Nie sú nezamestnaní, ani vyslovene chudobní. Nie je až také dôležité, či žijú na vidieku, alebo v meste. Mnohí z nich, alebo niekto z ich príbuzných, má na krku exekúciu, čo vnímajú ako nespravodlivosť systému. Pre lepšiu predstavu: podľa údajov Slovenskej komory exekútorov z vlaňajšej jesene čelilo exekúciám takmer 969-tisíc fyzických osôb.

Postoj týchto ľudí k tradičným elitám je čoraz odmietavejší a čoraz viac nimi opovrhujú. Majú pocit, že pri transformácii ekonomiky boli na strane tých, čo prehrali, a teraz ich ohrozuje globalizácia, Európska únia, západ, moslimovia, ale aj korupcia a zlé zdravotníctvo.

Drahoš nebol Kiska

Sociológ Michal Vašečka si myslí, že aj na Slovensku je počet podobne zmýšľajúcich frustrovaných ľudí taký veľký, že by pri dobrom oslovení kandidátom mohli rozhodnúť voľby. „Kandidát, ktorý by mal šancu, musí loviť práve medzi nimi a musí byť schopný osloviť aj ľudí, ktorí sú hlboko frustrovaní z transformácie, rozhodne nie sú jednoznačne prozápadní.“ To sa podľa neho podarilo nielen Andrejovi Kiskovi v roku 2004 ale aj Ivete Radičovej – tá však v roku 2009 v druhom kole prezidentských volieb prehrala.

„Kiska vedel presne osloviť aj tento typ voliča. A to je aj rozdiel medzi Kiskom a Drahošom.“ Kiska bol podľa Vašečku schopný načrieť aj medzi voličov, ktorí by nesúhlasili s väčšinou toho, čo dnes robí.

Michal Vašečka. foto N – Tomáš Benedikovič

Michal Vašečka však pripomína aj rozdiely v situácii v Česku a u nás. Českými motiváciami voliť Zemana je aj ilúzia českej výnimočnosti a pocit sebestačnosti, ktorý na Slovensku taký silný nie je. Oveľa silnejší je v Česku aj euroskepticizmus, hoci ten postupne rastie aj u nás. Za jednu z fungujúcich agend pre slovenské prezidentské voľby v roku 2019 analytik považuje silné uchopenie sociálnych tém a k nej pridáva istú dávku populizmu. Kto ju ale na Slovensku prinesie, zatiaľ nie je známe.

Nechudobní pracujúci

„Miloš Zeman získal výrazne vyššiu podporu v obciach s vysokým zastúpením pracujúcich v priemysle a stavebníctve. Jeho podpora bola vyššia aj v obciach, kde je viac obyvateľov v exekúciách. Jiří Drahoš mal vyššie zisky v obciach, kde viac ľudí pracuje v službách,“ píše v analýze volebných výsledkov česká agentúra Median.

„Keby hlasovali len obce, kde je do osem percent ľudí zaťažených exekúciou, zvíťazil by Drahoš. V obciach s ôsmimi a viac percentami volili Zemana. Nemusí to byť len tým. Sú to často obce, ktoré sa cítia odtrhnuté od hlavného prúdu, ľudia v nich nedôverujú inštitúciám,“ hovorí šéf Medianu Daniel Prokop.

Odhaduje, že do kategórie voličov, ktorí majú pocit, že ich spoločnosť vytláča na okraj, nedôverujú inštitúciám, nezaujímajú sa o politiku, nie je ich možné zasiahnuť ekonomickou agendou politikov, ale zároveň je ľahké ich zasiahnuť „kultúrnou agendou, ktorú vedie Zeman“, teda odporom k migrácii, k EÚ, môže byť aj okolo 40 percent. Bez čo i len časti z nich je tak veľmi ťažké vyhrať voľby, v ktorých treba na získanie prezidentského kresla získať nadpolovičnú časť odovzdaných hlasov.

Ako to robil Kiska

Skúsenosť s oslovovaním kategórie „frustrovaný volič“ má slovenský prezident Andrej Kiska. Vo voľbách v roku 2014 ako nezávislý kandidát takýchto ľudí zaujal. V jeho prospech hral jeho životný príbeh – od zamestnanca čerpacej stanice v Spojených štátoch cez podnikateľa na Slovensku, ktorý cez splátkový systém platieb sprístupnil dovtedy pre bežných ľudí príliš drahé domáce spotrebiče až po správcu najväčšej nefiremnej charitatívnej organizácie v krajine. Nebol Bratislavčan, ale človek z regiónu, jeho posolstvá boli zrozumiteľné.

Ako frustrovaných voličov oslovoval Kiska, ktorý sa v Prezidentskom paláci neskôr vyprofiloval na proeurópskeho, proatlantického a pomerne liberálneho politika, teda opak toho, čo reprezentoval teraz vo voľbách Zeman?

Video: Kiskov volebný spot z kampane pred voľbami v roku 2014

„Snažili sme sa ľudí nenahnevať a neísť do tém, ktoré by nám mohli uškodiť. Naším šťastím bolo aj to, že sa Fico sústredil na hlúposti typu scientológia,“ hovorí jeden zo stratégov Kiskovej kampane Adam Znášik. Keby podľa neho v tom čase Fico napríklad operoval ruskou kartou, mohlo by im to priniesť problémy. Andrej Kiska mal šťastie aj v tom, že tu ešte nebola migračná vlna, alebo sa ešte naplno nerozbehla vojna na východe Ukrajiny. „Niečo by nám to určite zobralo,“ myslí si.

Znášik, ktorý momentálne pracuje pre šéfa ODS Petra Fialu, si myslí, že bez hlasov aj od týchto voličov sa na Slovensku prezidentské voľby vyhrať nedajú.

Kiska stále neoznámil, či bude kandidovať, v jeho okolí sa skôr hovorí o tom, že nie. Keby sa pokúsil post obhájiť, bude to mať ťažšie, ale podľa prieskumov verejnej mienky by bol stále hlavným favoritom. Aj preto opozícia aj koalícia vyčkávajú s oznámením vlastných kandidátov a žiadna verejne známa osoba so šancou na úspech sa do volieb nehlási ani ako nezávislý kandidát.

Keď je v Česku 40 percent, u nás to oveľa menej nebude

To, že na Slovensku nebude zrejme oveľa menej voličov, ktorí majú podobné motivácie ako 40 percent voličov opisovaných agentúrou Median, nepochybuje ani šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. „Viem si predstaviť, že ten pocit môže byť rovnako rozšírený aj na Slovensku. Nie je dôvod, prečo by to malo byť inak.“

Aj on si myslí, že bez získania čo i len časti ich hlasov môže byť problém získať v druhom kole viac ako 50 percent hlasov. „Pri 50- či 60-percentnej účasti je to veľmi relevantná sila. Pri prepočte potom dokonca môže tvoriť viac ako polovicu všetkých voličov.“ A aj Martin Slosiarik hovorí, že túto časť voličov dokázal pred štyrmi rokmi pomerne úspešne osloviť práve Kiska.

Kto by podľa Slosiarika mohol v prezidentskom súboji osloviť voličov, čo sa cítia na okraji? „Niekto, kto príde s uveriteľným životným príbehom, prežil niečo podobné, alebo sa s niečím podobným stretol, zreteľne to pomenuje a získa si tak ich sympatie. Kandidáti politických strán to budú mať zložité.“

Strany tvrdia, že sa poučia

Kandidáta na prezidenta však budú vyberať v prvom rade strany. „Sledoval som české voľby aj kampaň pred nimi. Tešil som sa, že vyhral Zeman, ani som sa tým netajil a tešil som sa aj z toho, že vy ste mali iných favoritov,“ odpovedal Denníku N šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč. „Sledujeme nielen českú politickú scénu, ale aj iné krajiny – hlavne európske. Každé voľby budú mať vplyv na taktiku a vedenie politického zápasu.“

Smer už roky úspešne organizuje v marci mítingy k MDŽ, na budúci rok ich opäť môže spojiť s prezidentskou kampaňou. foto N – Tomáš Benedikovič

„Ak si z českých volieb treba zobrať ponaučenie, tak to, že kandidát, ktorého nominuje demokratická opozícia, musí byť veľmi starostlivo vyberaný. Už nestačí byť len o trochu lepší ako protikandidát,“ myslí si podpredseda SaS Ľubomír Galko. Opozícia by mala vybrať kandidáta, ktorý neosloví len ľudí, ktorí sa politike venujú poctivejšie, ale oveľa širšie masy – rétorikou, vystupovaním, aj príbehom. S kandidátom podľa Galka treba zároveň veľa pracovať, aby vyhrával v rozhodujúcich debatách.

Veronika Remišová z OĽaNO, ktorá je tiež považovaná za možnú kandidátku, o sile nespokojných voličov vie a vraví, že Zemanovi vo voľbách pomohlo to, že vie, ako v ľuďoch vyvolať pocit ohrozenia a vzápätí sa postaviť do úlohy záchrancu.

„Slovensko má istú výhodu vo svojej historickej skúsenosti s Mečiarom a Slotom, mnohí si pamätáme, že reči o vonkajšom ohrození a neustále hľadanie nepriateľov v rámci spoločnosti boli iba zásterkou rozkrádania krajiny a likvidácie jej základov a inštitúcií, napríklad zneužívaním tajnej služby proti vlastným občanom.“ Táto historická pamäť sa však podľa nej pomaly stráca a čoraz viac ľudí verí vymysleným skratkovitým riešeniam niektorých politikov.

Teraz najčítanejšie