Denník N

Aj vysokopostavení ľudia majú gazdinky alebo upratovačky načierno

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Zdenka Švábeková dobre rozumie biznisu v službách pre rodinu aj domácnosť. Do domov klientov posiela pracovníkov na upratovanie, ale aj opatrovateľky či maliarov. V roku 2010 vyhrala prvé miesto v kategórii Začínajúca podnikateľka roka, neskôr Cenu verejnosti v súťaži Dobrý podnikateľ. Teraz vysvetľuje, ako veľmi sa trh zmenil a čo s tým majú chýbajúci ľudia na pracovnom trhu. V rozhovore sa dočítate aj: 

  • Či a aké skúsenosti má s pracovnou silou z krajín mimo Európskej únie, 
  • či v jej dovoze vidí budúcnosť alebo skôr nie,
  • prečo bude cena za upratovanie rásť k 10 eurám za hodinu,
  • ako dnes práca načierno komplikuje situáciu poctivým podnikateľom.

Hlásia sa vám cudzinci o prácu?

Mali sme tu zopár takých uchádzačiek, aj dnes sa mi ohlásila Ukrajinka. Riešime zamestnanosť aj týmto spôsobom, naozaj sme v núdzi, pretože nám chýbajú ľudia. Neposielame upratovať len tak niekoho, s tým, že sa nám predstaví, predloží občiansky preukaz, povolenie na pobyt, prípadne pracovné povolenie. Pred prijatím do zamestnania si ľudí preveríme, či vedia upratovať.

Prídu s tým, že už majú pracovné povolenie? Sami si ho vybavia?

Áno. Naša spoločnosť nevybavuje povolenia. Hneď na začiatku sa pýtam, či má uchádzač o prácu povolenie na pobyt, povolenie na prácu. Ale keď sme v minulosti zamestnávali cudzincov, tak sa to neskončilo veľmi slávne.

Nemáte dobrú skúsenosť?

Nemáme. Podobne ako pri iných zamestnancoch, aj s nimi máme v Bratislave základný problém v tom, že aj ženy zo zahraničia sú náchylné ponúknuť nášmu klientovi prácu s vyplatením na ruku. Cez nás sa dostanú ku klientovi. Keď zamestnáte napríklad čašníčku, tak si ťažko môžete dovoliť  neprihlásiť ju, platiť jej na ruku, je na očiach, ale v domácnostiach sa gazdinky stratia, nikto okrem domácich ich nevidí, že pracujú a sú odmeňované príjmom, ktorý nezdaňujú.

Zdenka Švábeková, majiteľka a konateľka spoločnosti ANER HAUS, ktorá zabezpečuje služby pre rodinu a domácnosť. Foto – osobný archív Zdenky Švábekovej

Zamestnanci vám odchádzajú k vašim klientom?

Áno, stáva sa to. Situácia je už neúnosná, ale obávam sa, že nás nezachránia cudzinci. Predpokladám, že sa veľmi rýchlo naučia robiť to, čo robia aj naši, a my sami im to dovoľujeme. Nebudem menovať presne, ale vieme, že mnohí vysokopostavení ľudia, herci, či umelci „zamestnávajú“ a vyplácajú načierno gazdinky, upratovačky, opatrovateľky.

Ako vyzerá v praxi takýto odchod zamestnanca od vás?

Ak prijmeme do pracovného pomeru vhodnú uchádzačku, skúšobná doba je trojmesačná. Prvý mesiac pracuje v tzv. modulových domácnostiach, v ktorých ju školíme a pripravujeme na prácu u klienta. Po absolvovaní zaškolenia je pridelená klientovi. Počas práce u klienta má klient dostatok času zistiť, aká je a či mu vyhovuje. Gazdinka má takisto možnosť presvedčiť klienta na prácu bez papierov, alebo klient presvedčiť túto pani na čiernu prácu. On ušetrí euro-dve a má na takúto pracovnú silu istým spôsobom väčšiepáky. Oznámi nám, že z nejakého dôvodu končí zmluvu, (každý si už nejaký dôvod nájde).  Gazdinka ukončí s nami pracovný pomer v skúšobnej dobe.

Aké má na ňu páky?

Napríklad sa s ňou môže dohodnúť, aby chodila upratovať, opatrovať v poobedňajších alebo večerných hodinách, prípadne cez víkend. Niekedy majú klienti požiadavku, aby s nimi vycestovala do zahraničia, kde majú svoje sídlo.  Podľa svojich momentálnych potrieb jej môže skrátiť čas na upratovanie. S niektorými požiadavkami klientov by sme my podľa nášho Zákonníka práce mohli mať v určitých situáciách problém. Čo ale nemá pani, ktorá robí načierno.

Takže najväčší problém je pre vás fluktuácia a práca načierno?

Áno, ale hlavne čierna práca. Veľmi často sa  stáva, že príde uchádzačka o prácu a s tým, že by sa u nás chcela zamestnať, a pýta sa nás, či by sme jej nevedeli platiť na ruku. Ale kde sme?  Z čoho jej to máme vyplatiť , hádam zo svojej výplaty? Uchádzačky nás na pohovoroch upozorňujú na veľké nadnárodné spoločnosti, akciové spoločnosti a iné, ktoré majú dohody porušujúce Zákonník práce.

Ako?

Dohoda o pracovnej činnosti je taká dohoda, kde môžete robiť len 10 hodín týždenne, v skutočnosti pre tú firmu robia 10 hodín každý deň za odmenu 2,33, až 2,50, zvyšok dostávajú na ruku. Netýka sa to iba upratovačiek, ale aj iných pracujúcich v rôznych službách alebo remeslách.

Ktoré firmy to robia?

Na toto vám neodpoviem. Naša firma je príliš malá na to, aby som mohla ísť bojovať s veľkými firmami, ktoré podľa mojich informácií zamestnávajú načierno. Máme predsa v našom štáte inštitúcie, ktoré by mali svojimi kontrolami na to prísť.

Riešite to s Inšpektorátom práce?

Inšpektorát práce vie, že v tejto oblasti existuje čierna práca, ale nemôžu nič robiť. Museli by číhať na upratovačku alebo remeselníka a sledovať ich celý týždeň, kde chodí, potom si od nej pýtať pracovnú zmluvu alebo dohodu. Raz sme zahlásili na úrade práce meno panej, o ktorej sme vedeli, že odišla od nás k nášmu klientovi pracovať načierno. Povedali sme im jej meno, oni si ju zavolali a bez zábran jej prezradili, od koho majú informáciu. Pani nám prišla vynadať, že čo nás je do toho, ako ona pracuje. Nikto s tým nič nerobí, je to práca v súkromí, alebo ak aj ide o prácu vo firme a nikto doposiaľ na to neprišiel, že takto zamestnávajú, v tom prípade musia mať tieto veľké firmy páky na určitých miestach.

Mení vám fluktuácia podnikateľské plány?

S prácou načierno určite bojujú aj iné upratovacie firmy alebo také, ktoré zamestnávajú remeselníkov. My napríklad práve končíme s poskytovaním remeselných činností na základe rastúceho trendu práce načierno. Upratovacie činnosti, ak sa nič nezmení, dopadnú rovnako.

Zdenka Švábeková

  • Po skončení školy sa venovala výchove troch dcér, no stihla absolvovať viaceré vzdelávacie kurzy,
  • je držiteľkou niekoľkých certifikátov, študovala ekonomickú a podnikateľskú literatúru a prepracovala sa na vedúcu jednej bratislavskej pošty.
  • Po odchode do invalidného dôchodku sa stala majiteľkou a konateľkou spoločnosti ANER HAUS, ktorá zabezpečuje služby pre rodinu a domácnosť

Koľko máte zamestnancov?

Približne 20, ale teraz ubúdajú. Máme dve spoločnosti. Remeselné činnosti už nezvládame, stojí to veľa nervov. Niekoho prijmete, robíte mu papiere a o dva týždne, alebo mesiac končí. Napríklad pošleme remeselníka vymaľovať klientovi miestnosť v byte, a remeselník sa dohodne s majiteľom, že k nemu pôjde robiť po víkendoch, pretože má v zlom stave celý byt. Najprv sme mali v ponuke aj murárske práce, posledných 5 rokov už iba maliarske, a aj s tým bohužiaľ končíme.

Lebo na to neviete zohnať ľudí?

Nemáme človeka, ktorý by to robil stabilne. Dokonca sme skúsili živnostníkov, nemali záujem, lebo ak majú fakturovať pre firmu, neoplatí sa im to, majú vysoké dane. Radšej robia pre súkromné osoby, tie faktúru nepýtajú, ani príjmový doklad. Všetci chcú robiť načierno s výplatou na ruku, alebo majú neprimerané nároky. Maliar chce zarobiť 2500 eur, lebo toľko si vie zarobiť načierno. Ale my mu toľko nevieme dať. Ak má čistý plat, tak napríklad 1000 eur, zaplatíme na daniach a odvodoch takmer raz toľko.

Majú ľudia na napätom trhu práce tendenciu viac robiť načierno, pretože ich je málo a všade ich potrebujú?

Nie, toto je otázka financií. Štát si berie priveľa z ceny práce a zamestnancovi zostáva málo. Pomáhajú si preto prácou na čierno, kde je cena práce celá v ich peňaženke. Pozrite sa, ako sa zmenili kadernícke salóny. Niekedy to bolo tak, že žena prišla, čakala, kým dve-tri klientky kaderníčka ostrihá. Teraz sa robí iba na objednávku. Pani kaderníčka má zatvorené dvere, vie, že o hodinu jej príde ďalšia klientka. Pokiaľ prijme novú klientku, prvýkrát jej dá aj pokladničný blok. Nabudúce už sa trošku porozprávajú, skamarátia sa, štvrtýkrát je to už bez bločku. Poznáme kozmetičku, ktorá počas troch rokov postavila dom, a má minimálne príjmy. Robíme aj  účtovníctvo, stretávame sa často s požiadavkou klienta, aby mal čo najnižšie dane. Ale účtovník nie je čarodejník. Mnohí si našli spôsob, ako obísť platenie daní po svojom. Nevystavujú faktúry, nepriznávajú príjmy.

Čo ešte vidíte? 

Napríklad nám prinesie remeselník hŕbu bločkov a my máme triediť, ktoré môžu zostať. Príklad: Ak vykonal oficiálne na faktúru práce iba na jednom dome, nemôžeme mu zaúčtovať 200 kíl materiálu. Môže to byť iba reálny materiál na konkrétnu zákazku. To, že robil ostatné načierno, tie bločky nemôžu ísť do nákladov.  Ale mnohé  účtovníčky s týmto nemajú problém aj toto zaradiť, veď v konečnom dôsledku je zodpovedný podnikateľ. A to som tu len spomenula iba zopár profesií. Takých profesií, v ktorých sa dá robiť načierno, je oveľa viac. Finančná správa naháňa „depeháčkarov a daňových podvodníkov, veľké ryby“, ktoré potrebujú podľa politickej vôle zničiť za neodvádzanie daní, prípadne, aby poukázali na svoje výsledky. Ale na Slovensku, keď robí povedzme 10 ľudí prácu načierno, rovná sa to daňovému úniku väčšej firmy. Ako k tomu príde firma, ktorá riadne zamestnáva a platí dane? My odmietame zamestnať niekoho načierno. Predstavte si, že by sme chodili mesačne pýtať peniaze, bez vystavenia faktúry, alebo iného dokladu domov ku klientovi, kde pracovala naša upratovačka? Ako sa na našu spoločnosť bude tento zamestnanec pozerať? Akú stabilitu by sme zamestnancovi ponúkli? My vystavujeme faktúry, aj napriek tomu, že mnohí klienti nepožadujú faktúru, ani príjmový doklad. Paradoxom je, že možno práve preto sme ešte stále iba „malá firma“.

O koľko ste v percentách dvíhali platy?

Napríklad upratovačka zarábala pred nejakými dvoma rokmi 3 eurá za hodinu, teraz už má 5 až 6 eur. K tomu zvykneme dávať odmeny, pretože keď je zamestnanec dobrý, chceme ho motivovať. Viac dať nemôžem, samozrejme, snažíme sa klientovi dvihnúť ceny. Z upratovania by sme nevyžili, preto ponúkame rôzne služby. Pôvodne sme chceli zamestnávať ženy, ktoré nemajú vzdelanie, a na trhu práce sú znevýhodnené, ale pokračujeme v tejto činnosti len preto, že už to chceme nechať dožiť. Posledné dva roky ideme dole. Keď aj máme zákazku, tak nemáme ľudí. A to nie je jediný problém.

Aké ďalšie problémy vidíte?

Pani, ktorú sme mali zamestnanú 7 rokov, odišla do dôchodku. Netrápilo nás, že sme jej povinní zo zákona dať odchodné. Ale zoberte si, že prijmeme tri-štyri takéto panie, ktoré sú rok pred dôchodkom. S dobrým svedomím takú ženu prijmeme s tým, že jej pomôžeme, ale každej takejto žene musíme dať v zmysle Zákonníka práce odchodné jeden hrubý plat. Tým pádom nás každé zvyšovanie platov bolí viac a vyplatenie odchodného viacerým zamestnancom môže znamenať, že sa dostane firma do mínusu. Napriek tomu je stále väčším problémom práca načierno.

Koľko zamestnancov vám takto odišlo?

Môžem povedať, že 50 percent odchádzajúcich zamestnancov nám odišlo tak, že naďalej pracujú, ale na čierno. Naučili sa, ako sa v službách podniká bez takzvaného oficiálneho zamestnania a platenia odvodov a daní z príjmu. Niektorí klienti boli lojálni, povedali nám, že im gazdiná ponúkla, že môže u nich pracovať za nižšiu sumu, ako platia firme a s výplatou na ruku. Nie všetci klienti sú však lojálni a mnohí to aj využijú. Opakovane máme problém, ako obsadiť pracovné miesto pomocnice v domácnosti. Mnohé uchádzačky zavolajú, pýtajú sa na ponuku a keď zistia, že je to na pracovnú zmluvu a nie je to s výplatou na ruku, je im zrejme trápne ukončiť rozhovor po telefóne. Dohodnú sa s nami, že sa zúčastnia pracovného pohovoru. Čakáme v daný deň na  štyroch-piatich, ale na pohovor  nikto nepríde. Čo znamená, že takto odchádza denne množstvo potenciálnych zamestnancov.

Keď argumentujete odvodmi a budúcim dôchodkom, to nefunguje? 

Tie ženy sa nepozerajú na budúci dôchodok. Tomuto systému vôbec neveria. Mnohí majú množstvo exekúcií, úverov. Vôbec sa im nečudujeme, keď majú dostať 600 Eur v čistom, alebo od klienta načierno celú cenu práce 1200 eur, prečo by tam nešli? Riziko, ktoré postupujú pri takomto „samo-zamestnávaní“, ich nezaujíma. Dôležité je to, čo za svoju prácu držia v dlani.

Koľko ste zatiaľ vyskúšali gazdiniek zo zahraničia?

Zatiaľ len štyri, z Poľska, Ukrajiny a zo Srbska. Naposledy nám odišla pani, ktorá tu robila mesiac. Nehádžeme všetkých do jedného vreca. Ktokoľvek k nám príde, pristupujeme k nemu s nádejou, že možno práve tento človek bude ten, ktorý bude pracovať a bude sa správať čestne, a nie že z ničoho nič odíde bez náhrady, lebo dostal lepšiu ponuku v Rakúsku. Vidíme to ale skôr tak, že ak aj cudzincov dovezieme, tak Slováci ich naučia robiť tak ako oni, teda bez bločku, bez faktúr. Niektorí s týmito návykmi už aj prídu, nie je ich to treba ani učiť. Nemám nič proti cudzincom, zamestnávali sme napríklad aj Rómov. Mali sme tu napríklad nevyučeného Róma, ktorý bol perfektný maliar a bol čistotnejší než ostatní. Mali sme mladú Rómku, ktorá keď prišla upratať na skúšku, tak nám spadla sánka. Robila u nás rok, ale odišla do Anglicka, takže to nie je o tom, kto má aký pôvod.

Ste skôr za to, aby vláda uvoľnila dovoz pracovnej sily z krajín mimo EÚ? 

Sme za to, prečo nie? Nemá kto pracovať, dala by som možnosť každému, ale obávam sa, že toto problém zamedzenia čiernej práce nevyrieši, ale naopak, prehĺbi sa, aspoň v službách určite.

Očakávate jazykovú bariéru, ktorá by bola relevantná pre váš biznis?

Zatiaľ sme nemali nikoho takého, s kým by sme sa nedorozumeli, alebo kto by sa nedorozumel s klientom. Všetci, niektorí lámane, doteraz hovorili po slovensky. V prípade dovozu pracovnej sily bude dôležitá angličtina. Už veľmi veľa ľudí vie po anglicky, hlavne mladí ľudia, ktorí si objednávajú napríklad upratovanie.

Mladí ľudia si objednávajú upratovanie?

Taký IT-čkar si to u nás môže dovoliť, nemusí to byť manažér alebo riaditeľ, aby mohol minúť 100 eur mesačne na to, aby mu prišla žena upratať. Táto služba nie je až taká drahá. Ale stretli sme sa už aj s pani, ktorá sa nám prihlásila na inzerát a napísala, že pýta 10 eur na hodinu v čistom. Bola to pani, ktorá pracuje popri zamestnaní aj na čierno, lebo taká je cena jej práce. Toľko nedostávame niekedy ani od klienta.

Robíte aj účtovníctvo. Kde vidíte najviac čiernej práce? 

Zoberte si cukrárky, ktoré pečú doma a predávajú, preklady, tlmočenie, aj búracie práce sa robia načierno v súkromí, deje sa to aj pri umelcoch a v rôznych iných profesiách. Ako rýchlo vás taký hodinový manžel, upratovačka alebo opatrovateľka presvedčia, aby ste sa dohodli bez bločku? A koľko je takých, ktorý skončili podnikanie, lebo platili veľa na daniach a odvodoch, ale napriek tomu pracujú ďalej…na čierno. Skúste to. Budete sa čudovať, koľkí to sú.

Keď odchádzajú gazdiné, ako často idú robiť lepšiu prácu? V čase chýbajúcej pracovnej sily majú väčšie možnosti.

To sa veľmi nestáva. Prevažne ide o tú istú činnosť.

Často vám ľudí zoberie upratovacia konkurencia?

Už nám zopárkrát povedali, že inde ponúkajú viac, ale že by mali v ruke konkrétnu ponuku s konkrétnymi sumami, to sa nám ešte nestalo. Je fakt, že cena za upratovanie rastie.

Prečo, lebo si túto službu ľudia menej objednávajú, alebo je jej menej v ponuke?

Dopyt po upratovacích službách hlavne od súkromných osôb pre byty alebo domy skutočne stúpa. Je však pre nás ako pre zamestnávateľa problém zamestnať paniu na upratovanie, ako bolo spomenuté. Ale aj na čiernom trhu pri ponukách práce je problém, sú tri druhy žien. Tie, ktoré vedia upratovať a tie si aj  –  vedomé svojej dobre odvedenej práce – zapýtajú slušnú pravidelnú odmenu. Potom sú to také, ktoré pracovať v domácnostiach nechcú, alebo túto žene prirodzenú činnosť neovládajú.  Ak získa klient načierno upratovačku, opatrovateľku, keď je spokojný, pani u neho už zostáva roky. Ale aby sme nekrivdili ani klientom, ktorí nemôžu na svoje podmienky dostať od firmy upratovačku alebo opatrovateľku, lebo firma je v mnohom pri zamestnávaní brzdená Zákonníkom práce. Títo klienti následne siahnu po dostupnej možnosti a tou je ponuka práce na čiernom trhu.

Platí tak dobre, že motivácia robiť inak je už nulová?

Ceny upratovania rastú a žena, ak je s ňou klient spokojný, môže povedať, že chce viac, aj napriek tomu, že neplatí odvody, ani dane z príjmu. Klient v snahe, aby ju nestratil, jej radšej priplatí. Počítajte s tým, že cena za upratovanie behom tohto roka vzrastie na 10 eur na hodinu. To myslíme ceny na čiernom trhu. Už pri tejto sume aj niektoré ponuky sú, hoci sa ešte nájdu aj nižšie ceny. Je to vidno na portáloch, kde sa páruje ponuka a dopyt po upratovacích prácach.

 Koľko bude stáť upratovanie na tradičnom trhu?

My 10 eur za hodinu platiť nemôžeme. Dávame asi 600 eur v čistom, na čo ak pridáme cenu práce, koľko musí zamestnávateľ dať štátu, je to takmer raz toľko. Nevieme sa pohnúť viac, ak sa nám nepodarí dvihnúť ceny klientom. Čo sa samozrejme klientom nepáči.

Aj štát platí upratovačkám či kuchárkam okolo 600 eur v čistom?

Štátna organizácia dáva svojim upratovačkám 350 – 400 eur mesačne. Viem to preto, že napríklad kuchárky zo štátnych inštitúcií si privyrábajú v našej firme víkendovým upratovaním.

A keď ste im ponúkli stálu prácu za viac peňazí u vás? 

Pýtali sme sa ich, čudujúc sa, za akú mzdu pracujú. Napriek tomu, že sme ponúkli viac, chceli zostať pracovať v štátnej inštitúcii a upratovaním si iba privyrábať . Sú to prevažne ženy po 40-ke, ktoré reflektujú na istoty a štát sa im s nimi spája. Dnes totiž každú chvíľu počujete, ako malá, alebo aj veľká firma skrachovala alebo skončila z iného dôvodu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie