Kozmický inžinier: Osídliť iné telesá je ťažké, jednoduchšie je starať sa o život na Zemi

Preletu sondy Rosetta okolo Marsu sa hovorí miliardový hazard. Mars bol vtedy od Zeme vzdialený asi 316 miliónov kilometrov a preletieť len 250 kilometrov nad jeho povrchom bolo niečo úžasné, vraví vedec Ján Baláž.

Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach na snímke z roku 2003. Foto – TASR

Európska vesmírna agentúra v januári ocenila kozmického inžiniera Jána Baláža za mimoriadny prínos k vesmírnej misii Rosetta, ktorá ako prvá v histórii uskutočnila pristátie na kométe. Technológie podobné misii Rosetta môžu v budúcnosti zohrať pre našu civilizáciu životne dôležitú úlohu, aby sme nedopadli podobne ako dinosaury, ktoré vyhynuli po zrážke Zeme s meteoritom, vraví vedec Baláž. 

Astrofyzik Matt Taylor na minuloročnej Noci výskumníkov v Bratislave povedal, že sonda Rosetta mala za úlohu „rozlúštiť dávny jazyk slnečnej sústavy“ a symbolicky ju pomenovali podľa Rosettskej dosky, vďaka ktorej sme rozlúštili egyptské hieroglyfy. Čo sme sa vďaka sonde dozvedeli o slnečnej sústave?

Kométy sú akýsi zvyškový materiál z počiatkov vzniku slnečnej sústavy, ktorý zostal nespotrebovaný na periférii. Z ostatnej hmoty vzniklo Slnko, planéty a asteroidy. Na Zemi dnes nemáme taký pôvodný materiál, pretože prešiel mnohými zmenami, či už išlo o geologické, atmosférické, alebo biologické aktivity a iné procesy. Kométy, naopak, taký pôvodný materiál majú. Vďaka misii Rosetta vieme, že kométu tvorí ľahká načuchraná hmota. Nikdy neprešla silným gravitačným pôsobením alebo tepelným pretavením, ktoré by materiál premenili či vyparili. Kométa je ľahšia ako voda, má asi polovičnú hustotu a plávala by na morskej hladine. Prebehli a stále prebiehajú analýzy jej materiálu, fyzikálnych procesov na povrchu a v jej blízkom okolí. Množstvo dát, ktoré Rosetta zaznamenala a poslala na Zem, sa bude analyzovať ešte mnoho rokov.

Zistili sme niečo aj o útrobách kométy 67P/Čuriumov-Gerasimenko, ktorú sonda Rosetta a jej modul Philae skúmali?

Rádiovými vlnami dokázali prežiariť jadro kométy. Prirovnal by som to k situácii, keď v medicíne robíme tomografiu ľudského tela. Zistili, že vnútro kométy je relatívne homogénne, nie sú tam väčšie jaskyne a dutiny a ide o ľahkú zmes snehu, zmrznutých plynov a prachu. Medzi veľké prekvapenia patrilo zistenie, že voda, z ktorej kométa pozostáva, je iná ako voda na Zemi.

Iná v akom zmysle?

Reč je o takzvanej ťažkej vode. Voda na Zemi obsahuje 0,0156 percenta ťažkého vodíka (deutéria), no voda na kométe 67P ho obsahuje až 0,053 percenta. V obidvoch prípadoch je to malé percento, ale na kométe je pomerné zastúpenie deutéria viac ako trojnásobné. Ťažká voda sa používa v jadrovej energetike ako moderátor. Predpokladalo sa, že vodu na Zem doniesli kométy, keď sa v minulosti zrazili so Zemou. Kedysi bola Zem žeravou guľou a nemohla mať žiadnu vodu, lebo sa odparila a odviala do vesmíru. Až po ochladnutí Zeme voda odkiaľsi prišla, zrejme zo zrážok s kométami, a čakalo sa, že voda na nej bude podobná ako tá naša pozemská. No ukázalo sa, že to tak nie je. To otvorilo aj diskusiu, či skúmaná kométa 67P vôbec pochádza z našej slnečnej sústavy.

Ján Baláž (1959)

je kozmický inžinier. Európska vesmírna agentúra ho v januári ocenila za mimoriadny prínos k vesmírnej misii Rosetta, ktorá ako prvá v histórii uskutočnila pristátie na kométe. Ján Baláž pôsobí na Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach a zaoberá sa vývojom prístrojov pre vesmírne satelity. Vyvíjal zariadenia pre 12 už uskutočnených vesmírnych misií. Momentálne pracuje na misii BepiColombo k Merkúru či na misii JUICE, ktorá poletí na Jupiter a k jeho mesiacom. V roku 2005 dostal ocenenie Technológ roka SR.

Podobajú sa iné kométy svojím zložením na kométu 67P/Čuriumov-Gerasimenko alebo nie?

Vedci si myslia, že iné kométy môžu byť iné, čo sa týka zloženia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom