Denník N

Našli najstaršieho plaza na území Slovenska, kostru starú 244 miliónov rokov dolovali z jaskyne zbíjačkou

Paleontológ Andrej Čerňanský z UK zbíja do vápenca v jaskyni Štefanová, aby z horniny dostal kostru plaza pachypleurosaura. Foto - Juraj Šurka
Paleontológ Andrej Čerňanský z UK zbíja do vápenca v jaskyni Štefanová, aby z horniny dostal kostru plaza pachypleurosaura. Foto – Juraj Šurka

Praveký plaz meral v dospelosti 30 až 40 centimetrov, mal dlhý krk a končatiny čiastočne prispôsobené na plávanie, ale aj na chôdzu po zemi.

Paleontológ Andrej Čerňanský z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jeho kolegovia vykopali v jaskyni Štefanová v Demänovskej doline kostru najstaršieho stavovca na území Slovenska.

Plaza radíme medzi pachypleurosaury a žil pred 244 miliónmi rokov. Ide o obdobie druhohôr, geologickej éry, keď na Zemi žili dinosaury. Trvala od 252 miliónov rokov do 65,5 milióna rokov.

Z tohto obdobia sme na území Slovenska doposiaľ nemali žiadne kostrové pozostatky štvornožcov.

Fosílie dinosaurov a iných štvornožcov chýbali, pretože väčšinu druhohôr bolo územie Slovenska zaplavené morom. Našli sa len odtlačky stôp dinosaura, ktoré boli objavené v Tichej doline vo Vysokých Tatrách v roku 1977 a ich vek sa odhaduje na 205 miliónov rokov.

Druhohory (252 miliónov rokov až 65,5 milióna rokov):

  1. Trias – 252 miliónov rokov až 201 miliónov rokov
  2. Jura – 201 miliónov rokov až 145,5 milióna rokov
  3. Krieda – 145,5 miliónov rokov až 65,5 milióna rokov

Zhoda viacerých šťastných okolností

Unikátny nový nález najstaršieho plaza Slovenska vedci opísali vo februárovom čísle magazínu Geologica Carpathica.

Na čiastočne odhalenú kostru v strope jaskyne Štefanová, ktorá nie je prístupná verejnosti, upozornil paleontológa Čerňanského kolega zo Správy jaskýň.

„To, že sme kostru našli, bolo výsledkom zhody viacerých šťastných okolností. V jaskyni, ktorá má množstvo siení, je tma a bolo šťastie, že jaskyniar náhodou zasvietil baterkou na miesto, kde bola fosília. Voda v jaskyni rozpúšťa vápenec a ďalším šťastím bolo, že ho akurát rozpustila tak, že na povrchu horniny odkryla časť kostry. Kostra je veľmi krehká, a ak by prišla nejaká prívalová voda, mohla by ju zničiť,“ vraví paleontológ z UK.

Pachypleurosaurus. Foto – Juraj Šurka

V sieni Eldorádo

Čerňanský si na spoluprácu prizval dvoch skúsených jaskyniarov – Juraja Šurku zo SAV a Mária Olšavského z Geologického ústavu Dionýza Štúra –, aby mu pomohli nález z jaskyne vybrať.

„Zliezali sme po asi 20-metrovom rebríku, plazili sa úzkymi plazivkami a liezli po lanách. Po hodinovej náročnej ceste sme sa ocitli v sieni, ktorá sa volá Eldorádo a nachádzala sa v nej kostra. Boli sme 26 metrov pod úrovňou rieky Demänovka, v jaskyni bolo vlhko, prievan a teplota bola asi tri stupne,“ opisuje zážitky z jaskyne paleontológ.

Objavitelia mali so sebou aj malú zbíjačku a vápenec, do ktorého zbíjali, bol taký tvrdý, že sa im baterky na zariadení počas práce vybili, takže kostru zo skaly vydolovali až na druhýkrát. „Vápenec bol tvrdý ako betón. Kostra bola v strope. Museli sme to odkopať a podvŕtať, aby nám blok s kostrou vypadol do rúk,“ povedal paleontológ Čerňanský.

Kostra plaza

Keď kostru vybrali, prepravili ju na analýzy do Banskej Bystrice, aby ju na pracovisku Slovenskej akadémie vied dali na počítačovú tomografiu (CT). „Na základe morfológie (stavby, pozn. red.) stavcov, rebier a dlhých kostí a na základe štruktúry stehnovej kosti vieme povedať, o akého živočícha ide. Výhodou CT je, že kostru živočícha viete z horniny virtuálne vysegmentovať bez toho, aby ste ju poškodili,“ povedal Čerňanský.

Paleontológ vysvetlil, že lebka v náleze chýbala, čo je škoda, pretože na nej je najviac diagnostických znakov, podľa ktorých sa dá určiť, o akého živočícha ide. Aj bez nej však autori štúdie zaradili živočícha bez pochýb do línie SerpianosaurusNeusticosaurus.

Andrej Čerňanský z Katedry ekológie UK v Bratislave hľadí na kostru pachypleurosaura v jaskyni Štefanová. Foto – Juraj Šurka

Nepotápal sa do väčších hĺbok

Objavený plaz pachypleurosaurus meral v dospelosti 30 až 40 centimetrov, mal dlhý krk a končatiny čiastočne prispôsobené na plávanie, ale aj na chôdzu po zemi. „Mal ešte prsty, ale boli redukované. Predpokladá sa, že by medzi prstami mohli byť aj plutvy, ale s istotou to nevieme.“

Živočích bol mäsožravcom, nepotápal sa do väčších hĺbok (svedčí o tom morfológia stredného ucha) a pri pobreží lovil ryby, článkonožce a možno aj slimáky. „Bol to taký malý slovenský dráčik,“ vraví paleontológ Čerňanský.

Vyhovovali mu preslanené moria gutensteinského vápenca, ktorý je v Demänovskej doline hojne rozšírený. „Hovorilo sa, že gutensteinské vápence nie sú vhodnou lokalitou pre stavovce, no ukazuje sa, že pachypleurosaury vyhľadávali práve takéto prostredia s preslanenými moriami. Aj na iných lokalitách, kde sa našli, napríklad v Číne, ich objavili v preslanených moriach,“ objasnil paleontológ z UK.

Malé migrujúce ostrovy

Skupina Pachypleurosauria je známa z triasových (najstaršie obdobie druhohôr) usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny, no v Západných Karpatoch ide o vôbec prvý objav.

Keďže sú kosti nálezu z jaskyne Štefanová v správnej anatomickej pozícii, dá sa vylúčiť neskorší prenos na danú lokalitu, čo znamená, že živočích žil v oblasti, kde sa aj našiel.

Paleontológ však dodal, že v druhohorách pred 244 miliónmi rokov vyzerali kontinenty celkom inak a tvorili jeden obrovský superkontinent zvaný Pangea. „Toto územie dnešných Tatier sa vtedy vyskytovalo niekde pri Afrike, celý blok rotoval a v priebehu vekov sa dostal až na súčasnú pozíciu.“

Nález stavovca vylučuje, že by dané územie pokrývalo výlučne more. „Museli tam byť nejaké malé migrujúce ostrovy, ktoré vystupovali z plytkého mora. Na jeho pobreží sa zdržiaval nami objavený pachypleurosaurus.“

Datovanie

Podľa Čerňanského sa výskum na gutensteinskom vápenci v Demänovskej doline robil od 19. storočia, takže jednotlivé vrstvy sú dobre datované. Poznatky vedci využili na datovanie nového nálezu pravekého plaza. „Odoberali sme aj vzorky okolitej fauny a robili z nich výbrusy. Na základe sprievodnej fauny sme určili vek našej kostry. Povedal by som, že sme ho určili s presnosťou 2,5 milióna rokov.“

Skupina Pachypleurosauria vymrela, takže dnes tieto živočíchy na Zemi nikde nie sú. „Ale zo širšej skupiny Eosauropterygia sa vyvinula skupina veľkých druhohorných pleziosaurov. Boli dlhokrké, končatiny mali ako pádla, nevychádzali na súš a boli prispôsobené na morský spôsob života. Pleziosaury však žili neskôr v druhohorách.“

Podľa Čerňanského sa na taký nález, aký s kolegami objavil, čakalo celé desaťročia. „Nález odkrýva nový svet, o ktorom sme v Západných Karpatoch nemali žiadne tušenie. Odhaľuje neprebádanú časť histórie našej krajiny.“

Nález je momentálne uložený v Čerňanského kancelárii na Prírodovedeckej fakulte, no na prianie jaskyniarov onedlho poputuje do Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Dostupné z: doi: 10.1515/geoca-2018-0001

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie