Čo české prezidentské voľby vypovedajú o západnej demokracii

Foto – TASR

Medzi spôsobom, akým vyhral voľby Miloš Zeman a ako uspel Donald Trump, sú desivé podobnosti.

Autorka je americká historička a novinárka
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nie je najdôležitejším politikom v krajine. Podobne ako v mnohých iných európskych štátoch, aj v Českej republike je predseda vlády omnoho mocnejší než prezident. No český prezident predsa len reprezentuje krajinu v zahraničí, hovorí v jej mene a vo všeobecnosti pomáha určovať tón a smer celospoločenskej diskusie. Je to veľmi podobné tomu, čo robí americký prezident v Spojených štátoch. A bez akýchkoľvek pochybností znovuzvolenie Miloša Zemana – ktorý je vulgárny, sexistický (nehovoriac o tom, že aj agresívne proruský, pročínsky, antieurópsky a proti NATO) a bol obvinený z opilstva na verejnosti – udá tón a smer spoločenského života v Českej republike.

V tejto svojej úlohe celkom určite ešte viac posilní stereotyp o strednej Európe „odlišnej“ od zvyšku Európy. Poľsko a Maďarsko, ktorým momentálne vládnu protieurópski politici snažiaci sa ovládnuť justíciu a médiá, sú už mnohými pozorovateľmi v Európe odpisované. Berie sa ako hotová vec, že sú na svojej vlastnej ceste von z demokratického tábora. Teraz sa k nim pridá ešte aj Česko.

Keď bol Zeman za prezidenta zvolený prvýkrát, ešte sa to dalo zvaliť na náhodu. Lenže jeho znovuzvolenie, hoci veľmi tesné – politického nováčika porazil len o 175-tisíc hlasov –, sa už tak jednoducho vysvetliť nedá.

Len postkomunistický problém?

Niektorí ľudia na Západe sa môžu utešovať tým, že Zemana označia len za akýsi špecifický postkomunistický problém. Lenže jeho vskutku odporná predvolebná kampaň je odrazom stavu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Prezidentské voľby v ČR

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |