Denník N

Čo české prezidentské voľby vypovedajú o západnej demokracii

Foto – TASR
Foto – TASR

Medzi spôsobom, akým vyhral voľby Miloš Zeman a ako uspel Donald Trump, sú desivé podobnosti.

Autorka je americká historička a novinárka
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nie je najdôležitejším politikom v krajine. Podobne ako v mnohých iných európskych štátoch, aj v Českej republike je predseda vlády omnoho mocnejší než prezident. No český prezident predsa len reprezentuje krajinu v zahraničí, hovorí v jej mene a vo všeobecnosti pomáha určovať tón a smer celospoločenskej diskusie. Je to veľmi podobné tomu, čo robí americký prezident v Spojených štátoch. A bez akýchkoľvek pochybností znovuzvolenie Miloša Zemana – ktorý je vulgárny, sexistický (nehovoriac o tom, že aj agresívne proruský, pročínsky, antieurópsky a proti NATO) a bol obvinený z opilstva na verejnosti – udá tón a smer spoločenského života v Českej republike.

V tejto svojej úlohe celkom určite ešte viac posilní stereotyp o strednej Európe „odlišnej“ od zvyšku Európy. Poľsko a Maďarsko, ktorým momentálne vládnu protieurópski politici snažiaci sa ovládnuť justíciu a médiá, sú už mnohými pozorovateľmi v Európe odpisované. Berie sa ako hotová vec, že sú na svojej vlastnej ceste von z demokratického tábora. Teraz sa k nim pridá ešte aj Česko.

Keď bol Zeman za prezidenta zvolený prvýkrát, ešte sa to dalo zvaliť na náhodu. Lenže jeho znovuzvolenie, hoci veľmi tesné – politického nováčika porazil len o 175-tisíc hlasov –, sa už tak jednoducho vysvetliť nedá.

Len postkomunistický problém?

Niektorí ľudia na Západe sa môžu utešovať tým, že Zemana označia len za akýsi špecifický postkomunistický problém. Lenže jeho vskutku odporná predvolebná kampaň je odrazom stavu politiky v mnohých zabehaných demokraciách a zároveň môže byť predzvesťou budúcnosti pre iné. Ako som už pred niekoľkými týždňami napísala, česká politická a mediálna kultúra sú pod veľkým vplyvom obľúbených  (a anonymných) internetových stránok, ktoré produkujú neprestávajúci prúd proruskej a protiatlantickej propagandy, vyvolávajú strach a nenávisť k moslimským migrantom a hnev na údajnú „elitu“, ktorá je v skutočnosti omnoho slabšia než skorumpovaní oligarchovia a ruské subjekty, ktoré podporovali prezidentovu kampaň. Ak vám toto všetko znie len ako problémy nezrelej demokracie, rozpamätajte sa na toto: Presne tá istá veta s rovnakými slovami by sa dala napísať aj o Trumpovej kampani.

A naozaj, hrôzu naháňajú ďalšie podobnosti. Pred druhým kolom volieb Zemanove sociálne siete začali špiniť jeho vyzývateľa Jiřího Drahoša a obviňovali ho, že je pedofil. Tento nováčik pritom vo svojej kampani vyzýval na umiernenosť a civilizovanú diskusiu. Nechutné? Absurdné? Možné len na primitívnom Východe? Spomeňte si na posledné týždne kampane pred americkými prezidentskými voľbami a „Pizzagate“, čo bola bizarná konšpiračná teória o existencii pedofilnej siete vedenej Hillary Clintonovou so sídlom v neexistujúcom suteréne jednej washingtonskej reštaurácie. Tento príbeh počas prvých piatich týždňov jeho života zdieľali státisíce ľudí a jeden z nich dokonca vzal svoju zbraň a vybral sa do tejto reštaurácie oslobodiť neexistujúce deti z neexistujúcej pivnice.

Ani na talianskom Hnutí piatich hviezd nie je nič „východné“. Strana, ktorá v súčasnosti vedie talianske prieskumy verejnej mienky, má za sebou nedávny rýchly posun k proruskej politike a jej protivakcinačné konšpiračné teórie zapríčinili prudký nárast výskytu infekčných chorôb. Nič „východné“ nie je ani na ďalšom talianskom politikovi. Silvio Berlusconi dokonale ovláda vulgárnosti a sexizmy (hoci skôr v jemnej talianskej ako v neotesanej českej verzii), má bizarne blízky vzťah s Vladimirom Putinom a chýbajú mu akékoľvek škrupule. Ani na otvorene rasistickej a Ruskom podporovanej rakúskej Strane slobodných nie je nič „východné“. Práve ona však dnes ako súčasť vládnej koalície kontroluje rakúske ministerstvá zahraničia, vnútra a obrany.

Keď diskusiu ovládnu konšpirátori a bulvár

Samozrejme, nie je náhoda, že práve tento typ politiky je úspešný pri obsadzovaní úradov prezidentov a predsedov vlád v strednej Európe: nezávislé médiá sú extrémne slabé v malých krajinách, ktorých reklamný trh ich nedokáže uživiť a v ktorých verejnej diskusii dominujú konšpiračné stránky a lacný bulvár. Vďaka tomu, že Nemecko a Francúzsko majú silné verejnoprávne a súkromné médiá, úroveň celoštátnej debaty je vo všeobecnosti vyššia.

Všetko z toho je pravda. Teraz sa pozrime na vidiecku Ameriku, kde sú nezávislé médiá tiež extrémne slabé, kde ich miestny reklamný trh nedokáže podporovať a spoločenskej diskusii dominujú konšpiračné stránky a lacný bulvár. Možno netreba dodať nič viac než to, že niektoré z najstarších demokracií na svete a niektoré z najnovších svetových demokracií majú spoločné viac, než by ste si mysleli.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Petr Pavel

Komentáre

Teraz najčítanejšie