Denník N

Predávkoval sa liekmi, záchranári nechali infúzie na spolubývajúceho a odišli. Do rána zomrel

Lieky, ktorými sa Roman predávkoval. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lieky, ktorými sa Roman predávkoval. Foto N – Tomáš Benedikovič

Riaditeľ ubytovne pre bezdomovcov, kde muž býval, podal sťažnosť, to isté urobila aj privolaná polícia.

Štyridsiatnik Roman sa včera večer v bratislavskej ubytovni pre bezdomovcov pokúsil o samovraždu. Keď jeho spolubývajúci zistil, že s ním niečo nie je v poriadku, zavolal záchranku. Tá ho napriek predávkovaniu liekmi a rečiam, že už nechce žiť, nehospitalizovala.

Jeho spolubývajúceho poverila, aby mu vymieňal infúzie, hoci s tým nemal žiadne skúsenosti, a odišla. Ráno našli Romana mŕtveho v jeho posteli. Na miesto zavolali opäť záchranku a prišla tá istá posádka ako večer. Konštatovať mohla už len smrť.  O prípade ako prvé informovali Aktuality.sk.

Riaditeľovi ubytovne ani privolanej polícii sa postup záchranárov nepozdáva a chcú, aby sa prešetrilo, či sa Romanovej smrti nedalo predísť.

Roman mal len 47 rokov. Mal titul inžiniera, no v živote mu veľa vecí nevyšlo a pred dvoma týždňami začal žiť v ubytovni pre bezdomovcov Resoty Antona Srholca.

Záchranku mu privolal spolubývajúci Jozef, ktorý má 66 rokov a je vyučený tesár. V Resotách je tiež len dva týždne. S Romanom sa veľmi nerozprávali, hovorí, že väčšinou spal alebo pozeral televíziu.

„Len sa stále sťažoval, že nemôže mať dieťa, tak načo žije,“ hovorí Jozef. Pýtal sa ho aj na to, aká je vlaková trať medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou. „Hovoril, že by tam chcel skočiť pod vlak.“ Roman mal manželku, ale nežili spolu.

Romanov spolubývajúci Jozef, ktorý mu menil infúzie. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Nevidel som, ako tie lieky zjedol. Len som našiel škatuľku a všetky plasty prázdne. Bolo v nich 120 tabliet,“ hovorí Jozef, ktorý Romana neskôr videl, ako sa medzi dverami zviezol na zem. Pomáhal mu postaviť sa a posadiť sa na postel. „Divne pozeral, prevracal oči, nevedel poriadne ani sedieť, tak som zavolal záchranku,“ opisuje Jozef.

Záchranári ho vyšetrili a v izbe nechali tri infúzie. Tie mu mal dávať Jozef. V krátkosti mu vysvetlili postup a on to nakoniec zvládol.

Asi o pol desiatej večer si vraj Roman vytrhol infúziu so slovami, že chce zomrieť. Bola to posledná z troch infúzií. Z rany mu začala tiecť krv a oni sa pokúšali zastaviť krvácanie.

Roman nakoniec zaspal. Keď ho ráno údržbár Ibrahim šiel okolo siedmej zavolať na raňajky, už nežil. Opäť zavolali záchranku. Prišli tí istí záchranári, ktorí mu už nevedeli pomôcť.

Podali sťažnosť

Sociálny pracovník a riaditeľ ubytovne Resoty Antona Srholca Michal Oláh má na pracovnom stole pripravený podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). „Poradila nám to polícia, ktorej sa to tiež nepozdávalo,“ hovorí. „Ako môžu nechať človeka bez zdravotnej starostlivosti, keď sa chcel zabiť a predávkoval sa liekmi?“

„Polícia sa s podnetom na preskúmanie činnosti záchrannej zdravotnej služby obrátila na ÚDZS,“ oznámila aj hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Veronika Slamková.

„Na miesto bol privolaný ohliadajúci lekár, ktorý vylúčil cudzie zavinenie, a pre zistenie presných príčin smrti bola nariadená zdravotno-bezpečnostná pitva. O ďalšom postupe vo veci rozhodne polícia po zabezpečení výsledkov pitvy,“ hovorí Slamková.

Mali ho hospitalizovať?

Na mieste zasahovala Záchranná zdravotná služba Bratislava. Tá tvrdí, že prípad „komplexne prešetruje na základe všetkých dostupných záznamov a podkladov k predmetnému zásahu“.

„V prípade, ak sa potvrdia skutočnosti, ktoré by znamenali nesprávny postup alebo pochybenie zo strany lekára a zasahujúcej posádky, je naša organizácia pripravená prijať všetky potrebné a účinné opatrenia, aby sa takáto situácia už viac neopakovala,“ píše v stanovisku záchranná služba.

Riaditeľ centra sa domnieva, že Romanovej smrti mohla záchranka predísť, ak by ho hospitalizovali.

„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pokus o samovraždu je sám osebe dôvodom pre hospitalizáciu pacienta, aj proti jeho výslovnej vôli,“ hovorí prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby a šéf konkurenčnej záchrannej služby ZaMED Matej Polák. „Pacient však môže hospitalizáciu odmietnuť. Ja by som sa ho ale pokúsil prehovoriť, nech sa dá hospitalizovať.“

„Keďže som však nebol na mieste tohto zásahu a nepoznám konkrétne okolnosti prípadu, nerád by som komentoval výkon prítomných záchranárov, ktorí neraz zažívajú pri zásahoch extrémne komplikované sociálne interakcie medzi nimi, pacientom a jeho okolím a musia robiť náročné rozhodnutia pod časovým tlakom,“ hovorí Polák.

Dopĺňa, že záchranári prípady vyhodnocujú jednotlivo a to, či pacienta hospitalizujú, závisí od diagnózy, konkrétneho stavu pacienta a úspešnosti podanej liečby.

Podľa Záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zosnulý Roman prevoz do nemocnice neodmietol.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Infúzie, ktoré zosnulému na ubytovni menil spolubývajúci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj liekmi na cukrovku sa dá predávkovať

Roman sa snažil otráviť liekmi na cukrovku. Na ubytovni nevedia, koľko ich presne zjedol, pri jeho posteli našli prázdne balenie lieku Metfogamma 850, v ktorom bolo pôvodne 120 tabliet. Nevedia povedať, či lieky neskombinoval aj s alkoholom. Na ubytovni však žiadnu fľašku ani alkohol nenašli.

„Pacient by sa týmto liekom mohol predávkovať,“ potvrdil šéf Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

„Maximálna dávka metformínu je tritisíc miligramov denne. Ak človek zje deväťdesiat tabletiek tohto lieku v kombinácii s alkoholom, je okrem iného veľmi vysoké riziko rozvoja závažnej hypoglykémie,“ hovorí diabetologička Ľubomíra Fábryová.

Jedna tableta obsahuje 850 miligramov metformínu, to znamená, že problémy človeku môžu spôsobiť už tri alebo štyri tablety.

„Roman bol v minulosti liečený na alkohol, ale teraz bol čistý. Bol tu len krátko, ale u nás nepil. Správal sa slušne, snažil sa postaviť na nohy,“ hovorí riaditeľ ubytovne Oláh.

Záchranka do zariadenia Resoty chodí asi raz za dva mesiace. „Riaditeľom som tu tri roky, ale nezažil som, že by sa tu niekto pokúsil o samovraždu,“ hovorí Oláh. Až pri tomto prípade mal pocit, že záchranka nepostupovala tak, ako má. „Dosiaľ vždy postupovali korektne.“

Nesprávny a necitlivý prístup záchranárov je skôr výnimkou

„Stáva sa, že záchranári majú nevhodné poznámky, že toho človeka dehonestujú,“ opisuje Jozef Kákoš, ktorý je šéfom organizácie Depaul Slovensko. Tá pomáha aj chorým ľuďom bez domova, a preto majú so záchranármi aj lekármi bohaté skúsenosti.

Väčšina skúseností so záchrankou a lekármi je podľa neho pozitívna, občas sa však vyskytnú aj problémy. „Naposledy sme na záchranku podávali sťažnosť preto, lebo nám do nocľahárne chceli priniesť človeka, ktorý by ju ráno sám nevedel opustiť. Odmietli sme ho prijať a oni nám ho potom bez nášho vedomia vyložili v našom areáli a našli sme ho až po dvoch hodinách,“ hovorí Kákoš.

Stretávajú sa aj s tým, že im klienta odmietnu prevziať, lebo sa spoliehajú na to, že sa oňho dokážu postarať aj v nocľahárni. „Z nocľahárne nám raz vzali človeka a vyložili ho o päťsto metrov ďalej na autobusovej zastávke s tým, že mu nechali podpísať reverz a on sa vrátil späť do nocľahárne. Mnohí nechcú, aby sme im volali záchranku, lebo majú veľmi zlé skúsenosti,“ vysvetľuje Kákoš.

Podľa jeho slov záchranku volajú najčastejšie v prípade, že človek v nocľahárni dostane epileptický záchvat, má ťažkosti s dýchaním alebo problémy so srdcom.

Teraz najčítanejšie