Denník N

Osem mesiacov bude na simulovanej misii na Mars. Najviac mi budú chýbať slnečné lúče na tvári, vraví vedkyňa

Michaela Musilová velila v roku 2017 niekoľkotýždňovej simulovanej misii na Mars v utahskej púšti. Vo februári odchádza až na osemmesačnú simulovanú misiu na Mars, ktorá bude prebiehať na sopke na Havaji a preverí hlavne psychiku členov posádky. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station
Michaela Musilová velila v roku 2017 niekoľkotýždňovej simulovanej misii na Mars v utahskej púšti. Vo februári odchádza až na osemmesačnú simulovanú misiu na Mars, ktorá bude prebiehať na sopke na Havaji a preverí hlavne psychiku členov posádky. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station

Misie sa zúčastní aj rover, ktorý vyvíja slovenská firma. Má štyri elektrické motory a nízke ťažisko, aby sa mohol pohybovať po strmých svahoch.

Od polovice februára do 14. októbra si s ňou žiadne osobné stretnutia neplánujte.

V uvedenom období sa astrobiologička Michaela Musilová zúčastní na Havajských ostrovoch osemmesačnej simulovanej misie na Mars, ktorá po psychologickej stránke preverí, ako posádka zvláda izoláciu, dlhodobé odlúčenie od rodiny či ponorkovú chorobu, ktorá vzniká, keď sa v uzavretom priestore tiesni malý počet ľudí.

Cesta na Mars by mohla trvať sedem až deväť mesiacov a v NASA, ktorá projekt financuje, chcú zistiť, ako ľudia zareagujú na dlhý pobyt vo vesmíre a aké je ideálne zloženie posádky pri lete na Mars.

Oneskorená komunikácia

Slovenská vedkyňa momentálne pôsobí ako predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) a ako hosťujúca profesorka na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde prednáša o vesmírnych technológiách.

Marťanská stanica bude ležať vo výške 2500 metrov nad morom na havajskej sopke Mauna Loa a päťčlenná posádka bude žiť v stiesnených priestoroch budovy, ktorá bude mať 11 metrov v priemere.

„Zásoba vody bude obmedzená a sprcha bude k dispozícii iba raz za týždeň, a to len na osem minút. Preto šla polka mojich vlasov preč,“ vraví Musilová o novom účese.

Astrobiologička hovorí, že najviac jej počas misie bude chýbať slnko. „Osem mesiacov budem buď vo vnútri, alebo v skafandri. Na tvári neucítim teplo slnečných lúčov, ale ani vietor. Bude tam tiež strašné ticho,“ opísala vedkyňa podmienky, ktoré ju na misii čakajú.

Komunikácia s riadiacim strediskom NASA bude napodobňovať podmienky z reálneho letu na Mars a bude trvať až 40 minút, kým členovia posádky dostanú odpoveď na svoje požiadavky, pretože Zem a červená planéta sú od seba veľmi vzdialené.

Michaela Musilová informuje o osemmesačnej simulovanej misii na Mars, ktorá je zameraná na testovanie psychických schopností členov posádky. Foto – TASR

Výberový proces

Musilovej snom je stať sa astronautkou a verí, že ak simulovanú misiu na Mars úspešne absolvuje, bude k nemu o niečo bližšie. „Na misiu nás vyberali podľa náročných astronautských kritérií, to znamená, že vo výberovom procese som splnila rovnaké podmienky ako astronauti, ktorí letia do vesmíru,“ pochváli sa astrobiologička.

Podľa vedkyne trval výberový proces rok a pol a mal viacero kôl. „Pomohlo mi, že som absolvovala vedecké expedície na Špicbergy, do Grónska alebo menšie simulované misie na Mars. Minulý rok mi vyšla publikácia v kvalitnom časopise Nature Geoscience. Mojou výhodou je aj to, že ovládam niekoľko svetových jazykov a pravidelne športujem, takže som fit.“

V jednom z výberových kôl otestovali, ako uchádzači o miesto v posádke zvládajú stresové situácie. „Dali nám dve minúty, aby sme vyriešili nejaký zložitý problém, a všímali si, či vieme zachovať pokoj, nepanikárime a dokážeme spolupracovať. Takéto testy prebiehali online a trvali aj niekoľko hodín,“ vraví pre Denník N.

Vystavia ich stresujúcim podmienkam

NASA bude členov posádky zámerne vystavovať stresujúcim situáciám, aby zistili, čo ešte dokážu zvládnuť. „Viem, že počas jednej z minulých misií členovi posádky oznámili, že mu umrela blízka osoba. Nemali ako zistiť, či je to pravda. Po istý čas museli žiť v takejto neistote,“ pohovorila vedkyňa o pomerne radikálnom spôsobe, ako v NASA testovali ľudskú psychiku.

Posádka je medzinárodná a okrem Musilovej ju tvoria ešte dve Austrálčanky, Juhokórejčan a Brit. O svojej funkcii na misii slovenská vedkyňa povedala: „Na starosti budem mať vedeckú stránku projektu a budem robiť biologické a geologické experimenty.“

Z misie bude písať blog a plánuje zverejniť niekoľko popularizačných vzdelávacích videí. Do projektu plánuje zapojiť aj študentov stredných škôl na Slovensku, aby vymysleli nejaký experiment, ktorý by potom na simulovanej misii zrealizovala.

„V teréne budem zbierať vzorky,“ hovorí astrobiologička o jednom zo svojich cieľov na misii a pokračuje: „V lokalite je veľa lávových jaskýň, kde by mohli byť zaujímavé extrémofily (organizmy, ktoré dokážu prežiť vo veľmi extrémnych podmienkach, pozn. red.). Budem sa snažiť presvedčiť NASA, aby ma do nich v skafandri pustili. S transportom vzoriek mi bude pomáhať rover.“

Rover od RoboTech Vision. Foto – TASR

Rover

Vozidlo má názov Androver 2 a vyvíjajú ho v slovenskej spoločnosti RoboTech Vision. „Konštruujeme ho tak, aby sa dokázal pohybovať v ťažkom teréne, preto má ťažisko nízko, aby sa mohol pohybovať po strmých svahoch. Má štyri elektrické motory, ktoré sú umiestnené priamo v kolesách a každý z nich má výkon 500 wattov,“ vraví Peter Pásztó z RoboTech Vision.

K roveru patrí aj teleoperátorský kufrík, ktorý má monitor, kde sa zobrazujú údaje o vozidle. „Astronaut na simulovanej misii uvidí obraz z kamery či umelý horizont, ktorý bude ukazovať náklon robota v nejakom smere, aby sa robot neprevrátil. Rover sa automaticky zastaví, ak by hrozilo riziko prevrátenia,“ povedal pre Denník N Pásztó.

Vozidlo pravdepodobne doplnia aj o GPS a viacero snímačov, napríklad snímače vzdialenosti prekážok. Ak ho budú musieť dodať hneď na začiatok misie, bude na ňom menej prístrojov, ale v prípade, že by ho mohli dodať neskôr – počas niektorých zo zásobovacích misií –, budú ho ďalej vylepšovať.

„Konzultujeme, že by rover robil automatické vrty a samostatne by zbieral vzorky z pôdy. Radi by sme si vyskúšali aj autonómne algoritmy. Astronaut by mal na sebe značku a robot by ju nasledoval. Vďaka tomu by rovera nemusel navigovať,“ hovorí Pásztó o možných dodatočných úpravách vozidla.

Dlhodobá misia NASA, ktorej sa Musilová zúčastní, je šiestou v poradí. Doposiaľ na nej žiaden rover neskúšali. Pásztó nám vysvetlil, že vozidlo stavali na podmienky na Zemi a použité materiály netestovali na náročné podmienky vo vesmíre.

Foto – TASR

Kratšie simulované misie v rokoch 2014 a 2017

V rokoch 2014 a 2017 sa vedkyňa Musilová zúčastnila dvoch niekoľkotýždňových simulovaných misií na Mars, ktoré však nespadali pod NASA, ale Mars Society a konali sa v utahskej púšti.

Spustili ich v roku 2001 a doposiaľ ich vykonali okolo 180 s účastníkmi z celého sveta.

Na druhej z uvedených misií na Mars bola Musilová vedúcou. „Videli, že som robila dobrý výskum, tak ma sami zvolili za vedúcu, hoci obyčajne sa na pozíciu robia pohovory,“ odpovedala nám vedkyňa a dodala: „Bola som zodpovedná za to, aby sa všetky práce vykonali včas a aby všetci robili výskum tak, ako majú.“

Z predošlej misie v roku 2014 Musilová vedela, že niektorí ľudia neznášajú pobyt v stiesnených priestoroch marťanskej kolónie v nehostinnom prostredí mrazivej púšte dobre.

„Na prvej misii sa stalo, že jedna členka posádky situáciu nezvládla a zo stanice chcela utiecť. Na stanici nebolo žiadne súkromie, všetko bolo stiesnené, projekty sa jej nedarili a kolega jej nepomáhal. Tak vybuchla,“ opisuje krízovú situáciu Musilová.

Pri zvládaní stresu sú najdôležitejšie skúsenosti, vraví Musilová. „Predtým som bola tri mesiace v Grónsku v extrémnych podmienkach, kde nám stále hrozili ľadové medvede či búrky. Takže som bola na nevľúdne podmienky už vycvičená. Iní členovia posádky, ktorí také skúsenosti nemali, prežívali misiu najťažšie.

Teraz najčítanejšie