Odkaz MMŠ: O súdržnej a harmonickej spoločnosti, ktorej základom je náš intelekt, nie naša dobrá vôľa

Všetci by sme asi radšej žili v súdržnej než rozhádanej spoločnosti, a napriek tomu to dnes vyzerá tak, že po celom svete sa šíri vírus hádky a neznášanlivosti nielen medzi národmi, ale aj v ich vnútri.

Ako zlepšiť vzájomné spolunažívanie? Existujú tri predpoklady, ktoré sa všeobecne považujú za najdôležitejšie: dobrosrdečnosť a vzájomná dôvera, dobré spoločenské normy, a múdrosť.

Traja vedci v oblasti ekonomickej teórie (Eugenio Proto, Aldo Rustichini a Andis Sofianos) skúmali, do akej miery tieto predpoklady naozaj prispievajú k sociálnej súdržnosti a ich záver nie je veľmi potešiteľný: základnou ľudskou vlastnosťou, ktorá z nás robí sociálne tvory, je naša múdrosť, presnejšie naša inteligencia. Predpoklad, že sociálne normy a dobrosrdečnosť (či empatia alebo dôvera) sú tiež zárukou sociálneho zmieru, sa nepotvrdil, ich pozitívny vplyv je totiž veľmi malý. No a vzhľadom na to, že vysoká inteligencia je skôr výnimkou, naše vyhliadky nie sú ružové.

Traja ekonómovia vychádzali z prác svojich predchodcov, ale podnikli aj vlastné pokusy na báze teórie hier. Jednou z nich je tzv. väzenská dilema. Ak ide o jednotlivý prípad, väzeň, ktorý sa rozhodne pre útek sám, má väčšiu šancu na úspech. Ak sa však hra opakuje, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že útek bude úspešný, pri vzájomnej spolupráci.

Výskumníci vytvorili tri dvojice skupín, v ktorých boli bystrejší a hlúpejší, dobrosrdečnejší a zlostnejší, ochotní dodržiavať normy a asociáli.

Výsledok: len v prípade inteligentnej skupiny bol veľmi výrazný rozdiel v ochote na spoluprácu oproti tým hlúpejším. V ďalších dvojiciach skupín bol rozdiel minimálny.

Pri ďalších pokusoch hľadali odpoveď na to, prečo sú inteligentnejší ľudia schopní sa dohodnúť a overili si, že túto schopnosť využívajú len vtedy, ak majú výhľad na dlhodobý zisk. A že tiež sú výrazne schopnejší meniť stratégiu, naprávať svoje omyly. To vlastne nie je až také prekvapujúce.

Zlou správou je to, že dobrosrdečný hlupák k zlepšeniu spoločenských vzťahov zďaleka neprispeje tak, ako inteligentný odľud. A že naše sociálne normy, na ktorých si tak zakladáme, sú len slabými barličkami, ktoré zlostný hlupák kedykoľvek doláme. Samozrejme, ešte je tu jedna možnosť: že výsledky výskumu trojice ekonómov vyvráti iný výskum.