Fico, Figeľ a Váhostav a pošliapanie lídra

Autor je politológ, pôsobí na katedre politológie FSS MU

Silný mediálny tlak a téma mimoriadne nepasujúca do začínajúcej kampane pred voľbami 2016 primali premiéra Fica k použitiu taktiky, ktorú už v minulosti úspešne opakovane využil. Identifikoval nepriateľa a začal naňho ukazovať prstom. V prípade kauzy Váhostav bol za terč zvolený predseda KDH Figeľ.

O čo v skratke ide? Predseda Smeru pred niekoľkými dňami vyhlásil, že za nevyplatenie zákaziek dodávateľom Váhostavu je zodpovedná Radičovej vláda, ktorá príliš tlačila ceny diaľnic smerom dolu. Formula „Radičovej vláda“ sa zjavne neukázala ako dostatočná, a preto Robert Fico tento týždeň svoju obeť ešte viac špecifikoval a dal jej jasné kontúry. Zodpovedný je predseda KDH Figeľ, ktorý v rokoch 2010 až 2012 zastával post ministra dopravy.

Premiér od šéfa kresťanských demokratov požaduje, aby sa vzdal postu podpredsedu Národnej rady. V prípade neuposlúchnutia tejto výzvy sa poslanci vládnej strany podľa jej predsedu pokúsia Figeľa odvolať. A nakoniec, na uvoľnený post bude mať naďalej nárok KDH.

Pokus rovný istote

K presúvaniu zodpovednosti za udalosti okolo Váhostavu na súčasnú opozíciu iba krátko. Prvý apríl už bol a marketing strán pred blížiacimi sa voľbami znesie aj absurdnejšie výpady. S touto, ako i každou inou informáciou musia voliči naložiť po svojom. Ten, koho reakcia bude zaujímavejšia, je KDH. 

Odkaz od premiéra pre kresťanských demokratov a ich predsedu je vcelku jasný a stručný. Aká bude odpoveď, je neisté.

Čo sa taktiky týka, premiér si zvolil dobrý postup. V prípade, že Ján Figeľ nebude ochotný rezignovať sám, poslanci Smeru sa ho pokúsia odvolať. Vzhľadom na to, že na odvolanie podpredsedu Národnej rady je potrebných 76 hlasov a klub vládnej strany disponuje 83 členmi, nie je ťažké predvídať, ako daný „pokus“ dopadne. Kto pochybuje, nech si skúsi hodiť kockou s pevnou vierou, že nepadne nič medzi jedna a šesť.

Aby sa tomuto kroku predseda KDH vyhol, dáva mu predseda vlády možnosť vlastného odstúpenia. Čo by sa fakticky rovnalo priznaniu si zodpovednosti za dianie okolo Váhostavu. KDH síce v posledných rokoch dokázalo predviesť niekoľko taktických kotrmelcov, ale na takúto politickú samovraždu ešte pravdepodobne nedozrelo.

Ak premiér zo svojho stanoviska neustúpi, Figeľov osud na poste podpredsedu parlamentu je definitívne spečatený. Šéf KDH si však môže vybrať, ako k tomu dôjde, a v prípade, že si zvolí vlastné odstúpenie, mu možno jedine poradiť, aby s takouto taktikou nezostal iba pri Národnej rade, ale vztiahol to i na svoje pôsobenie v politike ako takej.

Lakmusový papierik pre KDH

Na prvý pohľad nevinný dôvetok premiérovej výzvy je hádam jej najpodstatnejším prvkom. Po odídení Jána Figeľa (odstúpením či odvolaním) zostáva podľa premiéra kreslo podpredsedu Národnej rady naďalej rezervované pre KDH. To, čo sa tvári ako náznak politickej kultúry, je iba dymová clona.

V skutočnosti je to jednoduchý laboratórny test, ktorým Smer skúma, čo všetko je KDH, okrem pokorného pritakávania premiérovi takmer každú nedeľu vo verejnoprávnej televízii, ešte ochotné zniesť. Ak kresťanskí demokrati dúfali, že ako „štandardná“ strana a najpravdepodobnejší partner Smeru do vlády po voľbách 2016 majú na útoky do ich radov imunitu, reálna možnosť opätovného prieniku SNS do parlamentu ich tejto ilúzie rýchlo zbavila.

Platí tu jednoduchá logika. Medzi zvolením do funkcie a odvolaním z nej je jeden zásadný rozdiel. Nikto nemôže proti svojej vôli zastávať akúkoľvek verejnú funkciu, teda ani post podpredsedu slovenského parlamentu. Znamená to, že bez aktívneho prístupu KDH nie je možné žiadneho z jej poslancov do tejto pozície inštalovať, nech by za to vládni poslanci zahlasovali v jeden deň aj dvakrát. Pre kresťanských demokratov tak predseda vlády pripravil dve voľby, z ktorých iba jedna je jednoduchá a osud Jána Figeľa na vysokom poste v Národnej rade to nie je.

Skutočná dilema nastane až vtedy, keď sa KDH bude musieť postaviť pred otázku, ako naloží s uvoľnenou pozíciou podpredsedu parlamentu. Taktika by tu mala byť nespochybniteľná, ale politické ambície môžu byť iné. Ak sa kresťanskí demokrati rozhodnú ignorovať verejné pošliapanie svojho vlastného lídra a podpredsednícky post v parlamente sa rozhodnú znova obsadiť, bude sa to rovnať otvorenému podpisu povolebnej koaličnej dohody so Smerom už pred samotnými voľbami.