Denník N

V Bratislave ho nepochopili, skutočnej spomienky sa Marián Varga dočkal až v Skalici

Iva Bittová s Jozefom Luptákom v Skalici. Foto N - Tomáš Benedikovič
Iva Bittová s Jozefom Luptákom v Skalici. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koncerty Marián Varga in memoriam a 70+1 ukázali, že keď rôzni ľudia robia to isté, výsledok môže byť úplne odlišný.

Boli to prvé narodeniny bez neho. Vlani v lete Marián Varga zomrel, ale jeho hudba zostáva. A s ňou aj otázka, ako sa dá vlastne hudba natoľko postavená na osobnosti autora dnes hrať. Dve odpovede, dve úplne odlišné odpovede, ukázali víkendové koncerty v Slovenskom rozhlase v Bratislave a v jezuitskom Kostole sv. Františka Xaverského v Skalici.

Bez ducha

Keď Varga začínal so skupinou Collegium musicum, nevedeli presne, čo idú hrať. Rozhodli sa pre adaptácie klasikov. Prvým z nich bol Bach. Skladba Hommage à J. S. Bach je variáciou na tému z Bachovej Sarabandy, bola to pocta, ale zároveň úplne nové dielo. Suverénne, súčasné.

O niečo podobné sa pokúsil aj Rudolf Pepucha, skladateľ a producent stojaci za projektom Marián Varga in memoriam. Keď sa prvý koncert v Slovenskom rozhlase vypredal, pribudol ďalší. Záujem divákov o Vargovu hudbu trvá a je veľký, to je tá dobrá správa. Tou horšou je výsledok.

Dobrá hudba znesie všeličo, rôzne úpravy a coververzie. Problém je, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie