Denník N

Daj mi svoje meno posúva otázky LGBT komunity do iných sfér. Taký film tu ešte nebol

Foto – Sony Pictures Classics
Foto – Sony Pictures Classics

Je odvážny, provokuje a pripomína minuloročného víťaza Oscarov.

Cestu za úspechom započal minulý rok v januári na najvýznamnejšom festivale nezávislého filmu Sundance. Odvtedy už stihol vo svete zozbierať viac ako štyridsať cien. Slovenský divák sa ho napokon dočkal až v prvý februárový deň.

Štyri nominácie na Oscara pripomínajú minuloročné očakávania filmu Moonlight, ktorý po fiasku s obálkami počas galavečera zvíťazil ako vôbec prvý LGBT film v hlavnej kategórii. Na odvážnu snímku so skromným rozpočtom o mladom černochovi, homosexuálovi, tematicky nadväzuje práve zmyselná dráma z talianskeho prostredia, v ktorej sedemnásťročný Elio a americký študent Oliver prežijú intenzívne letné ľúbostné dobrodružstvo. Horúcu love story s pôžitkami umenia, hudby, jedla, prírody a oddávajúc sa sexuálnej vášni.

Na pohľad prehnane odvážny a extrémne provokujúci, no postavy ožívajú v príbehu zasadenom do liberálnej spoločnosti. A netreba odvracať zrak. Tváriť sa, že homosexualita nepatrí na plátno. Veď snímky s LGBT zameraním ponúkajú čoraz extrémnejší podklad, ktorý odborná kritika pozitívne prijíma, pretože posúva limity.

Darmo, Daj mi svoje meno si status jedného z najočakávanejších filmov vyslúžil už od zverejnení prvej upútavky.

Daj mi svoje meno / Call Me by Your Name

USA/Taliansko/Francúzsko/Brazília, 2017, 132 min
Réžia: Luca Guadagnino
Hrajú: Timothée Chalamet, Armie Hammer, Michael Stuhlbarg a ďalší
Slovenská premiéra: 1. február

Zmyselná dráma v rajskej záhrade

Na motívy rovnomennej knihy Andrého Acimana spracoval taliansky režisér Luca Guadagnino príbeh v okolí mesta Crema, kde sa narodil. Domovinu oslavuje estetickým vizuálom a postavy v nej pripomínajú skôr voskové figuríny či dokonalé rozprávkové bytosti, kde dominuje univerzálne krásno a malebnosť.

Oliver je sympatický a dobre vyzerajúci mladý muž s uhrančivým pohľadom, ktorý spôsobí na talianskej riviére nemalý rozruch. Prišiel iba na šesť týždňov kvôli spolupráci s Eliovým otcom, ale fascinácia všetkým okolo vtiahne sebavedomého Američana do sveta rajských záhrad, v ktorých sa strácajú medze.

Zvedavý Elio ho najskôr iba sleduje a skúma rovnako ako samého seba. Ticho pozoruje, premýšľa, spoznáva pocit prvej intímnej skúsenosti s rovesníčkou Marziou. Poznajú sa roky a spája ich vzájomná náklonnosť. Nie je preto prekvapením, že práve ona sa stane objektom skúmania, a mladík zacíti, že niečo vníma inak.

Lebo zároveň objavuje svoje vlastné telo.

Zvedavosť naprieč dospievaním prezrádza, že zažíva prvé sexuálne skúsenosti. Keď je pri žene, vystupuje sebaisto, no Oliver v ňom prebúdza dosiaľ nepoznanú nervozitu. V egocentrickom tínedžerovi to skrátka emočne zarezonuje.

Predstaviteľ Elia, 22-ročný Timothée Chalamet, by bol v prípade víťazstva na Oscaroch historicky najmladším hercom, ktorý by si cenu prevzal. Američan s francúzskym menom sa kvôli úlohe naučil hovoriť po taliansky a hrať na klavíri.

Zaujímavá vzájomná chémia vzniká aj v momente, keď Elio predvádza svoje schopnosti na hudobnom nástroji. Rovnakú skladbu schválne hrá v odlišných verziách, aby Olivera vyviedol z miery, ale súčasne si k nemu hľadá cestu, skúša ho.

Ide však najmä o mimoriadne presvedčivý výkon, ktorým zosobnil dospievajúceho a strateného jedinca. Ten ešte viac znásobuje jeho submisívna fyziognómia, s ktorou cítime a prežívame. Chalamet u diváka vyvolal nevšednú empatiu voči osudu ústrednej postavy a zaslúžene figuruje v oscarovej nominácii.

Nakrátko sa objavil aj vo filme Lady Bird. Aj vďaka pozoruhodnej americkej dráme s piatimi nomináciami bude mladík zaiste jednou z hviezd galavečera.

Foto – Sony Pictures Classics

Erotický viac duševne než fyzicky

Luca Guadagnino pre The Hollywood Reporter medzičasom prehlásil, že nebol naklonený erotickým scénam s explicitným výrazom. Chcel umocniť emočnú rovinu filmu a nevkladať doň prvky, ktoré by publikum zbytočne rozrušili a priviedli na iné myšlienky. Názor zmenil a výsledok hovorí sám za seba.

Daj mi svoje meno naozaj možno považovať za erotický film, no viac duševne než fyzicky. Objaví sa aj nevšedne intímna scéna s ovocím, ktoré má v príbehu osobité miesto a nesie prenesené významy. Broskyne (stanú sa pomyselnou súčasťou vznikajúceho puta) navyše podľa taoizmu symbolizujú panenstvo a sexualitu.

Naopak, nenájdeme tu žiaden veľký zvrat ani nepriazeň spoločnosti so sexuálnou náklonnosťou dvojice. Takzvaná queer dráma našu pozornosť upriamuje na vzájomnú kauzalitu ľudí, bohémsky život bez skutočných prekážok a následky ich krátkodobej lásky, keď boli stratení v čase.

Homosexualita nie je naším predmetom skúmania – je ním prístup, akým sa tvorcovia vyhli tradičným otázkam LGBT komunity. Podvedome očakávame, že mladý Elio bude za svoju orientáciu niesť následky, ale popálime sa.

Vieme, že budú spolu, a očakávame aj to, čo bude nasledovať. Otázky však ležia úplne inde a film na ne s odvahou prostredníctvom scén odpovedá. Najvhodnejším príkladom je monológ Eliovho otca po tom, čo Oliver odíde domov. Citlivou rekonštrukciou jednej z najdôležitejších pasáží knihy režisér Guadagnino zinscenoval znamenitý prejav, ktorý si budeme ešte dlho pamätať v dojímavom príbehu prvej lásky a túžby.

Nemenej pozoruhodná je práca s vysokým umením, rozjímanie a odkazy na významné diela, zásluhou čoho vidíme extaticky krásny film s lyrickými motívmi podľa živočíšnej knižnej predlohy. Nie toxický ani kontroverzný svojou prirodzenosťou v otázke homosexuality, ale je to hlboko precítený a romantický zástupca LGBT filmu.

Foto – Sony Pictures Classics

Šanca vyhrať Oscara

Už to nie je životopisný film o atentáte na Harveyho Milka, Skrotená hora, Chlapci neplačú ani Philadelphia, v ktorej homosexuál pre svoju orientáciu stratí zamestnanie.

Žiaden z nich v hlavnej kategórii americkej filmovej akadémie neuspel. Nepríjemným prekvapením bola aj nenominácia snímky Carol o lesbickom vzťahu v hlavnej úlohe s Cate Blanchett a Rooney Mara, ktorú americká kritika považovala za jeden z najlepších filmov roka.

Svoje miesto v menšinovom sexuálnom zaradení nachádzajú alternatívnejšie snímky ako minuloročný oscarový víťaz Moonlight, Na konci sveta (cena za najlepšiu réžiu svetového hraného filmu na festivale Sundance) alebo víťazný film z tohtoročného festivalu v Cannes 120 tepov za minútu. Pritom nad zvyškom vytŕčajú kvalitatívne, nie témou.

Postava s homosexuálnou orientáciou sa objavila aj v nedávnom spracovaní tradičnej disneyovskej klasiky Kráska a zviera. Na konci roka sa do kín chystá aj dráma Bohemian Rhapsody o legendárnom frontmanovi kapely Queen.

Históriu prepísal až 89. ročník Oscarov, keď triumfoval intímny portrét černocha úzko spätý aj s rasovou problematikou. A Daj mi svoje meno je bezpochyby jeden z najlepších filmov tohto roka. Uvidíme, zaslúži si to.

Teraz najčítanejšie