Denník N

Ruská konferencia o Sýrii stroskotala hneď na začiatku, časť delegátov vypískala ministra Lavrova

Ruský prezident Vladimir Putin s ministrom obrany a šéfom generálneho štábu ruskej armády. Foto – AP
Ruský prezident Vladimir Putin s ministrom obrany a šéfom generálneho štábu ruskej armády. Foto – AP

Ruská mierová konferencia pripomínala skôr PR pre jeho volebnú kampaň než skutočnú snahu ukončiť vojnu v Sýrii.

Rusko by sa rado videlo ako mierotvorca v Sýrii. Po tom, čo vojensky pomohlo tamojšiemu prezidentovi Baššárovi Asadovi udržať sa pri moci a zlikvidovať časť islamistov, by teraz chcelo udávať tón aj v politickom vývoji v krajine.

Okrem iných iniciatív usporiadalo veľkolepú mierovú konferenciu v Soči, na ktorú pozvalo 1600 delegátov.

Chýbala tam však podstatná časť sýrskej opozície, ako aj zástupcovia západných veľmocí, bez ktorých podpory a vplyvu na niektoré sýrske protivládne skupiny sa mierový proces a povojnové usporiadanie Sýrie ďalej nepohnú. Do Soči však priletel vyjednávač OSN pre Sýriu Staffan de Mistura.

A to napriek tomu, že OSN vedie svoje vlastné rokovania, známe ako Ženevské rozhovory, ktoré sú širšie a uznávanejšie než tie ruské, no pre hlboké rozpory rovnako ďaleko neviedli.

Konferencia v Soči sa začala s trojhodinovým oneskorením a faux pas, keď opozičné skupiny, čo pricestovali z Turecka, odmietli vystúpiť z lietadla, lebo videli, že na letisku sú umiestnené symboly sýrskej vlády, ktoré považujú za urážlivé. Pokus o rokovanie s nimi sa skončil nezdarom, s výnimkou troch delegátov všetci odleteli naspäť do Ankary.

Lepšie to nevyzeralo ani na samotnom podujatí. Keď hovoril ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, časť sýrskej delegácie ho vypískala a vykrikovala na neho, že „zabíja Sýrčanov“.

Rusko vedie v Sýrii pomerne agresívnu kampaň, ktorá veľmi nerozlišuje medzi teroristickými skupinami a civilistami, a neváha ničiť ani civilné objekty vrátane nemocníc.

Komu to pomohlo

Jediným viditeľným výsledkom rokovaní v Soči je plán vytvoriť skupinu, ktorá by pripravila novú sýrsku ústavu. Jej vznik vzápätí odmietla časť opozície vrátane zástupcov najvplyvnejšej Sýrskej vyjednávacej komisie (SNC). Takto vytvorená ústava by podľa nemenovaných západných diplomatov len posilnila Asadove právomoci a neviedla by k návratu miliónov utečencov zo zahraničia.

Diplomati sa s týmito obavami zverili denníku Guardian.

Opozícia a západné veľmoci trvajú na tom, aby sa postupovalo podľa plánu z roku 2012, ktorý predpokladá najprv vytvorenie prechodnej vlády s úlohou pripraviť novú ústavu. Vytvorenie prechodnej vlády by však znovu otvorilo otázku, aká je ďalšia budúcnosť sýrskeho prezidenta Baššára Asada, podozrievaného z vojnových zločinov. Rusku aj jeho iránskemu spojencovi nateraz vyhovuje, aby zostal pri moci.

V záverečnom dokumente zo Soči sa ani raz nespomína jeho meno, hoci je kľúčovou postavou.

Celá konferencia a jej výsledky nemajú prakticky žiadny zmysel, ak sa k nim nevie prihlásiť sýrska opozícia, vrátane SNC či kurdských skupín. Myslí si to analytik Charles Lister z Middle East Institute. „Potom nehovoríme o rokovaniach, ale bavíme sa len o diskusii. A rovnako tak nemôžeme hovoriť o výsledkoch, ak ide len o stanoviská,“ povedal pre al Džazíru. Upozornil aj na to, že kým sa konajú často protichodné konferencie, v Sýrii stále umierajú ľudia a pre nich sa nič nemení k lepšiemu.

Prezidentská kampaň

„K vyriešeniu tejto krízy by malo dôjsť pod dohľadom OSN v Ženeve. Nedeje sa to v Soči, musí sa to stať v Ženeve,“ vyjadril sa francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian.

Ruský analytik Anton Mardasov z moskovského Ruského výboru pre medzinárodné záležitosti si myslí, že konferencia v Soči bola určená skôr domácemu publiku. „Soči sa javí ako úspech len v kontexte ruskej prezidentskej kampane. Medzinárodnú legitimitu by mala len vtedy, keby sa jej zúčastnili ozbrojené opozičné skupiny, ale to sa nestalo.“

V marci sú v Rusku prezidentské voľby, v ktorých opäť kandiduje súčasná hlava štátu Vladimir Putin. V posledných rokoch sa Rusko snaží znovu získať vplyv na Blízkom východe. Za studenej vojny tam malo svoje bašty podpory, ktoré stratilo po rozpade Sovietskeho zväzu.

Vojenská intervencia v Sýrii je jedným z najviditeľnejších prejavov tejto politiky.

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie