Od apokalypsy nás delia dve minúty

Pred rokom nás od konca sveta delilo o tridsať sekúnd viac. Foto – TASR/AP

Ako pokaziť dcére nedeľný obed s rodinou.

V nedeľu o deviatej svietilo slnko ako v máji. S vnukmi sme po raňajkách vybehli do mestského parku. Tak sa zahĺbili do hry, že sme sa domov vrátili až na obed.

Manželka uvarila „klasický“ nedeľný obed: slepačiu polievku a viedenský rezeň so zemiakovým pyré. Potom sme si dali linecké kolieska a kávu. Nech si každý tvrdí, čo chce, toto je pre mňa pravé nedeľné menu.

Všetko som skonzumoval v rodinnom kruhu. Doma boli obe moje dcéry, dvaja vnuci i zať Michael. Rozprávali sme sa, žartovali sme. Opýtal som sa ich, či si uvedomujú, aká výnimočná je naša situácia. Sme zdraví, netrieme biedu, žijeme v mieri, každý má prácu.

Kdeže, hovorí Michael, nie je to také dokonalé. Odkedy je v Rakúsku nová vláda, cítiť vo vzduchu čosi skľučujúce. (Michael je Nemec a pracuje vo Viedni.) Cez víkend sa konal tradičný ples, na ktorom mládež blízka vládnucej FPÖ na počesť vstupu svojej strany do kabinetu spievala čosi o tom, že teraz už bude všetko dobré, už môže prísť siedmy.

Siedmy čo, pýta sa dcéra Gabi.

Siedmy milión Židov, ktorých treba zlikvidovať. Dcéra zbledne. To je hrozné, povie. Rakúska mládež? Veď práve dnes je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |