Denník N

Politológ Kopeček: Zeman teraz bude chcieť dostať sociálnych demokratov do Babišovej vlády

Miloš Zeman a Andrej Babiš. Foto – TASR
Miloš Zeman a Andrej Babiš. Foto – TASR

Politológ z brnianskej Masarykovej univerzity hovorí, že Milošovi Zemanovi sa podarilo dať dokopy neopakovateľnú voličskú koalíciu, že dvojkolová voľba delí spoločnosť už z princípu a že o rozdelení spoločnosti viac hovoria výsledky parlamentných volieb.

Lubomír Kopeček (1975) vyštudoval na Masarykovej univerzite v Brne históriu, politológiu a právo. Od roku 2001 pôsobí na tamojšej fakulte sociálnych štúdií na katedre politológie. V tomto odbore bol minulý rok menovaný za profesora. Zaoberá sa politickými a straníckymi systémami európskych krajín, teóriou demokracie a českou, slovenskou a poľskou politikou. Je autorom a spoluautorom viacerých kníh, Politické strany na Slovensku 1989 až 2006, Éra nevinnosti: česká politika 1989-1997, Fenomén Václav Klaus: politická biografia či Deformácie demokracie?: opozičná zmluva a česká politika v rokoch 1998-2002. Minulý rok mu vyšla kniha Miloš Zeman: Príbeh talentovaného pragmatika. 

Ako je možné, že Miloš Zeman, zaťažený toľkými negatívami, počnúc zdravotným stavom a vulgarizmami a končiac ohýbaním demokratických pravidiel, opäť vyhral české prezidentské voľby?

Faktorov je veľa, pokúsim sa vytiahnuť tie najpodstatnejšie. V prvom rade je to bonus prezidenta. Zeman v role prezidenta v predchádzajúcich piatich rokoch intenzívne obiehal celú republiku, čo žiadny vrcholný politik predtým nerobil. Tým si vybudoval značne pevný vzťah u značnej časti populácie, pričom to, čo hlásal, veľmi prispôsoboval malomestskému a dedinskému prostrediu. To je druhý faktor: Zeman používa ľudový štýl okorenený vulgaritami, ktorý vyhovuje menej vzdelaným ľuďom žijúcim mimo centier. Tretí faktor je, že Zeman stavil na spojenectvo s Andrejom Babišom a jeho ANO, čo je v českých podmienkach rovnako veľký bonus. ANO je dnes dominantná strana a veľká časť jeho voličov volila Zemana. Štvrtým faktorom je, že Miloš Zeman dokázal vytvoriť skutočne veľmi širokú a unikátnu voličskú koalíciu, ktorá je podľa mňa neopakovateľná. Spojil podporu značnej časti voličov ANO so značnou časťou voličov krajnej pravice i krajnej ľavice, k čomu pridal ešte časť voličov sociálnej demokracie. No a ešte je tu faktor protikandidátov.

Boli slabí?

V prvom rade je tu fakt, že sa Zeman dohodol s Babišom, ktorého strana nenavrhla žiadneho kandidáta. Rovnako tak Zeman nemal konkurenciu v podobe kandidáta krajnej pravice, o čom chvíľu uvažoval Tomio Okamura, ani krajnej ľavice, teda komunistov. Preto sa Zemanovi, aj vďaka tomu, na aké témy kládol dôraz, podarilo pospájať také široké spektrum voličov, čo v iných ako prezidentských voľbách ani nejde.

Je Drahošov výsledok úspech?

Úspechom by bolo víťazstvo.

Aj keď človek, ktorý nikdy nebol v politike, získa len o 150-tisíc hlasov menej?

Je pravdepodobné, že podobný výsledok by asi dosiahol aj niektorý z ďalších kandidátov, ktorí v prvom kole neuspeli – Pavel Fischer, možno i Marek Hilšer a Michal Horáček. Všetci by mali šancu pritiahnuť hlasy tých ostatných. Ale či by dopadli lepšie, je čistá špekulácia.

Drahoš po voľbách hovoril o akejsi energii, ktorá sa nestratí. Čo si myslíte o takomto výroku?

Kandidát, ktorý získa takmer polovicu hlasov voličov, môže byť v politike ďalej úspešný. Z hľadiska absolútnych i relatívnych čísel to nie je málo. Navyše, v kampani sa veľmi zviditeľnil a určite sa nevráti do akademickej sféry, v politike zjavne v nejakej podobe zostane. Ale čo bude robiť v tejto chvíli, neviem. Sú tu náznaky, že by mohol kandidovať do senátu.

Lenže tam bude len jedným z 81 senátorov.

Tým ste si aj odpovedali. Je jasné, že v nejakom pražskom volebnom obvode má v jesenných senátnych voľbách podobný kandidát veľkú šancu, ale je otázka, či je tu priestor aj na niečo iné. On nie je typ straníckeho lídra, nič ho na to nepredurčuje. Asi by sa v straníckej politike ani necítil dobre.

Ako je možné, že ani jedna z veľkých politických strán nemala svojho kandidáta?

ANO jednoznačne uprednostnilo podporu prezidenta pri zostavovaní vlády a v tej chvíli nedávalo zmysel nominovať vlastného protikandidáta. Veľmi podstatným faktorom bola aj časová blízkosť parlamentných a prezidentských volieb. Uzávierka kandidátok pre prezidentské voľby bola len dva týždne po parlamentných voľbách. Z hľadiska strán, nie ich voličov, boli prezidentské voľby druhoradé. Navyše, niektoré strany, napríklad sociálni demokrati, sa ledva dostali do parlamentu a riešili iné veci. Keby sociálni demokrati nominovali Lubomíra Zaorálka, mohlo prísť len k ďalšej blamáži.

Zdá sa mi, že kampaň nebola až taká špinavá ako pred piatimi rokmi, keď Zeman vytiahol na Schwarzenberga Benešove dekréty či minulosť jeho svokra. Alebo sa mýlim?

Čo sa týka špinavosti, myslím si, že sa to výrazne nelíšilo. Teraz sa objavovali fámy o tom, že Drahoš je agentom ŠtB, že je iluminát, že je to človek, ktorý sa kedysi dopustil pedofílie. Pred piatimi rokmi rezonovali iné dezinformačné zvesti. Podstatné však je, že vtedy Zeman dokázal veľmi dobre využiť, že je proti vtedajšej, veľmi nepopulárnej vláde Petra Nečasa, kde bol Schwarzenberg podpredsedom a ministrom zahraničia. V týchto voľbách bolo najsilnejšou linkou, že Drahoš je neskúsený a slabý z hľadiska schopnosti čeliť migrácii a Európskej únii. V tomto musela byť kampaň iná, pretože Zeman mal iného protikandidáta. Myšlienka, že Drahoš je slabý, nakoniec zarezonovala, čo vidno aj na volebnej účasti. Teraz prišlo k urnám množstvo ľudí, ktorí neboli hlasovať v parlamentných voľbách. Čiže ani by som neriešil špinavosti, ale povedal by som to, že tu bola iná tematika.

Ako je možné, že taká virtuálna téma, ako sú utečenci v Českej republike, dokáže tak mobilizovať a pritiahnuť k voľbám najvyšší počet voličov od roku 1998?

Je to súhra viacerých faktorov a ťažko sa meria, ktorý z nich je podstatnejší. Napríklad by som nepovedal, že je to úplne virtuálna téma. Vo chvíli, keď je tu debata, či migranti predstavujú alebo nepredstavujú ohrozenie, sú tu veci, ktoré vidno v susednom Nemecku, teda otázka integrovateľnosti, ktorá sa občas prepojí s nejakým teroristickým útokom, tak to nie je úplne imaginárna hrozba. Česká republika je veľmi bezpečný štát, ale tieto veci sa dejú hneď za jej hranicami, takže to nie je úplne imaginárne. Druhá vec je, že sa Zemanovi podarilo presvedčiť množstvo svojich priaznivcov, ktorí v prvom kole neprišli, že teraz skutočne o niečo ide a že Drahoš reprezentuje iný svet, ktorý ich môže ohrozovať. Je to svet Prahy, svet liberálnych elít, svet, ktorý je dosť odlišný od zvyšku Českej republiky. Čo sa týka Drahoša, ešte som zabudol spomenúť faktor známosti. Zemana poznajú úplne všetci, vedia, do čoho s ním ideme. No u všetkých ostatných kandidátov zostala ich známosť až do januára nižšia, a to platilo i pre Drahoša.

Je česká spoločnosť rozdelená? 

Prezidentské voľby majú jedno špecifikum. Pokiaľ sú kandidáti aspoň trochu vyrovnaní, tak sa medzi prvým a druhým kolom spoločnosť veľmi spolarizuje. To vyplýva z logiky veci. Pokiaľ tu nemáme všeobecne prijateľného kandidáta, ktorý zvíťazí už v prvom kole, otvorí sa priestor na polarizáciu. Tak to bolo na Slovensku, v Česku, v Poľsku, v Rakúsku i inde. Keď sa pozrieme na to, kto tých dvoch kandidátov podporoval, môžeme povedať, že je tu určitá deliaca, nie konfliktná línia. Vzdelanejšia časť českej spoločnosti, skôr z veľkých miest a skôr mladší volili Drahoša. Ale je dobré brať do úvahy, že aj tu v Brne, v druhom najväčšom meste, dostal Zeman viac ako tretinu hlasov. Na tom, ako dopadli parlamentné voľby, teda že máme v Poslaneckej snemovni deväť strán, vidieť skôr to, ako je spoločnosť názorovo fragmentovaná, než že tu máme jasné delenie na dva tábory.

Uškodilo Drahošovi, že nešiel do dvoch zo štyroch televíznych debát?

To, že nešiel do televízie Barrandov, mu neuškodilo, pretože tam by kandidáti nemali rovnaké podmienky. Čo sa týka televízie Nova, neviem. Vo zvyšných dvoch televíziách bolo vidieť, že bol Drahoš slabší. Nie rádovo, ale slabší. Zeman je politický matador, ktorý má za sebou 30 rokov politických stretov, čomu Drahoš nikdy nemohol konkurovať. Preto Drahošovo rozhodnutie minimalizovať debaty dáva logiku. Ale má to aj svoje proti, konkrétne to, že na Novu sa pozeralo jeden a pol milióna ľudí a Zeman si tam mohol hovoriť, čo chcel.

Prejdime k českej vláde. Bude Zeman nakoniec žiadať od Andreja Babiša, aby mala jeho druhá vláda podporu 101 poslancov?

Bude, tá podmienka však nie je úplne jednoznačne definovaná. Má to byť garancia podpory väčšiny poslancov, ale ako to prebehne v praxi, je otázne. Zeman nežiada žiadne podpisy poslancov. V tejto chvíli sa ako najpravdepodobnejšie javí spojenie ANO so sociálnymi demokratmi v menšinovej vláde, ktorú by pri hlasovaní o dôvere podporili alebo aspoň tolerovali komunisti. Lenže je tu kardinálny problém, že pre sociálnych demokratov stále nie je prijateľná osoba Andreja Babiša ako premiéra. To sa od volieb nezmenilo.

Ako môže Zeman zasahovať do podoby a fungovania novej vlády?

Môže do toho zasahovať prostredníctvom sociálnej demokracie, pretože v tejto chvíli je tam zjavne na vzostupe skupina, ktorá bola do minuloročných volieb marginalizovaná, teda skupina prozemanovských politikov. Môže sa stať zvláštny paradox, že k Zemanovmu znovuzvoleniu síce veľmi prispel Andrej Babiš a jeho ANO, ale v budúcej vláde môže byť tým hlavným spojencom prezidenta sociálna demokracia alebo jej veľká časť. Miloš Zeman určite nepôjde na zjazd sociálnej demokracie len s tým, aby tam delegátov priateľsky pozdravil. Myslím si, že tam bude silne apelovať na to, aby sa rozhodli pre vládnu koalíciu s ANO. Prezident by tak mal svoju páku vo vláde.

Ako je možné, že Zeman má v tej strane také slovo aj po 16 rokoch, čo už nie je predsedom?

Tak to nie je, sú tam veľmi dobre rozlíšiteľné vývojové fázy. Zeman tam mal veľký vplyv do konca roku 2013, do momentu, keď existovalo takzvané Haškovo krídlo, ktoré sa vďaka spojenectvu so Zemanom podieľalo na takzvanom lanskom puči. S koncom tohto krídla prezident stratil väčšinu vplyvu v ČSSD. Vplyv Miloša Zemana v sociálnej demokracii sa obnovil až minuloročnými voľbami. Ale je dôležité si uvedomiť, že to bol práve Miloš Zeman, kto kedysi urobil z ČSSD veľkú stranu. Neustále opakuje, a je to aj pravda, že keď preberal sociálnu demokraciu, nemala ani 7 percent hlasov, no v roku 1996 s ňou získal viac ako štvornásobok.

Hovoríte o vláde Andreja Babiša, no musí viesť vládu, kde bude hlavnou súčasťou ANO, za všetkých okolností on?

Nemusí. Vo chvíli, keď sa Andrej Babiš rozhodne, že vyšle na post premiéra niekoho, kto je k nemu lojálny, niekoho typu ministra životného prostredia Brabca, v tej chvíli odpadá kľúčová prekážka pri zostavovaní vlády a vláda vznikne veľmi rýchlo. Problém je, že Babiš chce byť premiér.

Ale aj keby nebol premiér, fakticky by v tom predsa nemusel byť rozdiel.

Bolo by to ako v Poľsku. Poľský model vyzerá tak, že mocenské centrum je inde ako na úrade vlády. Čiže u nás by to nebolo v Strakovej akadémii, ale bolo by v sídle Agrofertu, kde teraz sídli ANO. Alebo v sokolovni v Průhoniciach, ktorú Babiš vlastní.

Čiže keď chce Babiš zostať premiérom, aké vyústenie to celé môže mať?

Sú to dva varianty. Buď tu vznikne vláda, ktorú budú tvoriť ANO a nejaká mainstreamová strana alebo strany – ČSSD, prípadne KDU-ČSL. Prípadne to môže byť vláda so sociálnymi demokratmi, ktorú by tolerovali komunisti. Druhá možnosť, kde by bolo priechodné, aby bol Babiš premiérom, je menšinová vláda ANO, ktorú by v parlamente tolerovali krajná pravica, teda SPD, a krajná ľavica, teda komunisti. Istá parlamentná koalícia ANO, SPD a komunistov pri vytváraní snemovne už fungovala. Ale táto možnosť má pre Babiša jedno veľké negatívum, ktorým je, že by vláda v Európe nebola veľmi rešpektovaná. Opierať sa o krajnú pravicu i krajnú ľavicu je veľmi zvláštne, navyše tieto strany sú silne protieurópske a protizápadné. Pre vládu by to nemuselo byť úplne fatálne, ale Babiš má zjavne predstavu, že ho budú v Európe rešpektovať, čo by však takto nedosiahol. Ale je to jeden z variantov, ktorý môže nastať vo chvíli, keď zistí, že prvá možnosť je pre mainstreamové strany z dôvodu jeho osoby neprijateľná.

Predstavme si situáciu, že polícia a štátne zastupiteľstvo si budú robiť svoju prácu a zistia závažné veci, Andrej Babiš bude v čele vlády vydaný na trestné stíhanie a nakoniec príde nejaká obžaloba. Čo to bude za situáciu?

Budeme mať obžalovaného premiéra, ktorý bude chodiť na súd. Ale to by nebolo v Európe prvýkrát, máme tu predsa príklad Berlusconiho. Je zaujímavé, že v tejto veci sa česká a talianska politika podobajú čím ďalej, tým viac. Nemyslím si, že by policajné obvinenia hneď tak zmizli, a asi to naozaj napokon skončí na súde. To, že to môže byť súdny proces s premiérom, pre neho nebude pozitívne. Ale na druhej strane nie je isté, že kvôli tomu padne vláda. Lenže je tu ešte iný problém. Veľkú časť energie politikov v posledných týždňoch či vlastne mesiacoch pohlcujú kauzy, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s Andrejom Babišom. Hlavným problémom českej politiky možno ani nie je Čapí hnízdo a všetko, čo s ním súvisí, ale to, ako to zaťažuje fungovanie českej politiky. Máme tu ANO, ktoré má veľmi nízky koaličný potenciál, pretože je jeho líder neprijateľný. To blokuje fungovanie legislatívneho procesu, bežné vzťahy medzi stranami a dosť tým trpí aj chod štátu. Nakoniec tu môžeme mať dosť dlhý čas vládu bez dôvery.

Posledná kniha Lubomíra Kopečka.

Hovoríte, že sa Babiš nechce vzdať postu premiéra. Bol by ochotný vzdať sa postov ministra vnútra, financií či spravodlivosti, ktoré priamo súvisia s jeho kauzami?

Myslím si, že ministerstva vnútra by sa vzdal. Ministerstvo financií by pre neho bolo veľkým problémom. Financie sú totiž kľúčový rezort. V českej politike existuje zaujímavý trend, že v koaličných vládach mala najväčšia vládna strana post premiéra, ale druhá si vždy vymohla práve financie, čo malo za následok, že peniaze tiekli inam než do rezortov, ktoré spravovali nominanti najväčšej strany. Ale myslím si, že keby sociálna demokracia dostala ponuku na ministerstvo vnútra, ktoré aj chce, i na ministerstvo financií, tak by neodmietla a možno by vydržala aj Babiša na poste premiéra. Babiš sa však podľa mňa rezortu financií nebude chcieť vzdať.

Mohol by Zeman nejako prekaziť Babišovi plány?

Nemyslím si, že by niečo také chcel. V tejto chvíli bude podporovať variant, ktorý bude výhodný pre neho, teda mať vo vláde ČSSD, ktorá mu je sčasti blízka.

Keď ste spomenuli Taliansko, nedá mi nespomenúť, že v prvej polovici deväťdesiatych rokov tam pod vedením prokurátorov prebiehalo veľké protikorupčné ťaženie, po ktorom skolabovali sociálna i kresťanská demokracia, teda hlavné piliere povojnovej talianskej politiky. A výsledkom bolo, že sa na čelo vlády dostal Silvio Berlusconi.

Tá analógia sedí. V lete 2013 tu bola situácia, keď začal kolabovať dovtedajší stranícky systém. Vrcholným bodom bol pád Nečasovej vlády po obrovskom škandále premiéra a jeho milenky. Do júna toho roku malo ANO podporu 0,9 percenta, no v októbrových voľbách dostalo už takmer pätinu odovzdaných hlasov. To bol neuveriteľný skok. ODS, naopak, neuveriteľne spadla. Ale nakoniec to poškodilo aj sociálnu demokraciu, ktorá síce bola opozičnou stranou, ale dostala sa do nie úplne výhodnej situácie, pretože bola vnútorne rozštiepená vo vzťahu k prechodnej vláde a hlavne nedokázala dobre oponovať Babišovi, pretože sama mala za sebou vlastné problémy a škandály, vrátane kauzy Davida Ratha. To, čo nastalo v Taliansku v roku 1993, sa dosť podobá situácii v Česku v roku 2013. Samozrejme, je to výsledok niečoho dlhodobejšieho, ale vtedy sa to celé skumulovalo. Ale je tu aj jeden rozdiel. V čase, keď v roku 1994 vyhralo v Taliansku voľby hnutie Forza Italia, stranícky systém tam už vyzeral úplne inak než pri predchádzajúcich voľbách. V Česku to nezašlo až tak ďaleko, pretože staré strany boli oslabené, ale predsa len prežili.

To by mohlo viesť ku kacírskej myšlienke, že s bojom proti korupcii by sa to nemuselo preháňať, pretože nakoniec môže skorumpované mainstreamové strany poraziť či nahradiť niekto ešte horší.

Takzvaná protikorupčná revolúcia, ktorá v Česku prebiehala niekedy od roku 2009, 2010 a vrcholila v roku 2013, bola sprevádzaná silným pocitom, že sa strašne kradne, že sa vo veľkom manipuluje verejnými zákazkami a podobne. Nebola to fantázia, toto presvedčenie vychádzalo z reality, ktorá tu bola. Lenže, paradoxne, to tiež otvorilo cestu pre Andreja Babiša. Jeho vzostup sa nedá vysvetliť bez toho, že by sme spomenuli, že tu vznikol priestor na niečo, čo ponúkal, napríklad heslá, že všetci kradnú. No a dnes je z neho premiér, ktorý sám nevie vysvetliť veľmi problematické zaobchádzanie s verejnými dotáciami z času, keď bol šéfom jedného z najväčších českých holdingov. Protikorupčná revolúcia pomohla dostať sa na vrchol jednému z najproblematickejších českých, či skôr česko-slovenských podnikateľov.

Viac od tohoto autora? Napísal knihu 2018: Rok protestov

Viac info

Teraz najčítanejšie