Denník N

Iránky si dávajú dole šatky z vlasov. Naše telo, naša voľba, hovoria napriek riziku väzenia

Ilustračné. Foto – TASR/AP
Ilustračné. Foto – TASR/AP

Tvárou protivládnych protestov v Iráne sa stala mladá žena, ktorá mávala svojou bielou šatkou nad davom demonštrantov. Nasledovali ju v tom ďalšie.

V priebehu niekoľkých minút privolala cez mobilnú aplikáciu taxík, ktorý nás previezol večerným Teheránom na odľahlú ulicu. Svietilo sa len v niekoľkých oknách, ale Banafše sebavedome otvorila dvere nenápadného domu a pozvala nás dnu.

Ukrývala sa tam kaviareň, ktorá by sa ľahko uživila kdekoľvek v Európe.

Kým sme si stihli objednať tradičnú iránsku limonádu, Banafše vytiahla z kabelky balíček cigariet a nenútene nás ponúkla. Medzitým sa rozhovorila o živote v Teheráne, svojom štúdiu dramatických umení aj odpore nosiť šatku na hlave.

„Nie som moslimka, neverím v Boha, prečo by som mala nosiť šatku na hlave?“ pýtala sa, kým poťahovala z cigarety. Banafše pritom nie je jedinou Iránkou, ktorej sa nepáči povinnosť zakrývať si vlasy.

Takéto nariadenie sa v krajine zaviedlo po iránskej revolúcii v roku 1979, keď sa k moci dostal náboženský vodca ajatolláh Chomejní. Dovtedy mohli Iránky nosiť tričká s krátkym rukávom aj minisukne a nemuseli si skrývať vlasy pod hidžábom.

Kde je?

Tvárou protivládnych protestov, ktoré sa v Iráne rozpútali koncom minulého roka, sa pritom stala žena bez šatky. Mladá Iránka si zložila z vlasov bielu šatku, uviazala ju na konár a mávala ňou nad davom, ktorí protestoval proti korupcii, nezamestnanosti aj slabej ekonomike.

Išlo o najväčšiu vlnu nepokojov od roku 2009, pri ktorej zomrelo najmenej 20 ľudí.

Ženu po incidente zadržala polícia, pretože nenosenie šatky sa v Iráne považuje za trestný čin. Podľa ľudskoprávnych aktivistov ju už prepustili.

„Dievča z Avenue Enghelab je na slobode,“ napísala na sociálnej sieti Facebook advokátka Nasrin Sotoudehová. „Neurobila nič zlé, prečo by si zaslúžila stíhanie?“

Podľa aktivistov ide o 31-ročnú matku ročného dieťaťa. Niektoré zdroje uvádzajú, že odvážnou ženou bola Vida Movahedová.

Na Twitteri sa za ňu rozpútala kampaň s cieľom zistiť čo najviac informácií o jej osude. Iránci vo veľkom začali používať hashtag v perzštine, ktorý v preklade znamená „Kde je“.

Na sociálnych sieťach povolených v krajine (Facebook vláda blokuje, Iránci preto objavili čaro Telegramu) sa hashtag objavil viac ako 28-tisíc krát.

Mnoho Iráncov vrátane mužov si zmenilo profilové fotografie na obrázky inšpirované postavou, ktorá drží šatku pred sebou. K jej činu sa pritom pridali ďalšie ženy.

Začiatkom týždňa v Teheráne zadržali druhú ženu, ktorá verejne odmietla nosiť hidžáb, vyliezla na búdku, šatku z vlasov si priviazala na konár a držala ju pred sebou.

„Jej posolstvo je jasné, dievčatá a ženy sú už otrávené z toho, že ich nútia nosiť hidžáb. Nechajme ženy rozhodovať o svojom vlastnom tele,“ povedala Sotoudehová pre Guardian.

V pondelok sa k dvom zatknutým ženám pridali najmenej ďalšie tri, ktoré na teheránskom námestí zo solidarity zložili z vlasov svoje šatky.

Biela streda

Mnohé ženy v Iráne už vlani verejne protestovali proti zákonu, ktorý ich núti nosiť hidžáb. Na vyjadrenie svojho nesúhlasu si zvolili biele šatky alebo iné biele kusy oblečenia a takto oblečené zaplavili iránske mestá predovšetkým v dni, ktoré pomenovali Biela streda.

Tieto dni nadväzujú na hnutie, ktoré pred štyrmi rokmi spustila iránska novinárka a spisovateľka Masih Alinejadová svojím článkom Moja tajná sloboda. Na sociálnych sieťach vyzvala Iránky, aby publikovali svoje fotografie bez hidžábu.

Zakrátko sa z toho stalo celonárodné hnutie žien, ktoré volali po väčšej sociálnej aj politickej slobode, hoci im za fotografie bez šatiek hrozil trest.

„Iránky ma nepotrebujú, potrebovali len platformu. A ja som im ju poskytla,“ uviedla Alinejadová pre BBC. Od roku 2009 žije v exile v USA a do Iránu sa nemôže vrátiť, pretože by jej hrozilo zatknutie.

Keď počas vlaňajších protestov zatkli neznámu ženu, pretože si dala dole šatku a mávala ňou nad davom demonštrantov, zverejnila svoje video z USA rovnako bez hidžábu so slovami:

„Ak by som takto protestovala v Iráne, určite by ma zatkli a poslali do väzenia. Dnes zaznievajú hlasy miliónov Iránok, ktorým hrozí trest pre ich nesúhlas s povinným hidžábom.“

Jej kampaň sa neskôr zmenila na svetové hnutie, v ktorom stále viac žien vyjadruje oblečením svoj názor.

„Chcela by som hovoriť o svojom uväznení… Hidžáb ma prinútili nosiť od siedmich rokov,“ hovorí v jednom videu žena, keď si na ulici zloží bielu šatku z vlasov. „Nikdy ma k tomu nepresvedčili a ani nikdy nepresvedčia.“

Do kampane sa zapojili všetky generácie Iránok, pridali sa aj mnohé ženy v Saudskej Arábii, kde je hidžáb rovnako povinný. Na niektorých zverejnených fotografiách sú ženy z Európy či USA.

Kampaň pritom podporujú aj mnohí Iránci, podľa ktorých je dôležitá pre budúce generácie.

„Vnútený hidžáb je najviditeľnejším symbolom útlaku voči ženám v Iráne, preto boj o slobodu toho, či nosiť alebo nenosiť hidžáb je prvým krokom k úplnej rovnosti,“ povedala Alinejadová pre Guardian. „Tieto ženy neprotestujú proti kusu oblečenia, ide o našu identitu, našu dôstojnosť a slobodu voľby. Naše telo, naša voľba.“

Nepokoje v Iráne

Teraz najčítanejšie