Iránky si dávajú dole šatky z vlasov. Naše telo, naša voľba, hovoria napriek riziku väzenia
Tvárou protivládnych protestov v Iráne sa stala mladá žena, ktorá mávala svojou bielou šatkou nad davom demonštrantov. Nasledovali ju v tom ďalšie.
V priebehu niekoľkých minút privolala cez mobilnú aplikáciu taxík, ktorý nás previezol večerným Teheránom na odľahlú ulicu. Svietilo sa len v niekoľkých oknách, ale Banafše sebavedome otvorila dvere nenápadného domu a pozvala nás dnu.
Ukrývala sa tam kaviareň, ktorá by sa ľahko uživila kdekoľvek v Európe.
Kým sme si stihli objednať tradičnú iránsku limonádu, Banafše vytiahla z kabelky balíček cigariet a nenútene nás ponúkla. Medzitým sa rozhovorila o živote v Teheráne, svojom štúdiu dramatických umení aj odpore nosiť šatku na hlave.
„Nie som moslimka, neverím v Boha, prečo by som mala nosiť šatku na hlave?“ pýtala sa, kým poťahovala z cigarety. Banafše pritom nie je jedinou Iránkou, ktorej sa nepáči povinnosť zakrývať si vlasy.
Takéto nariadenie sa v krajine zaviedlo po iránskej revolúcii v roku 1979, keď sa k moci dostal náboženský vodca ajatolláh Chomejní. Dovtedy mohli Iránky nosiť tričká s krátkym rukávom aj minisukne a nemuseli si skrývať vlasy pod hidžábom.
Kde je?
Tvárou protivládnych protestov, ktoré sa v Iráne rozpútali koncom minulého roka, sa pritom stala žena bez šatky. Mladá Iránka si zložila z vlasov bielu šatku, uviazala ju na konár a mávala ňou nad davom, ktorí protestoval proti korupcii, nezamestnanosti aj slabej ekonomike.
Išlo o najväčšiu vlnu nepokojov od roku 2009, pri ktorej zomrelo najmenej 20 ľudí.
Ženu po incidente zadržala polícia, pretože nenosenie šatky sa v Iráne považuje za trestný čin. Podľa ľudskoprávnych aktivistov ju už prepustili.
„Dievča z Avenue Enghelab je na slobode,“ napísala na sociálnej sieti Facebook advokátka Nasrin Sotoudehová. „Neurobila nič zlé, prečo by si zaslúžila stíhanie?“
Podľa aktivistov ide o 31-ročnú matku ročného dieťaťa. Niektoré zdroje uvádzajú, že odvážnou ženou bola Vida Movahedová.
Na Twitteri sa za ňu rozpútala kampaň s cieľom zistiť čo najviac informácií o jej osude. Iránci vo veľkom začali používať hashtag v perzštine, ktorý v preklade znamená „Kde je“.
Na sociálnych sieťach povolených v krajine (Facebook vláda blokuje, Iránci preto objavili čaro Telegramu) sa hashtag objavil viac ako 28-tisíc krát.
People in #Iran are asking for the whereabouts of the woman who took off her #hijab to protest the mandatory Islamic dress code using the hashtags #دختر_خیابان_انقلاب_کجاست and #Where_Is_She
She was reportedly arrested shortly after. #IranProtestspic.twitter.com/G6oKHIPA68— Armin Navabi (@ArminNavabi) January 18, 2018
Mnoho Iráncov vrátane mužov si zmenilo profilové fotografie na obrázky inšpirované postavou, ktorá drží šatku pred sebou. K jej činu sa pritom pridali ďalšie ženy.
Začiatkom týždňa v Teheráne zadržali druhú ženu, ktorá verejne odmietla nosiť hidžáb, vyliezla na búdku, šatku z vlasov si priviazala na konár a držala ju pred sebou.
„Jej posolstvo je jasné, dievčatá a ženy sú už otrávené z toho, že ich nútia nosiť hidžáb. Nechajme ženy rozhodovať o svojom vlastnom tele,“ povedala Sotoudehová pre Guardian.
These two women are being hailed as heroes by many Iranians for protesting the compulsory hijab rule that has violated women's rights in Iran for nearly four decades. pic.twitter.com/qSFOZpOkrg
— Golnaz Esfandiari (@GEsfandiari) January 29, 2018
V pondelok sa k dvom zatknutým ženám pridali najmenej ďalšie tri, ktoré na teheránskom námestí zo solidarity zložili z vlasov svoje šatky.
Biela streda
Mnohé ženy v Iráne už vlani verejne protestovali proti zákonu, ktorý ich núti nosiť hidžáb. Na vyjadrenie svojho nesúhlasu si zvolili biele šatky alebo iné biele kusy oblečenia a takto oblečené zaplavili iránske mestá predovšetkým v dni, ktoré pomenovali Biela streda.
Tieto dni nadväzujú na hnutie, ktoré pred štyrmi rokmi spustila iránska novinárka a spisovateľka Masih Alinejadová svojím článkom Moja tajná sloboda. Na sociálnych sieťach vyzvala Iránky, aby publikovali svoje fotografie bez hidžábu.
Zakrátko sa z toho stalo celonárodné hnutie žien, ktoré volali po väčšej sociálnej aj politickej slobode, hoci im za fotografie bez šatiek hrozil trest.
„Iránky ma nepotrebujú, potrebovali len platformu. A ja som im ju poskytla,“ uviedla Alinejadová pre BBC. Od roku 2009 žije v exile v USA a do Iránu sa nemôže vrátiť, pretože by jej hrozilo zatknutie.
Keď počas vlaňajších protestov zatkli neznámu ženu, pretože si dala dole šatku a mávala ňou nad davom demonštrantov, zverejnila svoje video z USA rovnako bez hidžábu so slovami:
„Ak by som takto protestovala v Iráne, určite by ma zatkli a poslali do väzenia. Dnes zaznievajú hlasy miliónov Iránok, ktorým hrozí trest pre ich nesúhlas s povinným hidžábom.“
If I protested like this in Iran I‘d be arrested and jailed for sure. Today I echo the voices of millions of Iranian women who’d face punishment for their objection to compulsory hijab.Equal rights is our basic right. #WomenMarch2018 #WhiteWednesdays #دختر_خیابان_انقلاب_کجاست pic.twitter.com/DChj3nF0Fq
— Masih Alinejad 🏳️ (@AlinejadMasih) January 20, 2018
Jej kampaň sa neskôr zmenila na svetové hnutie, v ktorom stále viac žien vyjadruje oblečením svoj názor.
„Chcela by som hovoriť o svojom uväznení… Hidžáb ma prinútili nosiť od siedmich rokov,“ hovorí v jednom videu žena, keď si na ulici zloží bielu šatku z vlasov. „Nikdy ma k tomu nepresvedčili a ani nikdy nepresvedčia.“
#whitewednesdays I want to talk to U of my imprisonment.They imposed hijab on me since I was 7, now I want to speak up#چهارشنبه_های_سفید pic.twitter.com/ynLQ3YNLGK
— My Stealthy Freedom (@mystealthyorg) June 7, 2017
Do kampane sa zapojili všetky generácie Iránok, pridali sa aj mnohé ženy v Saudskej Arábii, kde je hidžáb rovnako povinný. Na niektorých zverejnených fotografiách sú ženy z Európy či USA.
Kampaň pritom podporujú aj mnohí Iránci, podľa ktorých je dôležitá pre budúce generácie.
„Vnútený hidžáb je najviditeľnejším symbolom útlaku voči ženám v Iráne, preto boj o slobodu toho, či nosiť alebo nenosiť hidžáb je prvým krokom k úplnej rovnosti,“ povedala Alinejadová pre Guardian. „Tieto ženy neprotestujú proti kusu oblečenia, ide o našu identitu, našu dôstojnosť a slobodu voľby. Naše telo, naša voľba.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].