Denník N

Začalo sa to, keď mladý muzikant odišiel z Košíc študovať do Viedne

Z koncertu na festivale Pražské jaro.
Z koncertu na festivale Pražské jaro.

Slovenský súbor Quasars Ensemble sa už dávno stal medzinárodným. Svoje výročie pripomenie špeciálnymi projektmi.

Mohla by to byť len krátka pozvánka na jeden večer, keby za tým nebol zaujímavý a dlhý príbeh. Príbeh partie muzikantov, ktorí sa po skončení školy rozhodli venovať sa tomu, čo ich najviac baví a robia to už desať rokov. Na Slovensku, aj na renomovaných zahraničných pódiách a festivaloch ako Varšavská jeseň, vo Viedni či v Darmstadte.

V piatok majú špeciálny večer v Bratislave, v Koncertnej sále Slovenského rozhlasu, kde onedlho začínajú dvojročnú rezidenciu a čakajú ich aj ďalšie zaujímavé projekty. Je to dôkaz, že nefungujú spolu len zo zotrvačnosti, ale z vnútornej potreby a stále sa posúvajú ďalej.

Takmer čo skladba, to premiéra

Zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru Quasars Ensemble je skladateľ a pianista Ivan Buffa. Tridsiatnik pochádzajúci z Košíc, kde vyštudoval konzervatórium, potom paralelne kompozíciu na bratislavskej VŠMU a na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni.

Spomína, že vtedy zažil kultúrny šok – prejsť z mesta, kde sa takmer nič nedialo, rovno do jednej zo svetových bášt klasickej hudby. Postupne prichádzal na to, čomu sa chce venovať, a aj to s pomocou partie rovesníkov dokázal zrealizovať. Založiť komorný súbor, pretože ho považujú za najšikovnejšie médium pre súčasnú hudbu.

„Keď sme skončili školu, hľadali sme možnosti uplatnenia. Mali sme predstavu, ktorá nekonvenovala s pôsobením vo veľkom orchestri. Mali sme radi komornú hudbu, takže vlastný súbor bol logickým vyústením. Zistili sme, že je dosť repertoáru, je na čom sa vyvíjať. Po desiatich rokoch to už nie je také voľné, vieme, ako to funguje, aj vo svete. Je to veľmi presne organizované, čo sa bude diať, ako, kde a s kým. Náš sen je, aby nik z nás nemusel hrávať nikde inde.“

Takéto teleso sa veľmi ťažko udržuje pokope, pre porovnanie napríklad francúzsky Ensemble Intercontemporain existuje už niekoľko dekád s niekoľkonásobne väčším rozpočtom aj množstvom ľudí okolo muzikantov. Quasarsu veľmi pomohla trojročná košická rezidencia v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Predstavovali štýly hudby 20. storočia aj jednotlivé skladateľské osobnosti.

„Znamenalo to každý mesiac koncert s iným repertoárom. To chce veľkú prípravu a koncentráciu. Snažili sme sa celoročnú dramaturgiu robiť tak, aby mala nejaký príbeh, pripraviť iný oblúk než predošlý rok. Zistili sme, že takmer čo skladba, to slovenská koncertná premiéra,“ spomína Ivan Buffa.

Na rozdiel od sláčikového kvarteta, ktoré je prenosné, a iných komorných zostáv je toto už orchester, ktorý má orchestrálne problémy – potrebu dobrého klavíra, bicích nástrojov, adekvátnych priestorov na skúšanie a podobne. Ale je tu jeden, dosť zásadný rozdiel.

„Symfonický orchester dáva do svojej sezóny novú hudbu len sporadicky, čo súvisí aj s tým, že jej uvádzanie je veľmi drahé. My hráme na pár výnimiek iba skladby, ktoré nie sú voľné. Kým dôjde ku koncertu, predchádza tomu veľa vecí a peňazí,“ vysvetľuje Ivan Buffa. „V ansámbli je každý sám za seba, party v skladbách Schönberga, Ligetiho aj niektorých súčasných autorov sú extrémne sólisticky náročné.“

Dnes má Quasars štrnásť členov. Na rozdiel od začiatkov, sú z niekoľkých európskych krajín. Tvrdé jadro súboru zostalo, ale stále prichádzajú noví ľudia. „Predtým som sa tomu dlho bránil, som typ založený na priateľských väzbách, ťažko som to znášal. Ale dnes už viem, že to bolo pre dobro veci, dostal som sa k zaujímavým ľuďom, za čo som vďačný. Ale jadro má byť v menšine. Raz určite príde aj situácia, keď sa budeme musieť zamyslieť, či treba začať rotovať vedenie súboru alebo je lepšie, keď zanikne s jeho zakladateľmi, aby sa nepošramotila jeho povesť.“

Odkaz k začiatkom

Na piatkovom koncerte v Slovenskom rozhlase zaznejú tri skladby a s Quasarsom vystúpi jeden hosť. Ruský virtuóz Ilya Gringolts, laureát najslávnejšej husľovej súťaže na svete – Premio Paganini, ktorú vyhral už ako 16-ročný. Príde zahrať v slovenskej premiére skladbu Paysages avec figures absentes – Nachlese IV od švajčiarskeho skladateľa Michaela Jarrella. Nie je to náhodný výber.

„Jarrell je autor, ktorý má šťastie, že ho hrávajú top sólisti, preto napísal dosť koncertantnej hudby. Jedna skladba bola povinnou skladbou na súťaži kráľovnej Alžbety v Bruseli, ktorá je považovaná za bránu do veľkého sveta huslistov. Bol mojím profesorom vo Viedni. Hrávali sme jeho staršie diela, spýtal som sa, čo by odporučil uviesť ako niečo novšie. Poukázal na túto skladbu a na Gringoltsa. Ten mal čas prísť na Slovensko práve teraz, tak sme sa rozhodli orámcovať tým náš koncert k 10. výročiu. Bola to prvá zafixovaná vec v programe,“ vysvetľuje Ivan Buffa.

Okrem toho ešte zaznejú dve diela známych klasikov, ktoré majú dramaturgický prienik. Wagnerova Siegfriedova Idyla je ojedinelý bod v ansámblovej tvorbe 19. storočia. Romantici písali najmä virtuózne klavírne skladby alebo orchestrálky testujúce hranice klasickej harmónie.

„Wagner napísal túto skladbu ako prekvapenie manželke z radosti pri narodení syna Siegfrieda, bývali vo vile pri jazere, kde by sa celý orchester nezmestil. Úplne neplánovane sa tak narodil aj komorný súbor. Sú tam aj typické chromatické motívy, ktoré sa dajú nájsť aj v Komornej symfónii Schönberga. Ide o jeho rané dielo, definitívny zrod komorného súboru a repertoáru preň, čo naplno prepuklo v 20. rokoch 20. storočia.“

Koncert predznamenáva rezidenčný cyklus Quasarsu v Slovenskom rozhlase, v rámci ktorého tam vystriedajú kolegov z Mucha Quartet a chcú pripravovať ucelené dramaturgie. Majú viac-menej voľné ruky, očakávajú sa od nich nejaké premiéry, majú teda vzniknúť nové diela slovenských autorov pre ansámbel, ktoré sa zdokumentujú.

Slovenské stopy

Siegfriedova Idyla nezaznie len na piatkovom večere. Je naplánovaná na nový profilový album súboru, ktorý sa už začal nahrávať v štúdiu viedenského Konzerthausu. Okrem nej ešte diela Saint-Säensa, Lutoslawského a Otta Ferenczyho. Jeho Concertino pre 10 nástrojov z roku 1948, ešte nikdy v pôvodnej verzii nezaznelo.

„Výmeny hráčov sa u nás postupne internacionalizovali. Quasars je tak dnes spolovice slovenský a spolovice medzinárodný. To prinieslo úplne nové možnosti, napríklad aj nahrávanie vo Viedni, predtým sme už nahrávali aj v Budapešti. Vždy je dobré, keď nejaká stopa slovenského diela zostane v zahraničí. Nikdy sme nespravili album, kde by chýbala slovenská hudba“.

Spomínanú slovenskú stopu toto zoskupenie zanechá aj na ďalšom pripravovanom projekte v hlavnom meste Rakúska. Quasars plánuje koncert v Arnold Schönberg Center, kde zaznie okrem jeho Komornej symfónie Sonatína pre 11 nástrojov od Alexandra Albrechta, zásadnej postavy bratislavského hudobného života v prvej polovici 20. storočia.

„Som veľmi rád, lebo Albrechta vo Viedni poznali, dnes už ho nepoznajú a mali by. Je načase obnoviť tieto staré väzby,“ dodáva Ivan Buffa.

Kultúra

Teraz najčítanejšie