Denník N

Uťahujú si zo separatistov a chcú sa odtrhnúť od Katalánska. Tabarnia v Španielsku získava popularitu

Aktivisti upozorňujú na rozdiely medzi Barcelonou, Tarragonou a zvyškom Katalánska. Foto – tabarnia.today
Aktivisti upozorňujú na rozdiely medzi Barcelonou, Tarragonou a zvyškom Katalánska. Foto – tabarnia.today

Aktivisti chcú, aby Katalánsko ostalo súčasťou Španielska. Na protest proti separatistom spustili iniciatívu, ktorej cieľom je, aby Barcelona a Tarragona vytvorili nové autonómne spoločenstvo.

Albert Boadella je predseda vlády Tabarnie. Svoju prvú tlačovku po zvolení mal v exile. Tvrdí, že nemal na výber, pretože jeho domovina je neobývateľná pre milovníkov slobody a dobrej nálady. Vraj za to môžu „uzurpátori peňazí, inštitúcií a vlajok“.

V skutočnosti je to herec a divadelný režisér, ktorý ešte počas Francovej diktatúry spoluzakladal divadlo Els Joglars známe tým, že sa nebálo kritizovať politikov. Keď hovorí o uzurpátoroch, má na mysli zosadeného katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta, ktorého vo videu paroduje a jeho kolegov separatistov.

Práve na katalánskych separatistov sa hnutie Tabarnia, ktorého je Boadella súčasťou, na prvý pohľad podobá. Chce nezávislosť, má premiéra v exile, vlastnú vlajku, kritizuje, že dopláca na iných a že ich hlasy nemajú vo voľbách taký význam, aký by mali mať.

Ide o hnutie Kataláncov, ktorí chcú zostať súčasťou Španielska a katalánskych separatistov vtipne a s dávkou nadhľadu kritizujú za ich pokusy odtrhnúť sa od Madridu a aj za to, akým spôsobom chcú nezávislosť dosiahnuť.

Na sociálnych sieťach získalo od decembrových predčasných volieb v Katalánsku státisíce priaznivcov. Online petíciu, ktorá žiada vytvorenie nového autonómneho spoločenstva Tabarnie, podpísalo takmer 300-tisíc ľudí.

Proti separatistom používajú ich argumenty

Tabarniu by tvorili Barcelona a Tarragona a ich okolie, čo je dokopy približne 5,5 milióna obyvateľov. Jej predstavitelia hovoria, že sa výrazne líšia od zvyšku Katalánska. Decembrové predčasné voľby ukázali, že nezávislosť tu podporuje výrazne menej ľudí ako vo zvyšných dvoch provinciách, Léride a Gerone.

V oboch provinciách zvíťazila strana Ciudadanos, ktorá je proti samostatnosti Katalánska.

Mapa ukazuje výsledky decembrových volieb v Katalánsku, oranžovou sú zaznačené okresy, kde vyhrala strana Ciudadanos, ktorá je proti samostatnosti Katalánska

Predstavitelia Tabarnie preto hovoria, že ak by naozaj existovala samostatná Katalánska republika, oni sa od nej chcú odtrhnúť a prisahať vernosť monarchii. Využívajú podobné argumenty ako katalánski separatisti.

Podobne ako pri debatách o osamostatnení Katalánska od Španielska, upozorňujú na ekonomické nerovnosti. Bohaté mestá totiž doplácajú na zvyšok Katalánska, ktorý je agrárnejší a menej rozvinutý ako regionálne metropoly, a zároveň aj proseparatistický.

Tvrdia, že v Tabarnii sa vyprodukuje 87 percent katalánskeho bohatstva a nezávislosť by podľa nich nebola zlá nielen pre firmy, ale aj pre turizmus a spolunažívanie v regióne.

Upozorňujú aj na nerovnomerné zastúpenie v katalánskom parlamente. Kým v provincii Lérida potrebuje jeden poslanec na to, aby bol zvolený do katalánskeho parlamentu, 21-tisíc hlasov, v Barcelone je to až 48-tisíc.

Vtip alebo nie?

V skutočnosti sa však momentálne odtrhnúť od Katalánska nechcú. Iba upozorňujú na slabé miesta argumentov, ktoré používajú separatisti, a hovoria o tom, ako snaha o nezávislosť rozdelila spoločnosť.

Predstavitelia Tabarnie však dodávajú, že hoci ich hnutie pôsobí satiricky, vyjadrujú ním skutočný postoj státisícov Kataláncov, ktorí chcú zostať aj Španielmi. Hovoria, že ide o prirodzenú odpoveď na snahy separatistov a „vážny vtip“.

„Pôjdeme tak ďaleko, ako išli secesionisti. Staneme sa ich nočnou morou, ako sa oni stali našou. Sme vedľajším produktom celého procesu. Sme multikultúrni, slobodní, španielski a európski,“ povedal hovorca hnutia.

Skutočný dôvod, prečo Tabarnia vznikla, je podľa neho jednoduchý – ukázať separatistom absurdnosť ich správania.

Hnutie tvrdí, že volebný zákon v Katalánsku je nespravodlivý. Foto – tabarnia.today

„Niektorí hovoria, že Boadella je pajác. Áno, naozaj ním som, ale v porovnaní s nimi som iba skromný učeň,“ hovoril Boadella na tlačovke, kde vystupuje ako predseda regionálnej vlády v Tabarnii.

Katalánsky parlament označuje za divadlo a o separatistoch hovorí ako o surovcoch, ktorí všetko ničia. „Rozdelili Katalánsko a chcú rozdeliť celé Španielsko. Už rozbili rodiny, priateľstvá, obchodné vzťahy a neprekáža im, ak nás dovedú k úplnemu zániku.“

Hnutie sa vyvinulo z platformy Barcelona nie je Katalánsko známej aj ako Platforma pre autonómiu Barcelony, ktorá pôvodne chcela, aby sa Barcelona stala nezávislým autonómnym spoločenstvom, podobne ako je ním napríklad Madrid.

Kampaň teraz s viacerými zmenami a iným zámerom ožila vďaka snahám vytvoriť nezávislú Katalánsku republiku. V aktuálnej forme funguje od júna, popularitu získala najmä po decembrových predčasných voľbách v Katalánsku, ktoré znovu poukázali na rozdiely medzi takzvanou Tabarniou a zvyšnými dvoma provinciami.

Do politiky nejdú

Priamo zasahovať do politiky však neplánuje a jej predstavitelia vyhlásili, že sa nechcú premeniť na politickú stranu.

Záujmy tých, ktorí chcú ostať súčasťou Španielska, v Katalánsku zastupuje liberálna strana Ciudadanos. S názormi predstaviteľov Tabarnie súhlasí aj jej predseda Albert Rivera. „Ak si nacionalisti nárokujú neexistujúce právo oddeliť sa, môže to urobiť ktokoľvek. Ja uprednostňujem jednotu a rôznorodosť,“ napísal politik v decembri na Twitteri.

Hnutie na svojom webe predáva vlajky Tabarnie (vytvorené z kombinácie vlajok Barcelony a Tarragony) a spustilo aj internetový denník, v ktorom chce vyvracať argumenty, ktoré pre nezávislosť používajú katalánski separatisti.

Vlajka Tabarnie. Foto – tabarnia.today

Vláda podľa nich neurobila dosť pre to, aby svetu vysvetlila, prečo zástancovia jednoty Španielska tak silno protestujú proti odtrhnutiu Katalánska.

Puigdemont zrejme premiérom nebude

V Barcelone medzitým prebieha diskusia o tom, kto bude novým predsedom miestnej vlády. Separatisti, ktorí majú v katalánskom parlamente väčšinu, chcú, aby ním bol Carles Puigdemont.

Bývalý premiér sa však stále nachádza v exile v Belgicku. Ak by sa vrátil do Španielska, miestne orgány by ho zatkli. Z Belgicka, odkiaľ v decembrových voľbách kandidoval, chcel aj riadiť vládu, Madrid aj ústavný súd to však odmietli.

Španielsky premiér Mariano Rajoy vyhlásil, že Madrid sa vzdá správy nad Katalánskom (prebral ju v októbri v reakcii na konanie separatistov) iba ak bude nový premiér fyzicky prítomný pri voľbe.

Predseda katalánskeho parlamentu Roger Torrent preto v utorok voľbu predsedu vlády odložil na neurčito.

Puigdemont na to reagoval slovami, že jeho kolegovia zo spriatelených separatistických strán ho obetovali a že španielska vláda zvíťazila.

Ani viac ako mesiac po voľbách tak nie je jasné, kto bude novým katalánskym premiérom a kedy sa postaví na čelo autonómneho spoločenstva.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie