Denník N

Pred štyridsiatimi rokmi trápili deti tie isté otázky, čo aj dnes

Príbeh Maxi vznikol pred štyridsiatimi rokmi, aktuálny je dodnes. Ilustrácia – Broňa Schragge
Príbeh Maxi vznikol pred štyridsiatimi rokmi, aktuálny je dodnes. Ilustrácia – Broňa Schragge

Dievča menom Maxi sa porovnávalo so spolužiakmi, v čase sociálnych sietí je to ešte o čosi náročnejšie. Obľúbený knižný príbeh ožíva po štyridsiatich rokoch vďaka vznikajúcemu vydavateľstvu E. J. v novom slovenskom preklade.

„Je to len obyčajná knižka, ale pre mňa to bola srdcovka,“ hovorí Jana H. Hoffstädter a iste nie je jediná. Príbeh o dievčati menom Maxi bol koncom 70. rokov v Nemecku mimoriadne obľúbený a neskôr vyšiel vo viacerých prekladoch. U nás ho vydali Mladé letá koncom 80. rokov pod názvom Dievčatko Maxi.

V tom čase Jana H. Hoffstädter netušila, aký bol skutočný dôvod, pre ktorý napísala Gerti Tetzner knižku o takmer desaťročnom dievčati, a ani to, aký ďalší osud ju postretol. Iba jej padlo dobre čítať o niekom, kto si je neistý životom, ktorý žije, a uvažuje, či sa iní ľudia, iné dievčatá nemajú náhodou nejako inak a lepšie a prečo je to tak.

Od jej vzniku už ubehlo takmer štyridsať rokov, ale Jane H. Hoffstädter sa zdá, že je nesmierne aktuálna aj dnes. A keď sa rozhodla, že si skúsi splniť sen a založila vydavateľstvo, postarala sa náhoda o to, že jeho prvým titulom bude práve jej obľúbený príbeh o Maxi.

Knižka Tri životy Maxi, ktorú napísala Gerti Tetzner pred takmer štyridsiatimi rokmi, by mala vyjsť už vo februári.

O nový slovenský preklad sa postarala Jana H. Hoffstädter, grafický dizajn robil Peter Gála a ilustrácie Broňa Schragge.

Silný príbeh vznikol napriek zákazu

Všetko sa to začalo hľadaním Gerti Tetzner. V nemeckom origináli vyšla kniha vo vydavateľstve Kinderbuch Verlag Berlin, to však po revolúcii a páde režimu zaniklo, takže práv na preklad by sa tam nikto nedovolal. „Začala som teda pátrať po autorke. Najprv som dlho nevedela nájsť žiadnu stopu, potom mi pomohol Mirko Kraetsch, ktorý prekladá do nemčiny knihy Michala Hvoreckého. Pozná sa v nemeckom prostredí s vydavateľmi, a tak som dúfala, že meno Gerti Tetzner budú poznať,“ hovorí Jana H. Hoffstädter.

Podarilo sa jej získať číslo na manžela, literárneho vedca, to ešte nevedela, že medzičasom spolu nežijú v jednej domácnosti. Ostali však priateľmi, a keď mu do telefónu povedala, že zháňa Gerti Tetzner, lebo chce preložiť jej knižku o Maxi, spozornel a telefónne číslo jej dal. „Keď som jej zavolala, už o mne vedela. Bola nadšená, hovorila, že to sa jej už ani nesnívalo, že by chcel niekto po toľkých rokoch preložiť jej Maxi,“ hovorí Jana H. Hoffstädter.

Medzitým oslovila Broňu Schragge, či by knihu nechcela ilustrovať, a o pár mesiacov sa s Gerti Tetzner stretli u nej v Berlíne, aby jej ukázali prvé náčrty ilustrácií a debatovali o preklade. Tam sa dozvedeli aj celý príbeh, ktorý bol za vznikom knihy. Tetzner totiž síce vyštudovala právo, ale viac ju bavilo písať. Nanešťastie, v nastupujúcom období socializmu nebolo jej písanie vtedajšiemu východnému Nemecku po vôli. „Ešte sa len rozbehla a už musela skončiť. Stala sa nepohodlnou pre režim, sledovala ju chvíľu aj Stasi. Po prvej úspešnej knihe, v ktorej sa hlavná hrdinka kvôli režimu nemôže realizovať, ako by chcela, jej ďalšie rukopisy odmietali vydať,“ vysvetľuje Jana H. Hoffstädter.

Tetzner sa stiahla z verejného života, prestala robiť aj právo, z presvedčenia, že výkonom takejto profesie bude iba pomáhať neslobodnému režimu. Písanie jej však chýbalo, a keď jej dcéra začala chodiť do školy, napadlo jej, že by mohla napísať knižku pre ňu. Napokon to bola jej najúspešnejšia kniha, preložili ju aj do viacerých jazykov.

Kniha o Maxi je už takmer hotová, dá sa objednať vopred cez kampaň na Startlabe.

Maxi sa neustále porovnáva s inými spolužiačkami, zrazu dostane možnosť vyskúšať si, či sú ich životy také, ako si ich predstavuje.

Gerti Tetzner napísala knižku o Maxi pre svoju dcéru, ktorá mala podobný problém ako Maxi, ale aj množstvo ďalších dievčat a chlapcov v tomto veku.

Maxi časom zistí, že za tým, ako veci vyzerajú na prvý pohľad, je často kopa driny.

Knižka je dobrodružná a je nielen pre dievčatá, ale aj chlapcov.

Ako sa zaradiť

„Jeden z možných dôvodov, prečo mala kniha úspech, je možno aj ten, že Tetzner počas písania príbehy konzultovala priamo v dcérinej triede aj s ostatnými deťmi. Mali vraj výbornú učiteľku nemčiny, ktorá tomu bola naklonená,“ hovorí Jana H. Hoffstädter.

Tým hlavným dôvodom však bude najskôr samotná téma. Hlavná hrdinka má trochu problém zaradiť sa, nájsť si svoje miesto a zistiť, kým vlastne je. V jej veku to ani iným nejde úplne ľahko. Navyše, Maxi žije iba s mamou, ktorá často pracuje aj cez víkendy, lebo sa s otcom rozviedli. O ňom sa nazdáva, že žije niekde veľmi ďaleko, no jedného dňa sa dozvie, že býva v tom istom meste ako ona.

„Maxi nechce žiť svoj život, nepáči sa jej, často sa pozerá, ako žijú iné spolužiačky, a porovnáva sa. Zrazu dostane tak trošku sci-fi možnosť vyskúšať si ich životy. Najprv sa jej páči uhladené šikovné dievča, kráľovná triedy, ktorej sa vo všetkom darí, majú ju radi učitelia aj všetci ostatní. Jej otec je športový tréner a ona výborne pláva. Časom však Maxi zistí, že je za tým veľa driny, treba neustále makať a učiť sa, otec je príliš prísny a nie je žiaden čas na zábavu.“

Potom si vyhliadne triednu „pankáčku“, ktorej nikto nič neprikazuje, voľne si chodí po meste a jediné, po čom túži, je pes. „Chcela by niekoho, koho by mohla objať a kto by ju mal rád. Napriek všetkej voľnosti jej totiž chýba starostlivosť a láska. Keď príde domov, každý sa stará iba o seba a jej je smutno. Maxi tak časom pochopí, že na prvý pohľad môžu veci vyzerať celkom inak, než aké sú v skutočnosti, a že asi najlepšie je byť sama sebou.“

Kniha pritom nie je iba pre dievčatá, Maxi má totiž najlepšieho kamaráta – chlapca, s ktorým sa tiež postupne navzájom hľadajú, hoci sa poznajú od malička. „Prvý slovenský preklad vyšiel pod názvom Dievčatko Maxi, ale schválne sme zvolili iný názov, neutrálnejší, aby bolo zrejmé, že to nie je iba kniha pre dievčatá,“ hovorí Jana H. Hoffstädter. Kniha je už takmer hotová, objednať sa dá vopred prostredníctvom kampane na Startlabe. 

Takto vyzeralo prvé nemecké vydanie knihy o Maxi z roku 1979 a slovenské vydanie z roku 1988.

Jana H. Hoffstädter a Broňa Schragge na návšteve u Gerti Tetzner, autorky Maxi.

Nielen pre deti

Nový preklad, na ktorom pracovala, konzultovala spolu s autorkou – niektoré výrazy potrebovali vynoviť, ale inak podľa nej kniha nestratila nič na aktuálnosti. „Maxi sa porovnávala iba s tým, čo videla v triede a na ulici, ale dnes, v čase Facebooku a všetkých sociálnych sietí, to máme ešte o čosi zložitejšie. Ukazujeme tam iba svoje najlepšie momenty, alebo aj tie horšie, ale iba ak sú vtipné, ale v skutočnosti nevieme, čo sa za nimi odohráva a aká je realita, aké životy a vzťahy v skutočnosti vedieme,“ hovorí Jana H. Hoffstädter.

Kniha Tri životy Maxi, s ilustráciami Brone Schragge a v grafickom dizajne Petra Gálu, bude prvou knihou pod hlavičkou vydavateľstva E. J. Jana H. Hoffstädter už však jednu knihu napísala aj vydala. Bola to Cesta na svet – kniha pre deti (a ich rodičov) o tom, ako prichádzajú na svet. Nie je v nej žiadna včelička, ale ide o deťom zrozumiteľný a jasný príbeh o tom, ako sa to celé stane, že sa narodí dieťa. Kniha vyšla pred dvoma rokmi, prvý náklad sa vypredal, druhý už vyšiel paralelne aj s českým vydaním, teraz by ho Jana H. Hoffstädter pod hlavičkou E. J. rada skúsila posunúť aj na nemecky alebo anglicky hovoriaci trh.

„Dobrých a pekných kníh pre deti a mládež už aj u nás vychádza viac ako pred pár rokmi a starajú sa o to najmä vydavateľstvá ako Egreš alebo Slniečkovo, z väčších Slovart či Artforum. Sama som si teda kládla otázku, či má zmysel vytvárať ďalšie vydavateľstvo orientované v prvom kroku na túto kategóriu, ale vravím si, že vizuálne aj obsahovo pekných a dobrých knižiek nikdy nie je dosť a aj detí, ktoré takéto knihy potrebujú, tu stále bude dostatok. Je to navyše môj sen, tak si ho skúsim splniť, uvidíme, ako to dopadne,“ hovorí Jana H. Hoffstädter. Kedysi pracovala ako redaktorka zahraničia v denníku SME, dnes sa venuje najmä nemčine a jej výučbe, a prvá kniha vydavateľstva E. J. vyjde v jej vlastnom preklade.

Kombináciou prekladových a domácich autorských titulov by mal byť aj ďalší edičný plán. Pekné knižky zvonka chce dostať k nám a našich šikovných autorov a ilustrátorov potlačiť do sveta. Momentálne sú už viaceré z knižiek v pokročilom štádiu príprav, a hoci bude E. J. spočiatku vydavateľstvom kníh pre deti a mládež, onedlho vydá aj jednu malú špeciálnu pre dospelých. Všetky by však mali mať, okrem dobrého obsahu a dizajnu, rovnaké poznávacie znamenie: „Budú sa dobre otvárať.“

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie