Politický marketér Znášik: Skúsme nájsť lepších kandidátov ako Remišová
Adam Znášik z Komplot Advertising hovorí, že Harabin, Kotleba alebo Kollár by voľby vyhrať nemali, ale môžu byť v druhom kole.
Adam Znášik (36) sa narodil v Bratislave. Vyštudoval marketingovú komunikáciu v Trnave. Ako politický marketér pracoval pre SDKÚ, Most-Híd, Iva Nesrovnala, Andreja Kisku, Jána Luntera, naposledy pre ODS . Jeho spoločnosť Komplot Advertising viedla prezidentskú kampaň Andreja Kisku. V súčasnosti pracuje spolu so Sergejom Michaličom ako poradca predsedu českej ODS Petra Fialu. Žije s partnerkou, má dve deti.
Je už podľa vás ten čas, že ak chce niekto kandidovať za prezidenta, tak by to mal oznámiť a začať s kampaňou?
Sme v takom nešťastnom vákuu, pretože nie je jasné, či bude prezident Andrej Kiska znovu kandidovať. Bude to rozhodujúci moment pre viacerých ľudí, ktorí o kandidatúre uvažujú. Od toho sa veľa odvíja a asi sa to rozlúskne v priebehu pár týždňov, možno mesiacov. Potom sa to už bude musieť rozhýbať, pretože čas sa kráti. Hlavne pre ľudí, ktorí nie sú úplne známi. Tí budú mať veľký problém kampaň stihnúť.
Andrej Kiska o takomto čase už dávno kampaňoval. Môže niekto neznámy vyhrať, ak ešte nepovedal, že chce kandidovať?
Závisí od neho, ako to uchopí a do akej miery sa voľby stanú témou. V minulých voľbách bola pomerne jasná, aj keď dlho nevypovedaná vec, že bude kandidovať premiér. On sa síce vyjadril až veľmi tesne pred voľbami, všetci však viac-menej rátali s tým, že do toho pôjde. Preto aj Andrej Kiska alebo Rado Procházka začali kampaňovať skôr. Balík favoritov bol definovaný pomerne skoro.
Ako budete vnímať rozhodnutie Andreja Kisku nekandidovať napriek popularite, ktorú má?
Jedna rovina je občianska a tam si hovorím, že by bolo pre všetkých fajn, keby do toho znovu išiel. Myslím, že by sa uľavilo nielen jeho fanklubu, ale napríklad aj Smeru, lebo by pochopili, že s týmito voľbami majú pokoj a nemusia miesiť nejakého kandidáta, o čo sa zatiaľ neúspešne pokúšajú. Z osobnej roviny rozumiem, že prezident môže mať pocit, že toho môže mať dosť.
Je zodpovedné nekandidovať a len si politiku vyskúšať?
Je to dvojsečná otázka. Áno, neuteká sa z boja, ale zase my sme krajina, ktorá veľmi intenzívne a vytrvalo vyháňa inú časť politikov z politiky, ktorí tiež majú veľkú podporu. Na konci dňa to bude rozhodnutie prezidenta Kisku, tak ako je aj vec iných politikov v politike zostať, lebo cítia aj po veľa rokoch podporu.
Aké šance na znovuzvolenie by Kiska mal?
Veľmi vysoké. Myslím, že toho, že by nebol druhýkrát zvolený, by sa nemusel báť, aj keď by možno vyhral s menším rozdielom. Stále je veľmi populárny, hoci nezostal vždy len vo svojej komfortnej zóne. Nikto nikdy nie je spokojný na sto percent, ale na konci dňa, keď volič stojí pred rozhodnutím, zráta si plusy a mínusy a zaváži vždy aj to, že je to úradujúci prezident. Tento fenomén funguje v každých jedných voľbách.
Pred druhým kolom českých volieb Drahoš – Zeman ste situáciu prirovnávali k tej našej Kiska – Fico a favorizovali ste Drahoša. Prečo to nebola taká istá situácia?
Porovnával som to, ale hovoril som aj o tom, že Zeman nie je Fico, pretože je úradujúci prezident a jeho osobné čísla boli vždy vyššie ako čísla Roberta Fica. Drahoš prehral, pretože Miloš Zeman našiel v druhom kole rezervu milión hlasov, ktoré v prvom kole nedostal. Keďže v Českej republike nie sú exit poly, tak asi nikdy nezistíme, kde sa vzali, ale zafungovalo to a jednoznačne prečíslil Drahoša. Získal obrovskú podporu. Nedá sa povedať, že Drahoš urobil nejakú zásadnú chybu, zmobilizoval, čo mohol, ale nestačilo to.
V čom bol Drahoš iný ako Kiska?
Bol tam jeden prvok, na ktorý zemanovci útočili, a to bola jeho akási menšia autenticita. Avatarom tej témy boli tie „falešné brýle“. Andrej Kiska tiež nebol najlepší rétor, ale tým, že si to celé aj sám platil a mal svoju story, bol uveriteľnejší. Málokto pochyboval o tom, že to myslí dobre. Drahoš vyzeral trochu ako projekt, mal externé financovanie a bol skrátka menej presvedčivý.
Potrebujú kandidáti na prezidenta vlastné peniaze a silný príbeh, tak, ako to bolo v prípade Andreja Kisku?
Peniaze sú vysvetliteľné aj vtedy, keď sú zvonku. A keďže teraz nemáme žiadneho favorita, máme veľké privilégium rozprávať sa o tom, akého prezidenta by sme si predstavovali. Ja som v tomto konzervatívny a myslím si, hoci som robil pre Andreja Kisku, že politická skúsenosť nie je na škodu. Ak kandidát nemá politickú skúsenosť, tak potrebuje príbeh a jednoznačnú motiváciu, prečo do toho ide a že to nie je len vycucané z prsta. Od kandidátov občiansky očakávam, že budú mať k funkcii rešpekt, že to nie je len niečo, čo si niekto vymyslí. Kandidát potrebuje 50 percent plus jeden hlas a vyhrať takéto voľby nie je jednoduché ani so širokou politickou podporou.
Ak Kiska nebude kandidovať, nebude to vlastne dôkaz toho, že si to len tak zmyslel?
Za prezidenta hovorí aj výkon jeho mandátu. Andrej Kiska nebol len povestný pokladač vencov. Ani jeho nepriaznivci nemôžu povedať, že to bol prezident, ktorý sa iba niekde vytŕčal a vyhýbal sa nepríjemnostiam, ktoré s úradom súvisia. Funkciu vykonával pomerne intenzívne, a ak ho niečo dovedie k rozhodnutiu už to nerobiť, nespájal by som to s tým, že bol nepolitik.
Rozumiem rozhodnutiu prezidenta ísť do protiútoku, ale nie je to dobre, hlavne keď je to osobné. Podľa mňa to nepomáha ani Robertovi Kaliňákovi. Občiansky a pre krajinu je škoda, že si Smer s prezidentom nevie podať ruku. Mohlo by to fungovať lepšie. Bola už aj etapa, keď to fungovalo celkom na úrovni a dôstojne.
Vidíte osobnosti, ktoré by mohli kandidovať na prezidenta?
Občiansky by som bol rád, keby to bol niekto so skúsenosťou, so širokým ľudským aj tematickým záberom. Prví mi prídu na um diplomati, ktorých máme a ktorí sú uznávaní v zahraničí aj rešpektovaní doma. Ich jediný problém je, že sú diplomati, nemajú radi riziko a spájať svoje meno so Smerom a ešte aj s neistým výsledkom, tak to nie je niečo, do čoho by radi išli.
Myslíte Maroša Šefčoviča?
Áno. Alebo Miroslava Lajčáka, alebo Ivana Korčoka. Každého z nich troch si viem predstaviť ako prezidenta a nemal by som žiadny problém s tým, keby vyhrali voľby. Myslím, že by aj zastupovali väčšinu Slovenska.
Z Facebooku Imricha Béreša aj z toho, ako sa objavuje na rôznych charitatívnych akciách, môžeme vidieť, ako keby chcel kandidovať, hoci to stále neoznámil. Môže mať Béreš šancu?
V jeho majetkových pomeroch toto kampaňovanie nič neznamená a zrejme čaká na nejaký vhodný moment, keď sa rozhodne. Teoretickú šancu má skoro každý. Nie je úplne neznámy, ale nemám s ním osobnú skúsenosť. Určite má šancu byť medzi vážnejšími kandidátmi.
Rok po prezidentských voľbách budú parlamentné voľby. Oplatí sa politickým stranám použiť model Procházka? Teda navrhnúť na prezidenta svojho člena alebo aj predsedu, ktorý aj keď nevyhrá, tak stranu významne posilní pred parlamentnými voľbami?
Určite to má zmysel. Každé voľby sú pre stranu príležitosť definovať svoje pozície. Predpokladám, že to aj veľa strán využije – teda predstaví kandidáta, ktorý by mal reprezentovať to, s čím pôjdu do parlamentných volieb. Bola by chyba, keby to strany neurobili. Jedine, že by nastal nejaký široký konsenzus, že kandidáti budú občianski alebo nezávislí. V tejto súvislosti je ešte dôležitý jeden moment – neurobiť si hanbu. Či české predchádzajúce voľby, alebo aj naše posledné, ukázali, že stranícki kandidáti nedopadli dobre – napríklad Pavol Hrušovský.
Kedysi ste pracovali pre Most-Híd. Strana teraz oznámila, že bude mať vlastného prezidentského kandidáta. Kto by to podľa vás mal byť?
Mali by postaviť kandidáta, ktorý má šancu získať širšiu podporu ako stranícku. Viem si predstaviť, že za trochu iných dejinných okolností by bola Lucia Žitňanská dôstojnou kandidátkou na prezidentku. A viem si predstaviť aj to, že v rámci svojho širšieho okruhu nájdu človeka, ktorý by mohol byť prijateľný aj pre ľudí mimo Mosta.
SaS a OĽaNO chcú postaviť spoločného kandidáta, aj keď je otázne, či sa im podarí dohodnúť sa. Zatiaľ sa spomína Veronika Remišová alebo Lucia Ďuriš Nicholsonová. Aké by to boli kandidátky?
Pokiaľ ide o dohodu, asi treba počkať, či sa im podarí vytvoriť koalície do komunálnych volieb, od toho sa bude veľa odvíjať. Môj pocit je, že máme privilégium hovoriť o voľbách slobodne a nemusíme si zatiaľ stavať strašiakov, ktorých treba poraziť. Zatiaľ to nevyzerá tak, že Štefan Harabin alebo Marian Kotleba postúpia do druhého kola. Dajme si preto slobodu rozprávať o kandidátoch, ktorí by étos úradu reprezentovali možno lepšie ako tieto dve dámy. Človek, ktorý chce byť prezident, by podľa mňa mal mať niečo za sebou. Nechcem sa ani jednej z nich dotknúť, sú to zvolené poslankyne so silnými mandátmi, majú svoje veľké fankluby, ale mám pocit, že ešte je čas na to, aby sme skúšali podumať, či nenájdeme niekoho vhodnejšieho.
Vidíte niekoho takého v OĽaNO alebo SaS?
Nie som fanúšik ani jedného z týchto zoskupení, ale nemám radosť ani z toho, že majú problém s „kádrami“. Vysmievame sa zo Smeru, že im dochádzajú ľudia, ale keď sa pozrieme na druhú časť parlamentu, nie je to žiadna sláva. Vidno to v nomináciách na rôzne funkcie. A zatiaľ aj na túto, hoci tie nominácie nie sú oficiálne, takže ich tak nemožno ani hodnotiť.
To hovoríte ako občan. Ako by ste videli šancu konzervatívnej katolíčky a ženy Veroniky Remišovej ako politický marketér?
Pani Remišová má veľkú výhodu, že je v strane, v ktorej už aj keď dokážete trafiť do dverí, tak je to brané tak, že ste hviezda. Model katolíckej slovenskej ženy, ktorá vyzerá skromne, je tiež plus. Nejakú šancu mať bude, závisí od váhy súpera, či je to aj na postup do druhého kola alebo na víťazstvo. Zatiaľ však nie sme v situácii, že by sme si mali vyberať medzi vŕtaním do jedného alebo do druhého kolena.
V jednom statuse ste napísali, že ak by sme sa mali baviť o ženských kandidátkach, pozdávala by sa vám europoslankyňa Jana Žitňanská. Prečo?
Je v politike už dosť dlho. Tiež nie je z politického tábora, ktorého by som bol fanúšikom, ale má za sebou reálnu prácu, venuje sa témam, ktoré nikoho nebavia, ale sú veľmi dôležité. Rieši sociálne veci na európskej úrovni, a keby o tom viac ľudí vedelo, je o dosť slávnejšia ako iní slovenskí europoslanci. Hodnotovo možno reprezentuje to čo Veronika Remišová, len kvalitnejšie a je politicky zrelšia, aby ustála tento typ kandidatúry. Má skrátka formát.
Koho by ste ako kandidáta poradili Smeru?
Je veľmi ťažké vžiť sa do ich situácie, pretože oni sami s tým majú problém a snažia sa vyrovnať s tým, kde sú, a nejako sa zastabilizovať. Na všetkých ich výstupoch vidno, že nie sú v dobrej forme. Podľa mňa kandidáta budú nakoniec schopní zvoliť dobre, ale bude to musieť byť kandidát, ktorý nebude mať pocit, že riskuje svoju reputáciu, ak kandiduje s nálepkou Smeru. To závisí aj od toho, či Andrej Kiska bude alebo nebude kandidovať. Potom začnú vážnu debatu. Myslím, že kariérny diplomat by dobrovoľne neriskoval kariéru s nálepkou Smeru v súboji s Andrejom Kiskom.
Má pre Smer zmysel uvažovať o ľuďoch z vedenia strany, ako sú napríklad Kažimír, Pellegrini, Kaliňák či Maďarič?
Mne sa zdá, že Marek Maďarič začal robiť dosť veľa pre to, aby ho ľudia začali vnímať ako možného prezidentského kandidáta, a dokonca si myslím, že by to na konci dňa možno nebola ani úplne zlá voľba. V Smere je vnímaný jemne úkrokom a aj to jeho národné krídlo mu skôr body pridáva. No situácia v Smere je pre mňa zvonku taká nečitateľná, že mi je ťažko povedať, ako tam uvažujú.
Maďarič nedávno v rozhovore pre Denník N povedal, že Ficovi víťazstvo v posledných prezidentských voľbách tak prial, že z prieskumov nevidel, že to nie je možné. Čo si o tom myslíte?
Zaujímal by ma časový údaj, kedy videl, že to nie je možné, lebo ešte dva mesiace pred voľbami to podľa čísel možné bolo.
To, o čom budú voľby, asi zadefinuje jeden z najsilnejších kandidátov. Napríklad tému migrantov ťahal v Česku prezident Zeman, ktorý je ťažká politická váha a vedel si vydupať pre túto tému podporu naprieč politickým spektrom. Myslieť si, že hocijaký zlotor, ktorý bude vykrikovať o migrantoch, môže vyhrať voľby, je pomýlené. Miloš Zeman je politický génius, hoci si môžem o jeho prejavoch myslieť hocičo. Remeslo zvláda, tému volieb vedel nadiktovať a pre mnohých ľudí to bolo to, na základe čoho sa rozhodli. Je to smiešne, smutné a absurdné, ale je to tak. Je možné, že sa to aj u nás niekomu podarí, ale nestavil by som na to.
A Rómovia?
To by už na tom musel niekto pracovať. Nie je to téma, ktorá vznikne zo dňa na deň. Ale zadefinujú to kľúčoví hráči.
Je reálne, že by sa mohol stať prezidentom Boris Kollár, Marian Kotleba alebo Štefan Harabin?
Povedal by som, že nie, pretože zatiaľ nie je väčšina ľudí, ktorí by si to vedeli predstaviť. V druhom kole však môže byť ktorýkoľvek z nich. A snáď sa nestane to, čo sa stalo s Mečiarom a Gašparovičom, že sa dvaja z nich dostanú do druhého kola, lebo tam už to potom inak nejde.
Volili ste Gašparoviča?
To sú jediné voľby, keď som nevolil.
Teraz ste poradca predsedu ODS Petra Fialu. Prečo ste sa rozhodli prijať jeho ponuku?
Robili sme pred voľbami kampaň pre ODS a bola to dobrá skúsenosť. Petr Fiala je človek, s ktorým sa ideálne pracuje. Je skúsený, rozumie politike, jej nuansám, výborne sa vyjadruje a oveľa viac sa môžeme venovať obsahu ako nacvičovaniu formálnych figúr. Keď dostane podklad, ešte ho väčšinou v priamom prenose vylepší.
Bolo ľahké sa podrobne zorientovať v českej politike?
Do Prahy sme prišli ako kampaňoví poradcovia, čo nevyžadovalo až takú znalosť vecí do hĺbky. V niečom sa zorientujete rýchlo, v niečom pomalšie, ale my sme riešili obal toho celého. Boli sme tam vyše roka a postupne sme začali vnímať, ako to tam funguje, aké sú vzťahy. Už spoznávam novinárov a viem zhruba odhadnúť, ako bude vyzerať v ktorých novinách, keď niečo povieme. To mi trvalo pochopiť asi najdlhšie, ale dnes som v tom už skoro tak doma ako na Slovensku. Viac sledujem české spravodajstvo ako slovenské.
V čom je české prostredie iné ako slovenské?
Aj oni si prechádzajú fázou pomerne veľkého neporiadku. Veľký rast Andreja Babiša a marketingovej politiky v najčistejšej podobe spôsobil, že je tam silné hnutie typu radšej poďme nahlas kričať ako niečo robiť. Ale na druhej strane vidno, že česká politická trieda je skúsenejšia a „otrkanejšia“, takmer každá strana má viacero schopných a šikovných politikov, ktorí vedia debatovať a argumentovať. Aj v ich parlamente sú absurdné scény, napríklad keď sa riešia migranti, ale stále je to miesto, ktoré sa dá sledovať a počúvať. U nás je v parlamente dosť často blázninec. Český parlament je aj oveľa krajší, len bufety sú tam podobne mizerné ako tu.
Aké sú české médiá?
Podobne ako tu je aj tam istá novinárska elita, ktorá je oddelená od prevádzkového zvyšku. Kvalitní novinári sú naozaj kvalitní, rozumejú témam, vedia sa pýtať, ale potom je veľká priepasť a potom klasický mediálny mainstream, ktorý je podľa mňa väčšie peklo ako ten náš.
Kvôli Babišovým médiám?
Nielen, aj keď aj on má na tom podiel. Ale sú to aj niektoré televízie a bolo to pre mňa veľké prekvapenie. Myslel som si, že my sa od nich musíme učiť, že tam má novinárčina tradíciu, ale to, čo tam reálne vidím, je úplný bordel.
S kým by ste porovnali Fialu na Slovensku?
Momentálne s nikým. Stredná generácia konzervatívnych politikov odišla samodeštrukciou SDKÚ aj KDH. Možno má k nemu blízko Lucia Žitňanská, ale nikdy nebola šéfkou strany alebo volebnou líderkou.
Majú takíto nepopulistickí politici budúcnosť?
Počas českej kampane sme rok počúvali, ako to robíme zle, ako to nemôže fungovať, ako to Top 09 robí lepšie, lebo lepšie vykrikujú, ich predseda Kalousek je vtipnejší a vie rozprávať bonmoty, kým ten náš to vraj nevie. Výsledok bol taký, že Top 09 sme porazili takmer dvojnásobne. Takže áno, táto politika má svoje publikum, ale nehovorím, že je teraz 40-percentné. Potenciál tam je a to je aj dôvod, prečo tam som. Tento typ práce ma baví.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
