Denník N

Erdogan vedie nebezpečnú vojnu na viacerých frontoch

Turecký tank smeruje na turecko-sýrsku hranicu. Foto – TASR/AP
Turecký tank smeruje na turecko-sýrsku hranicu. Foto – TASR/AP

Spojené štáty sa blížia k okamihu, keď sa budú musieť rozhodnúť medzi svojím spojencom na bojisku a tradičným partnerom z NATO.

Bez náznaku irónie, Turecko pomenovalo svoju vojenskú ofenzívu cez južnú hranicu so Sýriou Operácia olivová ratolesť. Vzhľadom na krvavú povahu ofenzívy a ďalekosiahlu geopolitickú spúšť, ktorú spôsobila, nejde o veľmi priliehavý názov.

Od 20. januára turecké jednotky a Tureckom podporované milície vedú boje so sýrskymi Kurdmi, ktorí ovládajú enklávu Afrín severozápadne od sýrskeho Allepa. Tureckí predstavitelia tvrdia, že bojujú proti spojencom PKK, čo je násilná separatistická skupina, ktorú Ankara aj Washington považujú za teroristickú organizáciu.

Z dostupných správ vyplýva, že turecké delostrelecké a letecké útoky okrem desiatok kurdských bojovníkov zabili aj civilistov. Na internete kolujú zábery starovekého chrámového komplexu z prvého tisícročia pred Kristom, ktorý zničil turecký nálet.

„Krok za krom vyčistíme celú našu hranicu,“ vyhlásil počas víkendu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Lenže operácia vyvolala medzinárodný chaos.

Turecká kampaň sa začala po vyhlásení amerického ministra zahraničia Rexa Tillersona, že Spojené štáty sú pripravené zostať v Sýrii na neurčito a podporia vytvorenie Kurdmi ovládanej pohraničnej sily na severovýchode Sýrie. (Turecko takú silu označilo za „teroristický“ subjekt – Tillerson neskôr takú interpretáciu svojho výroku poprel, pozn. red.) Obamova aj Trumpova administratíva sa vo vojne proti Islamskému štátu napriek tureckým námietkam do veľkej miery spoliehali na kurdské frakcie.

Kým Washington tvrdí, že nepodporuje kurdské jednotky v Afríne, o to viac je angažovaný ďalej na východe, kde pomáhal vyzbrojovať a cvičiť sýrske kurdské jednotky, ktoré sú súčasťou koalície známej ako Sýrske demokratické sily známe pod skratkou SDF – a niekedy po ich boku aj bojoval. Americké špeciálne jednotky hliadkovali v najcitlivejších oblastiach, aby zabránili zrážkam medzi SDF a Tureckom podporovanými bojovníkmi. Už čoskoro to môže byť omnoho ťažšie.

Voľný pád

Ako napísali moji kolegovia, keďže Erdogan „zintenzívňuje hrozby na rozšírenie tureckej ofenzívy ďalej na východ, do oblastí, kde pôsobia vojaci USA, vynára sa na obzore väčší konflikt“. „Turecký útok na Manbidž (strategické pohraničné mesto) by pre Spojené štáty predstavoval zásadnú dilemu.“ Prinútil by ich vybrať si medzi spojencom na bojisku a tradičným partnerom v NATO.

Americko-turecké vzťahy zažili počas vojny v Sýrii voľný pád. Erdogana poburovalo, že Obamova administratíva nerobila dosť proti režimu sýrskeho prezidenta Asada a zároveň povzbudzovala kurdské frakcie pri tureckej hranici. Nástup prezidenta Trumpa dával nádej na zmenu, ale rýchlo pominula.

Ani minulotýždňový telefonát medzi Erdoganom a Trumpom na bublajúcich nezhodách nič nezmenil. Tureckí predstavitelia spochybnili výklad Bieleho domu a popreli, že by Trump „vyjadril obavy“ z protiamerickej propagandy Ankary alebo eskalácie násilia v Afríne.

V Turecku ofenzíva vyvolala novú vlnu nacionalistických vášní. Erdogan kedysi podporil historické zblíženie s dlhodobo utláčanou kurdskou menšinou. Teraz sa štylizoval do postavy nemilosrdného nepriateľa kurdského separatizmu. Proerdoganovské médiá neustále produkujú jedovatý príval proti kurdským separatistom aj ich údajným bábkovodičom na Západe. Medzitým turecké úrady tvrdo zasiahli proti domácim odporcom vojenskej ofenzívy.

„Minimálne 300 ľudí zadržali pre ich príspevky na sociálnych sieťach odsudzujúce Operáciu olivová ratolesť, považované úradmi za teroristickú propagandu,“ upozornil Amberin Zaman z al-Monitor. V utorok prokurátor vydal zatykač na 11 významných členov Tureckej lekárskej asociácie po tom, ako organizácia odsúdila vojenskú operáciu a vyzvala na „okamžitý mier“.

Je to najnovší signál o prehlbujúcom sa autoritárstve Erdoganovej vlády, ktoré sa už prejavuje aj za tureckými hranicami. Ako pripomenul Nate Schenkkan z Freedom House, turecké úrady po neúspešnom pokuse o prevrat v roku 2016 vykonali „globálnu čistku“, zneplatnili tisíce pasov, snažili sa o „zatknutie, deportovanie alebo vydanie stoviek tureckých občanov prinajmenšom zo 16 krajín“.

Tisíce obyčajných Turkov skončili vo väzení len na základe veľmi vágnych prepojení na prevrat. Mnohí z nich sú členmi organizácií na ochranu ľudských práv a iných mimovládnych organizácií.

Neľahké zmierenie

„Napriek (Erdoganovej) snahe vybudovať pre svoj nový režim stabilnú väčšinu, jeho politika démonizovania opozície vytvorila hlboko polarizovanú spoločnosť. Polovica Turkov ním opovrhuje a nikdy ho neuzná za svojho lídra,“ napísal pre Washington Post Soner Cagaptay z washingtonského Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku. „Erdogan to však nepochopil a po referende z roku 2017, ktoré mu priznalo väčšie právomoci, sa stal ešte autoritárskejším. Erdoganov súčasný kurz ďalej prehĺbi tureckú krízu, potenciálne dokonca môže vyvolať občiansky konflikt.“

Cagaptay tvrdí, že spojenci z NATO, ako napríklad Spojené štáty, majú Erdogana upokojiť zmiernením podpory pre sýrskych Kurdov a jasnejším podporením tureckých geopolitických záujmov pred záujmami Iránu a Ruska.

Lenže to nie je také jednoduché. Kým diplomatické a bezpečnostné elity vo Washingtone sú na Erdogana nahnevané, Kurdom sú naklonené. Trumpova vláda sa teda bude musieť vyrovnať s narastajúcimi rozpormi, ktoré sprevádzajú jej sýrsku politiku.

„Vyzývame západné mocnosti, aby sa držali svojich princípov. Prečo neodsudzujete flagrantný a nevyprovokovaný útok na každého muža a ženu, ktorí s vami stáli plece pri pleci proti temnote Islamského štátu?“ napísala pre New York Times kurdská veliteľka z Afrínu Nujin Deriková. „Dnes sa iné zlo, ktoré predstavuje čoraz nedemokratickejšie Turecko, zameralo na zničenie našej vznikajúcej demokracie. A tentoraz tvrdí, že koná vo vašom mene.“

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie