Denník N

Hlasov proti zmene času je stále viac, no debatovať by sme mali aj o tom, aký čas nechať – zimný či letný?

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Europarlament bude o týždeň hlasovať, či striedanie času zrušiť. U nás si agendu osvojilo KDH, zrušenie podporí napríklad aj Richard Sulík (SaS), Monika Beňová (Smer) či Jana Žitňanská (Nova).

Mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Alojza Hlinu, ktoré má v prieskumoch verejnej mienky preferencie už vyše siedmich percent, sa tentokrát pokúša zaujať témou zmeny času.

Hnutie, najmä jeho europoslankyňa Anna Záborská, už roky presadzuje, aby sa v Európskej únii posúvanie ručičiek zrušilo. Argumentuje, že striedanie času zle vplýva na zdravie a psychiku ľudí či prispieva k väčšiemu počtu dopravných nehôd.

Európsky parlament bude o návrhu uznesenia, ktoré by menenie času zrušilo, hlasovať už v najbližší štvrtok. Nepôjde o záväzné hlasovanie – ak by návrh prešiel, znamená to, že sa ním bude ďalej zaoberať Európska komisia a národné štáty na úrovni Európskej rady.

KDH dúfa, že návrh prejde. Podľa europoslanca hnutia Ivana Štefanca má väčšinovú podporu v najsilnejšej parlamentnej frakcii – v Európskej ľudovej strane.

Anna Záborská a Ivan Štefanec v Európskom parlamente. Foto – TASR

Čoraz viac hlasov proti zmene času

Skupinu odporcov striedania času vedie v Európskom parlamente český ľudovec Pavel Svoboda, členmi tejto pracovnej skupiny je viac ďalších vplyvných európskych politikov.

Okrem slovenskej europoslankyne Záborskej je to aj podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautalaová (zvolená za zelených), podpredsedníčka bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Angelika Nieblerová či poľský europoslanec Andrzej Grzyb z Poľskej ľudovej strany (PSL).

Posúvanie ručičiek vo všetkých členských štátoch Európskej únie upravuje európska smernica, nerozhodujú o tom teda národné vlády. Hoci aj na úrovni jednotlivých štátov cítiť čoraz väčší tlak na to, aby sa striedanie času zrušilo.

Práve malá Poľská ľudová strana získala podporu ostatných poľských strán a snaží sa o zrušenie striedania času aj v poľskom parlamente. Podľa prieskumu spoločnosti Instytut Badań Pollster vyše 60 percent Poliakov podporovalo zrušenie striedania letného a zimného času. Za jeho zachovanie bolo 26 percent ľudí.

Skutočnosť je však taká, že k reálnemu rozhodnutiu skoncovať so striedaním času môže prísť len na úrovni predstaviteľov všetkých členských štátov EÚ, teda na Európskej rade. Návrh, ktorý najhlasnejšie presadzuje KDH, má podporu aj ďalších slovenských europoslancov. Vrátane predsedu najsilnejšej opozičnej strany, SaS.

„Veľa ľudí pociťuje konkrétne negatívne následky striedania letného a zimného času. Od niekoľkodňového ‚mini-jetlagu‘ cez únavu až po depresie, lebo v zime je dlhšie tma. Budem hlasovať za,“ hovorí europoslanec a predseda SaS Richard Sulík. „Hlavný argument za zavedenie letného času mala byť úspora energie, ktorá je však len symbolická.“

Podobný postoj má aj Jana Žitňanská, europoslankyňa za hnutie Nova. Uznesenie, ktoré vyzýva na zrušenie striedania času, určite podporí. „Ako poslankyňa som dostala množstvo podnetov od slovenských občanov, ktorí ma žiadali iniciovať v rámci parlamentu diskusie na túto tému.“

Aj Žitňanská hovorí, že hlavný argument v prospech striedania času, úspora energie, je už prekonaný. „Hoci závery doterajších štúdií, pokiaľ ide o vplyvy zmeny času na zdravie či poľnohospodárstvo, sa rôznia, množstvo ľudí subjektívne nepriaznivé účinky týchto zmien na sebe pozoruje. Zároveň je jednoznačne preukázané, že pôvodný účel zavedenia zmeny času, ktorým bola úspora energie, dosiahnutý nebol,“ vysvetľuje.

Europoslankyňa Smeru Monika Beňová je pod návrhom uznesenia spolupodpísaná: aj ona bude určite hlasovať za výzvu, aby sa striedanie času zrušilo.

Európsky parlament. Foto – TASR

Striedanie času – historická výnimka

Slovenská vláda zatiaľ k striedaniu času nemá jednoznačný postoj. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré má túto tému vo svojej gescii, odkazuje, že je ochotné o zmene času diskutovať s ministerstvami, ktorých by sa zrušenie dotklo.

„Následky v prípade jeho zrušenia by nastali skôr v oblasti iných rezortov,“ vysvetľuje hovorkyňa Veronika Husárová. „Ministerstvo situáciu monitoruje a je pripravené na diskusiu s inými rezortmi, ak sa takáto požiadavka objaví.“

Kritici zmeny času argumentujú najmä proti samotnému posúvaniu ručičiek. Za pravdu im dáva celý rad štúdií, ktoré poukazujú napríklad na zvýšenie zdravotných problémov v prvých dňoch po zmene času. Príkladom za všetky môže byť fínska štúdia z roku 2016.

Výskumníci porovnávali 3-tisíc hospitalizovaných pacientov v týždni po zmene času s takmer 12-tisícmi pacientmi, ktorých hospitalizovali dva týždne pred zmenou času alebo dva týždne po tomto zlomovom týždni. Za prvé dva dni po posúvaní hodinových ručičiek zaznamenali o osem percent viac cievnych mozgových príhod ako v iné dni.

Po týchto dvoch dňoch sa žiadne štatisticky významné odchylky neobjavili. Navyše sa pri pacientoch, ktorí mali rakovinu, zvýšila hrozba mŕtvice dva dni po zmene času o 25 percent, pri ľuďoch starších ako 65 rokov o 20 percent.

Odporcovia striedania času pripomínajú, že z pohľadu minulého storočia bolo zavedenie striedania času skôr dôsledkom mimoriadnych situácií. Na našom území k nemu došlo prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, a potom v rokoch 1940 až 1949. Teda vždy počas vojny.

V roku 1940 sa dokonca na celé dva roky zaviedol iba letný čas, no od roku 1943 sa opäť striedal so zimným. Posúvanie ručičiek sa opäť – tentoraz už natrvalo – zaviedlo v Československu až v roku 1979 a opäť to bolo dôsledkom mimoriadnych okolností: nečakane prudkého ochladenia na prelome rokov 1978 a 1979.

Ešte na Silvestra 1978 sa denné teploty v krajine pohybovali okolo desiatich stupňov nad nulou, na druhý deň to však už bolo o dvadsať stupňov menej. Nekryté uhlie, na ktoré niekoľko dní predtým celkom silno pršalo, zamrzlo.

Pre problémy s kúrením museli vyhlásiť celoštátne uhoľné prázdniny, energetické ťažkosti mali aj fabriky v celej republike. Obmedzená bola dodávka elektrickej energie, Československá televízia vysielala až po siedmej večer, niektoré dni až po pol ôsmej. Zmena času zo zimného na letný mala do budúcna prispieť k lepšiemu využitiu prirodzeného slnečného svetla a úsporám elektriny.

Zostali sme pri tom dodnes, hoci v súčasnosti sa o úsporách pri prechode na letný čas dá hovoriť len pri osvetlení a podľa energetikov ušetria domácnosti vďaka tomuto opatreniu len okolo jedného percenta elektriny za deň.

Letný čas vo svete: modrým štáty či regióny s letným časom na severnej pologuli, oranžovým na južnej, svetlosivým krajiny, ktoré ho mali v minulosti, ale už nemajú; tmavosivým krajiny, ktoré letný čas nikdy nemali. Zdroj – Wikipédia

Skutočná dilema: letný či zimný?

Ak by sa striedanie času nakoniec aj podarilo zrušiť, zostáva ešte jedna dilema. A zaujímavejšia: aký čas nechať? Zimný alebo letný?

Medzi odporcami striedania času doteraz prevažoval skôr názor, že by sme mali mať celoročne zimný čas, pretože ten je prirodzený. Ivan Štefanec z KDH však hovorí, že sa o tom ešte dá debatovať.

„Netlačíme za každú cenu zimný čas – prekáža nám striedanie, ktoré má negatívny vplyv. Netrváme na presadzovaní zimného alebo letného, aj keď uznávame, že viac argumentov je teraz za prirodzený, teda zimný čas,“ povedal europoslanec Denníku N.

Poľskí poslanci, ktorí sa snažia o zrušenie zmeny času, sa však prikláňajú skôr k letnému času. „Chceme zachovať letný čas – vtedy sa deň bude začínať neskôr, ale dlhšie bude svetlo,“ vysvetľoval médiám šéf poľskej PSL Władysław Kosiniak-Kamysz.

Odpoveď na otázku, ktorý čas je vhodnejší, nie je jednoznačná. Veľmi záleží aj na zemepisnej šírke. V Rusku v roku 2011 zaviedli trvalý letný čas, no ukázalo sa, že najmä na severe krajiny sa výrazne zvýšil počet ranných dopravných nehôd. V roku 2014 teda krajina trvalý letný čas opustila a rozhodli sa nastálo nechať štandardný, teda zimný čas.

U nás by bol problém s rannou tmou menší. Keď na letný čas prechádzame v marci, slnko vychádza okolo 5:20 ráno a po zmene času je to o 6:20. Ide teda o čas, keď sa väčšina ľudí ešte len chystá či vydáva do práce, prípadne ešte spia. V zime už je to horšie. Najneskôr u nás vychádza slnko v decembri v Bratislave, pri zimnom čase aj okolo 7:40. Pri letnom by to bolo o 8:40.

Na severe Európy, teda napríklad aj na severe Poľska, je v zime denného svetla menej. Tam by podľa letného času slnko cez zimu vychádzalo aj po deviatej ráno. Približne teda platí, že na severnej pologuli je trvalý letný čas výhodnejší pre južnejšie krajiny.

Trvalý letný čas pred rokom a pol zaviedli v Turecku. Ankara to odôvodnila tým, že chce zvýšiť využívanie prirodzeného denného svetla. Zrušenie prechodu na zimný čas odporučilo aj tamojšie ministerstvo energetiky. Rozhodnutie prebrali aj odštiepení cyperskí Turci na etnicky rozdelenom Cypre.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie