Denník N

Namiesto zombi riešení pre Rómov urobme to, čo funguje

Cestou zo školy. Foto – TASR
Cestou zo školy. Foto – TASR

Pre väčšinu politikov je dodnes jednoduchšie podporiť ľahko vysvetliteľné, populistické riešenia ako odborné kroky.

Autor je splnomocnencom vlády pre rómske komunity

Ak človek intenzívne sleduje mediálne výstupy posledných týždňov, nemôže si nevšimnúť, že po rómskej kriminalite sa do verejnej diskusie vrátili aj internátne školy pre Rómov. V diskusii na TA3 sa dokonca zdali byť jediným nápadom, na ktorom sa všetci prítomní (z OĽaNO, Sme rodina, Smeru a SNS) dokázali zhodnúť. Pritom ide o kontroverzný až zdiskreditovaný nápad, ktorý sa na nás opäť rúti ako horda zombíkov v hororoch druhého rangu. Nápad opakovane zostrelený, ale stále sa zviechajúci a rútiaci vpred. „Sranda“ pritom je, že kým opakovane diskutujeme o takýchto veciach, ako krajina sme neprijali ani riešenia, o ktorých istotne vieme, že fungujú.

O čo presne ide? Internátne školy sú ponúkané ako riešenie nízkej úspešnosti rómskych detí v školskom systéme. Nápad je, že ak detičky odoberieme rodinám, dáme ich do internátov a tam sa s nimi intenzívne pracuje, tak výstup – kvalita výučby je určite vyššia.

Na individuálnej báze to môže byť pravda. Osobne som navštívil niekoľko internátnych škôl, kde sa robí dobrá práca s detičkami. Ide prevažne o deti z vysoko problémového prostredia, zvyčajne so silnými nedostatkami vo vývoji. Osobitným sústredením sa na rozvoj jednotlivých detí im naozaj vieme dať lepšiu šancu na úspech v živote.

Takéto školy teda existujú aj teraz. V čom je iný staronový nápad internátnych škôl? Chceli by prijať povinnosť dať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (čítaj: rómskych rodín) do takýchto škôl. Povinnosť znamená, že nielen deti, ktoré sú z rodín, kde sa o ne nestarajú, ale aj deti z chudobných, no poctivých rodín. Pre tieto rodiny je to katastrofický, deštruktívny nápad. A verte mi, že poctivých rodín je aj v osadách podstatne viac ako tých, ktoré sa nestarajú.

Druhý problém je v tom, že ak deti vytrhneme z ich rodín, tak tým trpí aj ich prostredie. Z koho sa môže stať nová generácia lídrov v týchto komunitách, ak nie z detí? Čo s roztrhnutými rodinami, s odpísanými rodičmi? Ak si myslíme, že takáto getoizácia osád funguje, stačí sa pozrieť na rezervácie domorodých kmeňov v USA. Nie je to žiadna sláva.

Protiargumentov je ešte pomerne veľa, ale dôležitejšie je, že kým internátne školy sú minimálne kontroverzným nápadom, existujú riešenia, o ktorých vieme, že fungujú, no aj tak sme ich nemali odvahu vykonať. Ide napríklad o povinnú predškolskú dochádzku, ktorú má na rozdiel od nás každá krajina v našom okolí. Ide o stabilizáciu počtu a platu asistentov v školách, aby učitelia aj deti mali istotu opory v ťažších situáciách. Mohol by som však spomenúť aj ranú podporu rodičov alebo zmenu diagnostických testov v základných školách.

Ak teda vieme, že máme pred sebou v zahraničí vyskúšané, isto fungujúce, pozitívne riešenia, prečo sa stále vraciame k prekonaným nápadom z deväťdesiatych rokov? Asi je to tým, že pre väčšinu politikov je dodnes jednoduchšie podpísať sa pod ľahko vysvetliteľné, populistické riešenia ako pod odborné kroky. Robiť veci „Rómom“ alebo dokonca „proti Rómom“ je ľahšie ako robiť veci „s Rómami“ alebo nedajbože „pre Rómov“.

Kým sa nevieme dostať z takéhoto chápania integrácie Rómov, zombi nápady budú na nás útočiť znova a znova. Povinnosťou zodpovedných politikov je tieto nápady opäť a zas pochovať, a tlačiť na fungujúce riešenia, na ktoré sme pomaly tridsať rokov nemali odvahu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie