Greksa: V terajšom Moduse nehrám, špinavo ma podrazil Lučenič

Od nášho posledného rozhovoru ubehlo sedem rokov. Za ten čas ste sa stihli odsťahovať z Bratislavy, rozviesť, znovu sa oženiť, splodiť dieťa, vstúpiť do politiky, vystriedať viac strán aj kapiel. Silný rokenrol.

Vidíte, pritom rozmýšľam stále rovnako, to sa len hýbu veci okolo mňa.

Načo ste vstupovali do politiky?

Politicky ma splodil Ivan Švejna. Videl, že som naštvaný na to, ako to tu funguje, a tvrdil, že ak chcem niečo zmeniť, musím tam vstúpiť. Inak sa to nedá. Ani z ulice, ani z pódia.

A začali ste paktovať so SaS, ktorú dnes napádate.

Vtedy som dosť uznával Richarda Sulíka, a tak som bol ako nečlen na kandidátke jeho strany do komunálnych volieb. A hoci som si nerobil žiadnu kampaň, čo by som si dnes už netrúfol, uspel som.

Keď potom padla pravicová vláda a SaS v roku 2012 prehrala voľby, vstúpil som do strany ako člen. Urobil som tak teda až v čase, keď mi nik nemohol vyčítať, že tam idem pre osobné výhody. Strana bola vtedy v nemilosti.

So Sulíkom ste si boli blízki. Čo sa potom udialo?

Začali sa ukazovať jeho veľké omyly. Nielen s Kočnerom, on urobil naozaj strašne veľa politických prešľapov. Uznával som síce, že je výborným ekonómom, ale ako predseda strany robil už len škodu.

Preto som sa pridal do tábora Joža Kollára, Ďura Miškova a Dana Krajcera, ktorí ho chceli vymeniť. Pozor, nechceli Sulíka vyhodiť, iba ho nahradiť akceptovateľnejším predsedom, hoci on mal pocit, že mu chcú stranu ukradnúť.

Sulík boj o predsedu vyhral.

A práve vtedy som s ním zažil také veci, ktoré mi ho ako človeka absolútne znechutili.

Napríklad?

Neviem, či to môžem povedať na verejnosti. Kampaň o post predsedu, ktorú viedol, bola z jeho strany plná podrazov. Znechutil ma, tak som zo strany odišiel.

Najväčšia sranda bola, že o pol roka veľa jeho významných a hlasných podporovateľov urobilo to isté. Pochopili, keď s ním začali bližšie spolupracovať.

S Kollárom a ďalšími ste sa stretli v platforme Liberálna dohoda, ktorá sa neskôr integrovala do Lipšicovej Novy.

Niežeby som mal Lipšica rád, ale myslel som si, že idea spájania sa je dobrá.

Nik príčetný nemohol čakať, že to môže fungovať. Bolo to komické, ako keby sa Schlesinger zo SaS spojila s Kuffom z OĽaNO. Všetci okolo Kollára ste boli buď prezieravosťou nepobozkaní, alebo ste len kalkulovali s percentami.

Nie. Stále si myslím, že by sa to dalo dotiahnuť k spokojnosti všetkých, lebo s Lipšicom sme reálne mali veľa spoločných tém. Nešlo o témy konzervatívne a liberálne, ale o témy slušných ľudí, ktoré boli prospešné pre štát. A pri tých, v ktorých sa rozchádzame, by sme zase vzájomne nemuseli až tak tlačiť na pílu.

Keď som však zistil, že Lipšic a jeho partia si s nami nenápadne vytiera zadok a všetky chyby hádžu len na nás, opäť som odišiel.

Celá vaša politická dráha je plná omylov. Nezmýlili ste sa totiž len v Sulíkovi a Lipšicovi, ospravedlnili ste sa aj Radičovej za to, ako ste sa k nej predtým zachovali.

Áno, ospravedlnil som sa jej za svoj článok na blogu, v ktorom som napísal, že z jej strany bolo neférové odstrániť Galka z postu ministra obrany. Podozvedal som sa totiž toľko vecí, až som musel akceptovať a uznať, že na to mala plné právo.

Čo sa stalo?

Spoznal som Galka bližšie ako človeka. V tomto asi nikdy nebudem správny politik, lebo som emotívny a veľa vecí vnímam cez osobné vzťahy a to, či sa človek správa férovo.

Galko je človek, ktorý SaS zničil, ničí ju aj ďalej. On je hlavná príčina pádu SaS. Pokojne to napíšte.

Dôvod vášho názoru?

Nehnevajte sa, ale toto vám naozaj nemôžem povedať. Ide o vnútorné záležitosti, ktoré sa človek dozvedá medzi štyrmi očami. Ak by som ich verejne prezradil, nik v živote by sa už so mnou dôverne nerozprával. Aby však bolo jasné, neobviňujem Galka z kradnutia.

Vravíte, že SaS zničil Galko. Šéfom, a teda zodpovedným, je predsa Sulík, nie? 

Áno, šéfom je Sulík. Škoda však, že vám nemôžem porozprávať niektoré vnútrostranícke záležitosti. Najskôr to fungovalo tak, že vždy, keď sa objavili nejaké rozpory medzi Galkom a vrcholnými členmi strany, Sulík ho držal na uzde. Potom však zrazu potreboval spojencov a z nich bol najukričanejší práve Galko.

Osobne si myslím, že Sulíkovi Galko často nevyhovuje, ale keďže nemá iného spojenca, tak s ním navonok súhlasí. Priznávam však, že toto posledné tvrdenie je už len moja domnienka.

Máločo je na Facebooku smiešnejšie a zároveň tragickejšie ako slovné prestrelky medzi politikmi strán SaS a Skok, náreky tých, čo Galko zablokoval, prípadne jeho ostré formulácie, keď zdôvodňuje, prečo to urobil. Malé deti šuviks.

Ľudia zo Skoku sa Galka snažia ignorovať, ale ten nešťastník sa stále strápňuje. Nemá totiž inú agendu, ako hľadať zlodejov, kauzy – jednoducho nič pozitívne nevytvára. Na Skoku sa mi páči práve to, že sa snaží nájsť niečo pozitívne.

Celé to však pôsobí, akoby všetci ostatní boli zlí, len vy ten dobrý. Pritom práve váš odhad ľudí sa opakovane ukázal ako nesprávny.

Ale veď ja vôbec netvrdím, že nerobím chyby. Naopak, mám ich za sebou pomerne dosť.

V politike ste krátko. Medzitým ste stihli byť v SaS, Liberálnej dohode, Nove, dnes fandíte Skoku a v bratislavskom zastupiteľstve spolupracujete so „smerákom“ Borguľom.

Ľudia to vidia len zvonku, nepoznajú dohody a vnútorné záležitosti. Neverili by ste, ale Borguľa patrí k ľuďom, ktorí najviac dodržiavajú dohody.

V mestskom zastupiteľstve som rýchlo zistil, že je úplne jedno, či je človek z pravice alebo ľavice. A faktom je, že množstvo pravicových poslancov žiadne dohody nedodržiava.

Pred pár rokmi ste sa tvrdo vymedzovali ako pravičiar.

A dnes to delenie zo svojho života mažem. Dokonca, ak mám povedať pravdu, už ani neviem, čo je pravicové a ľavicové. V komunálnej politike všetko funguje inak – podstatné je, kto má aký záujem, nie z akej je strany.

Borguľa je teda rozhodne poctivejší ako pseudopravičiarsky primátor a exčlen SDKÚ Nesrovnal, ktorý nedodržiava ani figu borovú, nieto dohody.

Má však byť v politike niekto s takým zlým politickým odhadom ako vy?

Neviem, čo je lepšie – ak vstúpite do strany a zistíte, že váš šéf je čudný, ostanete tam? Lebo ak áno, zrejme len preto, aby ste hájili vlastné záujmy a kšefty. Viaceré strany totiž fungujú tak, že zvrchu sa rozdeľuje biznis. Čím nižšie ste, tým je ten biznis menší, ale stále je a člen z toho profituje. Ja som nikdy neprofitoval. Je to chyba?

Okrem toho, zo SaS som neodišiel len ja, ale väčšina profíkov vrátane otcov zakladateľov. Ostal len Sulík. No a pokus s Lipšicom? To bol len pokus.

Keď vás v zastupiteľstve člen KDH označil za Ftáčnikovho človeka, reagovali ste impulzívne. Vraj ak to povie ešte raz, zabudnete, že ste poslancom, a spomeniete si, že ste rockerom. Znelo to tak „slotovsko“ silácky.

Povedal som to, lebo som potreboval zamedziť tým hlúpostiam. Vtedy som ešte nebol zvyknutý na podobné reči, dnes mi už tí ľudia môžu rozprávať, čo len chcú. Latku môjho hnevu mám oveľa vyššie.

Zvláštne je, že už ani neviem, prečo som mu to vlastne povedal, aká jeho poznámka to vyprovokovala. Našťastie, na tieto veci mám relatívne krátku pamäť.

Médiá si na vás zgustli, keď sa objavila fotografia, na ktorej ste spolu s mafiánom Bílikom alias Čapatým, ktorý robil poskoka „sýkorke“ Lališovi alias Kýblovi. Je v poriadku, že sa politik takto ukazuje s mafiánmi?

S Bílikom som sa zoznámil ešte predtým, ako som sa stal poslancom. Nejaký kamarát ho priviedol na naše hranie. Nevedel som, kto to je, len rozprával, že miluje a ovláda hru na bicie.

Skamarátili sme sa, chcel si s nami zahrať, tak sme s ním cvičili aj hrali. Vedel som síce, že má za sebou nejakú minulosť…

Bol obvinený z účasti na príprave vraždy.

To mi je jasné, ale o tomto konkrétne som nevedel. Bral som to tak, že chlapec si nejaké veci odsedel a teraz je z neho krčmár. V podniku mal miestnosť, v ktorej sme cvičili.

Stretávali ste sa aj neskôr?

Nie. On je v base, takže to ani nešlo.

Bolo to kamarátstvo z vašej strany chyba?

Áno, hoci voči mne bol vždy korektný. Korektnejší ako množstvo iných ľudí. Vážil si ma ako hudobníka aj človeka, ktorý dodržiava slovo. Aj mi to viackrát povedal.

Podobne pozitívne o inom mafiánovi, Čongrádym, rozprával Jožo Ráž. Nenormálne.

Joža Ráža však uznávam práve za to, ako na jeho pohrebe vyhlásil, že sa nemieni zrazu tváriť, že toho človeka nepoznal. Médiá píšu o tom, že poznám jedného kriminálnika, realita je pritom taká, že vďaka svojmu hraniu poznám celé spektrum ľudí od tých najvyššie postavených a najbohatších až po posledných lúzrov.

A musím tiež povedať, že za niektorých vysoko postavených by som sa musel hanbiť viac ako za toho, koho spomínate.

Tomu, že sa gauner objaví na akcii, kde hráte, nezabránite. Že sa s ním však nebudete objímať a ukazovať palce hore, už ovplyvniť viete.

Jasné, ale keď už spomíname fotky – ak by niekto chcel, určite za tie roky nájde aj horšie. Čo ja viem, kto všetko sa so mnou fotil počas rôznych akcií?

Možno by ste niekde vyhrabali aj spoločnú fotku s Mečiarom, hoci každý vedel, čo si o ňom myslím. Ak sa niekto posnaží, nájde fotky s takými ľuďmi, že by ma za ne mohli pomaly aj zavrieť.

Priznávam, že ste ma nepríjemne zaskočili, keď ste na Facebooku zdieľali link o Rómoch a okomentovali ho slovami „smradľaví paraziti“. Nebolo to výrazne za hranou?

Linkoval som tam viacminútové video Dobrovodského susedov v Malackách. Nekritizoval som to malé dieťa na obrázku, ktoré sa zobrazilo v prvom „frejme“, ako vykonáva veľkú potrebu, ale celú rodinu, kde matka močí na dvore, po ktorom behajú potkany, kde sa tí ľudia k susedom dokázateľne správajú ako zvieratá.

A teraz pozor – nenapísal som, že sú to smradľaví Cigáni, ale smradľaví paraziti. Preto si od každého vyprosujem, aby ma označoval za rasistu. Moja terajšia žena má v sebe osminu cigánskej krvi, mojím skvelým kamarátom je Cigán ako repa Igor Kmeťo.

Tú rodinu som teda nekritizoval preto, lebo sú Cigáni, ale preto, že reálne ide o zberbu parazitov, ktorej mala sociálka dávno odobrať deti a ostatných pozatvárať za to, čo robia susedovi. Či sú čierni alebo bieli, je mi úplne jedno. Áno, aj medzi bielymi sú takéto zberby, akurát v tom čase ma veľmi pobúril konkrétne tento prípad.

Poslanec Hlina vás za to v parlamentnej rozprave označil za polofašistického hlupáka.

To už bola moja druhá osobná skúsenosť s ním. Je to chrapúň, ktorý to urobil z pomsty. Predtým bol na mestskom zastupiteľstve, kde využil právo poslanca parlamentu kedykoľvek vstúpiť do debaty. Rozčuľovalo ho totiž, že sme Starú tržnicu dali iným ľuďom. Záujem o ňu mal totiž aj on.

Vstúpil nám pritom do debaty, v ktorej sa práve hovorilo o veci, na ktorej nám veľmi záležalo. Rozbil ju a vynadal nám do nečestných chrapúňov, tak som sa postavil a povedal mu, že to je z jeho strany zneužitie právomocí verejného činiteľa a obyčajné chrapúnstvo.

Nato si on sadol k Facebooku a hľadal, čo by proti mne použil. Môj výrok o parazitoch bol už rok starý, a keďže si tam pridávam naozaj veľa statusov, musel si dať vážnu prácu, aby ho vôbec našiel. Potom ho vytiahol v parlamente.

Nebol však taký hlupák, aby na svoj blog napísal, že som rasista, lebo vedel, že by som ho okamžite žaloval. Keďže je to „vychcálek“, napísal to tak, že na koniec dal otáznik.

V každom prípade na to reagoval aj Sulík.

Lebo sa „posral“ a rýchlo ma zavolal na tlačovku. Bol som idiot, že som na ňu išiel, mal som sa na to vykašlať. Opakujem: môj status nebol o Cigánoch, ale o ľudskej spodine, a u tej na farbe kože nezáleží.

Vy si vážne myslíte, že ste to neprehnali?

Nie, nepovažujem to za chybu. Napísal som to cielene a myslím si, že Hlina, ktorý to len zneužil, je hlupák a nedôveryhodný človek.

Kedysi ste ostro kritizovali Haberu, že hral pre Rezeša a HZDS. Neskôr ste priznali, že ak by niekto prišiel s veľkými peniazmi, a je jedno, či Mečiar, Slota alebo Fico, pričom by chcel len hranie v kampani bez toho, aby ste museli hovoriť svoj názor, možno by ste podľahli.

Na to som svoj názor nezmenil.

Vtedy ste tvrdili aj to, že by ste hrali Bugárovi, lebo vzhľadom na jeho morálne vlastnosti mal byť už minimálne šéfom parlamentu, ak nie prezidentom.

Bugár sa však už veľmi zmenil. Kedysi ma pritom volal do svojej strany, miesto toho som šiel do SaS. Z hľadiska mojej politickej budúcnosti som asi urobil chybu, lebo Most je a bude v parlamente stále, hoci nič nerobí. To je inak veľký fór – nič nerobiť a mať s tým úspech.

V každom prípade si už nemyslím, že Bugár je taký morálny. Nebudem na neho vyťahovať zákulisné veci, ale aj zvonku každý vidí, že je to jeden vyhorený človek. Odkedy jeho strana existuje, neurobila nič pozitívne. A keď nič nerobíš, nič nepokazíš.

V tomto mi je sympatickejší ešte aj ten Sulík, lebo sa aspoň snaží niečo robiť, hoci s chybami. Bugár nerobí vôbec nič.

V kampani by ste teda zahrali hocikomu?

Ak by nik nežiadal, aby som tam tvrdil, aký je Fico úžasný, tak asi áno, hoci už aj ja ho začínam obdivovať za to, ako dokáže lavírovať a ovplyvňovať verejnú mienku. Je to náš najšikovnejší politik, hoci štátu to škodí.

Mohol by som teda hrdinsky vravieť, že by som niekomu určite nešiel hrať, ale radšej priznám, že neviem.

A Kotlebovi?

Tomu by som nešiel hrať. Princíp je však ten istý – je to len o sume, ktorá vás nakoniec zlomí. Keď hráte, nevyjadrujete tým predsa svoj názor. Už v minulosti som vyhlásil, ako by som nikdy nehral Mečiarovi, a zrazu som hral na plese, kde sa zabávali ľudia ako Kozlík či Gašparovič.

To sú dve rôzne veci. Ja sa pýtam na predvolebnú kampaň, kde si vás strana zaplatí, aby ste jej robili reklamu.

Dúfam, že sa do takého pokušenia nedostanem. Museli by mi dať naozaj milióny. A tie mi, našťastie, nik nedá.

Ak sa nemýlim, bývate v Senci.

Áno.

Ako potom v komunálnej politike zastupujete Petržalku? Dokonca ste chceli byť jej starostom.

Je to jednoduché – v Senci len prespávam a v Petržalke som takmer každý deň, dodnes tam mám trvalý pobyt. Žil som v nej od roku 1982 do roku 2013, teda 31 rokov. S tamojšími ľuďmi sa stretávam a ich záujmy v mestskom zastupiteľstve reálne obhajujem.

Nedávno vám vyšiel nový album s názvom Bolí. Nie ste práve neznámy muzikant, ale úprimne – a zámerne to trochu preženiem – kto okrem vás vedel, že vyšiel?

Keďže sa našli sponzori, celý február po Slovensku viselo 333 bilbordov, ktoré o tom informovali. Rozumiem však, k čomu smerujete – robiť hudbu v tejto krajine je samovražda, lebo je problém dostať ju medzi ľudí.

Tobôž, ak ide práve o progresívny rock, ktorý hrám ja. Ide o komplikovanejšie piesne, ktoré sa nehodia do rádií, do toho trpké texty, takže áno, dozvie sa o tom málokto.

Prečo to človek potom robí?

Pre sebauspokojenie. Ako kapela sme do toho šli s vedomím, že na tom zrejme nezarobíme, len stratíme, a že pôjde iba o naše umelecké sebavyjadrenie.

Platili ste to z vlastného vrecka?

Zaplatili to sponzori. Našťastie sme naškrabali dosť peňazí od kamarátov, ktorí majú radi mňa aj moju hudbu a nechýba im 500 alebo 1000 eur.

Rovnako sme kedysi vydali aj predchádzajúce CD. Vyšlo síce vo vydavateľstve, ale nahrávanie, ktoré vtedy stálo 230-tisíc korún, sme si platili sami, respektíve z peňazí sponzorov.

Nie je to frustrujúce?

Hm, bol by som naozaj rád, keby si nové CD kúpilo veľa ľudí, prípadne si ho aspoň napálili. Nech sa o ňom dozvie aspoň 100-tisíc ľudí.

Žiaľ, inak to ovplyvniť neviem, naše maximum boli bilbordy. Dal som to aj do rádií, nehrá sa nič, dal som to do rockových rádií, horko-ťažko raz zahrali jeden slaďák.

Neťahá to potom muzikanta ku kompromisu spraviť aspoň jednu síce latku podliezajúcu, ale rádiám vyhovujúcu vec typu Amerika Afrika?

Práve Amerika Afrika bola kedysi výsledkom takéhoto kalkulu. Odišiel som vtedy z Modusu a v 80. rokoch dostal ponuku na sólovú platňu. Urobili sme s Andrejom Šebanom vážne kompromisy, všetky piesne boli nepochybne hrateľné v rádiách, ale smola, nič sa z tej platne nehralo.

Jediné, čo sa chytilo, bola práve skladba Amerika Afrika, ktorú som zložil len ako srandu a bola to najprimitívnejšia pesnička na albume. Hrali len ju, takže odvtedy razím názor, že na svojich albumoch už nikdy nebudem robiť kompromisy. Aj tak by to nepomohlo a aspoň sa za svoje veci nemusím hanbiť.

Satisfakciou pre mňa je, že sme mohli robiť predkapelu velikánom ako Deep Purple a Whitesnake. Vybrali si nás na základe CD, ktoré sa na Slovensku takmer nepredávalo. To bolo veľké zadosťučinenie a mne to stačí.

Pred rokmi ste v našom rozhovore označili Žbirkove pesničky za „príšerné bláboly“ a dodali, že Richard Müller nevie spievať a zneužíva svoju chorobu na svoju popularitu, že jeho pesničky, ktoré nezložil Jaro Filip, sú strašné, že Lučenič je zlý spevák a podobne. Bulvár si na vás vtedy zgustol.

Áno, ale na ten sa môžem vykašlať. Ten rozhovor s vami ma však minulý rok dobehol, keď ma Lučenič vážne podrazil za to, čo som vám o ňom povedal. Jednoducho si na tie staré slová spomenul a vrátil mi to.

Tí ľudia sa však asi môžu oprávnene hnevať, prečo ich kritizuje niekto, kto hráva po baroch a neprerazil do prvej ligy.

No dobre, ale také veci som hovoril pred rokmi, dnes mám iný názor. Kolegov sa už snažím nekritizovať.

Stále si myslíte, že ste najlepší rockový spevák na Slovensku?

Som jedným z najlepších, hoci hudba nie sú preteky. Choďte však na youtube.com a vyhľadajte si muzikál Rómeo a Júlia, kde spievam postavu kňaza. Je to fantastické, všetci sú z toho „posratí“, hoci ja som zase „posratý“ zo skvelých výkonov kolegov. K najlepším rockovým hlasom na Slovensku však určite patrí trebárs aj Rado „Vrabec“ Orth.

Minulý rok ste na Facebooku ohlasovali návrat skupiny Modus. Ak som správne pochopil, s tým nápadom ste vtedy prišli vy a mali ste byť súčasťou kapely. Čo sa potom stalo?

Práve v tom spočíva ten Lučeničov podraz za náš rozhovor. Vymyslel som totiž, aby sme dali dokopy Modus, lebo som si chcel po dlhom čase zahrať v kapele, na ktorú chodí veľa ľudí a zároveň má kompletný servis, čiže mi stačí prísť na pódium a odohrať svoje bez toho, aby som vláčil techniku a podobne.

Napadlo mi to, keď som videl, ako tu Žbirka stále brázdi festivaly, veľké haly, štadióny, pričom Janko Lehotský, ktorý je oveľa lepší skladateľ ako on, sa vinou svojej bláznivej povahy len motá. Ako človeka ho síce nemusím, ale ako skladateľa ho veľmi uznávam.

Pointou môjho projektu bolo, že na každý post v kapele malo ísť čo najznámejšie meno, ktoré na ňom kedysi naozaj hralo. Klávesy jasne patria Lehotskému, bicie Stankovskému, ktorý naspieval „Sklíčka“, a keďže z basgitaristov tam nebol nik extra známy, povedal som si, že na basu môžem hrať ja. Lučenič je známy inštrumentalista, ktorý zvláda basu aj gitaru, tak som ho zavolal ako gitaristu.

Modus dnes vystupuje, ale bez vás.

Lebo som urobil obrovskú chybu a zavolal Lučeniča. V tej kapele totiž nie sú žiadni kamaráti, berú to len ako kšeft, sú teda akoby kolegami v práci. Najskôr mi však povedali, že do toho pôjdu, len ak budú vopred dohodnuté hrania za slušné peniaze.

Priniesol som teda prvé štyri solídne platené kšefty, k tomu manažéra, dal som informáciu na Facebook a veľmi som sa tešil. Zrazu som však zistil, že sa neviem dovolať ani Lučeničovi, ani Lehotskému.

Dôvod?

Prestali komunikovať. A to mi už volali ďalší ľudia, čo chceli, aby Modus vystúpil aj u nich. Uviedol som im dokonca vyššiu sumu, ako sme boli dohodnutí s chalanmi, a oni to v pohode akceptovali.

Vyzeralo to teda dobre, aj preto som nástojil, aby sme konečne začali cvičiť. Lenže s chalanmi zrazu nebolo možné sa spojiť, tak som nakoniec Lučeniča odchytil na Kňažkovej prezidentskej kampani.

Pýtal som sa ho, čo sa deje. A on, že vraj do toho nejde, lebo všetci členovia by podľa neho mali dostávať rovnaké peniaze, kým ja som navrhol kľúč, ktorý Lehotskému zabezpečoval o niečo väčší honorár.

Prečo?

Chcel som, aby dostával viac, lebo úspech Modusu a jeho pesničiek bol najmä jeho zásluha. Lučenič mi však tvrdil, že do toho v takom prípade nejde.

Pochopil som teda, že Modus nebude, ale až do toho momentu som si myslel, že tí chlapci sú len somári, ktorí si nevedia vážiť, čo som vybavil a čo by z toho mohli mať.

Je to však legitímne rozhodnutie.

Lenže potom sa ukázalo, že to nie je o tom, že Modus nebude. V skutočnosti bude, ale bezo mňa. Lacko Lučenič jednoducho urobil intrigu, sám seba „pichol“ na basu a na gitaru zavolal Jana Baláža. Spravil na mňa „odrb“, špinavý podraz.

Pritom mne tvrdil, ako on nepôjde hrať kamsi na hody do Trebatíc, lebo ožranom hrať nemieni. Vysvetľoval som mu, že ide o veľký festival, na ktorý chodia tisíce ľudí.

A výsledok? Nakoniec mi vzali všetky kšefty, ktoré som dohodol. Keď som žiadal, aby mi, chrapúni, vyplatili aspoň môj honorár za tie štyri akcie, ktoré by bezo mňa vôbec nemali, teda 4-krát 600 eur, ani sa len neozvali.

Ako sa to skončilo?

Nakoniec sa aj tak rozhádali. Lehotskému sa nepáčilo, že berie rovnaký honorár ako ostatní, že Baláž má registrovanú značku Modus na seba, a tak ju ako zakladateľ nemôže používať.

Výsledok? Vzniká úplne iný Modus – Stankovský na bicích, Lučenič na base, Baláž na gitare, neviem kto na klávesy a spevákom vraj bude Zaujec. Čo mám na to povedať? Len ma to pobavilo.

O pár rokov budete mať šesťdesiat. Ako to vnímate?

Dnes som podstatne iný a pokornejší človek ako pred niekoľkými rokmi. Mám trojmesačnú dcéru, ktorej dám kedykoľvek prednosť pred koncertmi, politikou a inými vecami. Veľmi si to užívam a trávim s ňou maximum času.

Vidím každú jej zmenu, každý pokrok a je to fantastické. Je mi veľmi ľúto, že som to isté neabsolvoval aj so svojimi, dnes už dospelými, synmi. Nechcem tým povedať, že som sa im nevenoval, ale veľa času som strávil prácou a hraním. Dnes je pre mňa dieťa najväčšou prioritou.