Denník N

O pesticíde vo vode na Žitnom ostrove vedel SHMÚ už v roku 2009, o ich zistenia sa nikto nezaujímal

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šiestim obciam na Žitnom ostrove v decembri 2017 zakázali piť vodu z vodovodu, ministerstvá si prehadzujú zodpovednosť za neinformovanie ľudí.

Pesticíd atrazín je v podzemnej vode na Žitnom ostrove vo zvýšenej miere minimálne od roku 2009. Ukazujú to merania Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Množstvo atrazínu v podzemnej vode podľa ročeniek SHMÚ na niektorých miestach Žitného ostrova prekročilo povolené limity až päťnásobne. Na tieto zistenia upozornila opozičná poslankyňa Anna Zemanová (SaS). Prítomnosť tohto pesticídu viedla na konci roka k zastaveniu dodávok pitnej vody v šiestich obciach.

Poslankyňa tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva ani ministerstvo životného prostredia sa o informácie o atrazíne nezaujímali a nijako nezakročili. „Informácie boli a nikto nekonal. Ministerstvo životného prostredia týmito dátami disponovalo a ministerstvo zdravotníctva, ktoré má sledovať ochranu zdravia ľudí, nekonalo. Toto je fatálne zlyhanie oboch týchto rezortov,“ hovorí tímlíderka SaS pre životné prostredie Anna Zemanová.

SHMÚ prvý raz atrazín v pitnej vode nameral v roku 2009 v obci Kvetoslavov. Výsledky boli zverejnené v ich ročenke, ktorá sa venuje kvalite podzemných vôd na Žitnom ostrove.

Obce, kde v decembri zakázali piť vodu

  • Trstená na Ostrove,
  • Baka,
  • Jurová,
  • Holice,
  • Lúč na Ostrove,
  • Blatná na Ostrove

„Odvtedy SHMÚ vo vodných zdrojoch pravidelne nameral vyššiu koncentráciu atrazínu na viacerých miestach na Žitnom ostrove,“ hovorí Zemanová. „Informácie zverejnili na webe SHMÚ a nikto už ďalej nekonal.“

SHMÚ je príspevkovou organizáciou ministerstva životného prostredia, patrí teda priamo pod ministerstvo.

Kto všetko vlastne o prekročených limitoch atrazínu vedel? SHMÚ tvrdí, že takmer všetci, keďže posielali ročenky s týmito údajmi. „Ročenky sa poskytujú v tlačenej forme ministerstvu životného prostredia. O vydaní ročeniek sú okamžite informovaní e-mailom prednostovia okresných úradov, vyšších územných celkov, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Slovenský vodohospodársky podnik, starostovia mestských častí Bratislavy a Slovenská agentúra životného prostredia,“ tvrdí hovorca SHMÚ Ivan Garčár.

O vyšších hodnotách pesticídu v podzemnej vode teda mali vedieť už ministerstvá pod vedením prvej Ficovej aj Radičovej vlády, druhej vlády Roberta Fica a aj súčasnej vládnej zostavy Smeru, SNS a Mosta-Híd. Ministerstvá od roku 2009 viedla SNS, ktorá však o ministerstvo po sérii škandálov prišla a nakrátko ho viedol nominant Smeru, za Radičovej patrilo Mostu-Híd, potom štyri roky Smeru a od roku 2016 opäť Mostu-Híd.

Garčár z SHMÚ upozorňuje, že ak sa v podzemnej vode nájde atrazín, ešte to neznamená, že ju ľudia automaticky pijú. Vodárenské spoločnosti sú povinné pitnú vodu pravidelne kontrolovať. Na atrazín ju však začali testovať až koncom roka 2017. Jeho používanie je zakázané od roku 2005.

Miesta, kde v minulosti SHMÚ nameral nadlimitné množstvo atrazínu. Modrou sú zvýraznené obce, kde pred Vianocami obyvateľom zakázali piť vodu z vodovodu. Zdroj – Anna Zemanová

Ministerstvá si prehadzujú zodpovednosť

Zemanová hovorí, že za pitnú vodu je zodpovedné aj ministerstvo zdravotníctva a to malo proaktívne zisťovať stav podzemnej vody.

SHMÚ však tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva si od nich informácie o kvalite podzemných vôd na Žitnom ostrove nikdy nevyžiadalo. Ministerstvo zdravotníctva na otázky novinárov neodpovedalo, poverilo tým Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ).

Ten sa bráni, že atrazín bol v minulosti v Kvetoslavove zistený iba v studniach, pričom koncentrácie atrazínu neprekračovali povolené limitné hodnoty pre pitnú vodu.

ÚVZ sa bráni tým, že „SHMÚ neinformuje, ale ani predtým neinformoval náš úrad o ‚nadlimitných hodnotách‘ atrazínu v pitných vodách“. Výsledky meraní SHMÚ sú však verejne dostupné, takže k nim mal ÚVZ voľný prístup aj bez toho, aby ich o meraniach priamo informovali.

Vo výročnej správe SHMÚ o kvalite podzemných vôd na Žitnom ostrove sa píše: „Z pesticídov sa na kontaminácii podzemných vôd najčastejšie podieľal atrazín. Z celkového počtu 124 stanovení bola prekročená limitná hodnota atrazínu 7-krát v roku 2009 a 1-krát v roku 2010. Nadlimitné koncentrácie atrazínu boli namerané v piatich objektoch Žitného ostrova, pričom najvyššia hodnota bola nameraná v pozorovanom objekte Rovinka.“

V správe sa tiež spomína, že atrazín sa už vtedy nachádzal najmä v hĺbke 15 až 35 metrov.

Na kvalitu podzemnej vody má podľa ÚVZ dozerať ministerstvo životného prostredia, pretože úrady verejného zdravotníctva sa zaujímajú najmä o pitnú vodu v domácnostiach.

„Ministerstvo zdravotníctva sa predsa malo zaujímať o zverejnené informácie, že je niekde zvýšené množstvo atrazínu a hrozí, že sa dostane do vodárenských zdrojov,“ namieta Zemanová. „Ak pre ministerstvo ani ÚVZ nie je prirodzené sa o tieto informácie zaujímať, je to systémová chyba.“

Znečistenie je hlboko, zdroj sa nedá vystopovať

Poslankyňa Zemanová obe ministerstvá vyzvala, aby okamžite reagovali. „Musíme poznať aktuálnu plošnú snímku kvality vôd, to sa dá spraviť do dvoch mesiacov príkazom ministerstva životného prostredia.“

Na najbližšej schôdzi sa Zemanová chystá predložiť nový zákon, ktorý vyjasní povinnosti oboch ministerstiev, ktorými by sa takejto situácii dalo predísť. Navyše by ich zaviazal, aby v prípade, že sa zistí znečistenie podzemnej vody, boli ľudia okamžite informovaní.

Doteraz nie je jasné, odkiaľ sa atrazín v podzemnej vode vzal. Ministerstvo životného prostredia preto ohlásilo kontroly v poľnohospodárskych spoločnostiach.

Zemanová tieto opatrenia považuje za „absolútne neúčinné“. „V tejto hĺbke je jasné, že znečistenie musí pochádzať zo staršieho obdobia alebo zo zdroja, ktorým nemôže byť jedno poľnohospodárske družstvo.“

Tvrdí, že v čase, keď SHMÚ prišiel na nadlimitné množstvo atrazínu, malo zahustiť monitorovaciu sieť a snažiť sa vypátrať zdroj. „Vtedy to mohli vystopovať, ale teraz už to bude ťažšie,“ hovorí Zemanová.

„Máme podozrenie, že štátne orgány zanedbali svoje povinnosti,“ povedal podpredseda SaS Ľubomír Galko.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) zasa zo súčasnej situácie a ignorovania výsledkov SHMÚ obviňuje vodárenské spoločnosti.

„Len čo je zistená tendencia zvyšovania nejakých hodnôt, prevádzkovateľ je povinný hľadať príčinu a vykonať preventívne opatrenia,“ hovorí Sólymos.

Galka aj Zemanovú minister navyše kritizuje za to, že deň pred svojou tlačovou konferenciou nepodporili zákon, vďaka ktorému jeho ministerstvo bude môcť v podobných situáciách jednoduchšie konať. Ministerstvo životného prostredia podľa jeho slov vďaka zákonu „získa konkrétne informácie a bude môcť intenzívnejšie vstupovať do používania agrochémie v chránených vodohospodárskych oblastiach“.

Pesticíd našli aj v studniach

Výsledky meraní SHMÚ nepoznali ani starostovia. Starostka Trstenej na Ostrove Zuzana Bónová a starosta obce Baka Juraj Bertalan tvrdia, že o ich o výsledkoch nikto neinformoval.

„Ak o tom vedeli od roku 2009, tak to je teda pekné,“ reaguje Bónová. Starosta obce Baka Juraj Bertalan hovorí, že pitná voda im z vodovodov začala opäť tiecť 8. januára.

Pitnú vodu ešte nemajú v Blatnej na Ostrove. Filtre na vodu sa na zdrojoch pitnej vody zapájali postupne a táto obec bola na čakacej listine posledná. Starostka Terézia Földváryová hovorí, že by im mali pitnú vodu z vodovodu zapojiť čoskoro. ÚVZ s tým počíta ešte v priebehu piatka.

Na vodné zdroje, ktoré boli kontaminované atrazínom, namontovali filtre s aktívnym uhlím, ktoré majú pesticíd zachytiť. Tie treba pravidelne meniť.

Západoslovenská vodárenská spoločnosť vodu dodáva do všetkých šiestich obcí a pre znečistenie podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Dedinám ponúkla aj bezplatný monitoring niektorých studní.

„Na vlastné náklady nám odobrali aj vodu zo štyroch studní a ani v jednom prípade nebola zdraviu škodlivá,“ hovorí Bertalan.

V Trstenej na Ostrove však boli výsledky iné. „Studne, ktoré boli hlboké do desať metrov, boli v poriadku, ale hlbšie, okolo trinásť a pätnásť metrov, už nemali dobré výsledky,“ vysvetľuje Bónová. Atrazín v nich povolené množstvo prekročil.

Starostka obce Trstená na Ostrove Zuzana Bónová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Starosta obce Baka Juraj Bertalan. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vodu im stále kontrolujú

Starostka Bónová tvrdí, že im teraz vodárne každý mesiac kontrolujú kvalitu pitnej vody, aby boli obyvatelia pokojní.

ÚVZ robí aj ďalšie merania. „V súčasnosti preverujeme kvalitu pitnej vody v ďalších verejných vodovodoch v okrese Dunajská Streda a budeme v analýzach v budúcnosti pokračovať.“

Pred Vianocami regionálny úrad verejného zdravotníctva zakázal piť obyvateľom šiestich obcí na Žitnom ostrove vodu z vodovodu pre vysoké množstvo atrazínu. Jeho používanie je pritom od roku 2004 v Európskej únii zakázané.

Nikto vtedy nevedel povedať, či sa atrazín vo vode nachádzal aj pred týmto meraním. Až Zemanová prišla s informáciou, že SHMÚ vo svojich meraniach mal tiež nadmerné množstvo atrazínu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie