Za Škótsko si na futsalových MS do 20 rokov zahrá mladík z Považskej Bystrice. Jeho snom je Chelsea

Patrik Begáň (17) z Považskej Bystrice hráva v Škótsku piatu najvyššiu futbalovú ligu a popritom sa venuje aj futsalu. Dostal sa do nominácie juniorskej škótskej futsalovej reprezentácie a dúfa, že si v máji zahrá na majstrovstvách sveta do 20 rokov v Španielsku.
Keď mal pätnásť rokov a hral za Senicu, všimli si ho škótske kluby. „Pomohol mi agent Jozef Petrík, ktorý mi tam vybavil niekoľko trojtýždňových skúšok. Trénoval som v mládežníckej akadémii Celticu Glasgow (pomenovanej po Jimmym Johnstonovi), s ktorou som získal Škótsky pohár ešte v žiackej kategórii. Bol som aj na skúške v Hamiltone Academical.“
Tam hral za U16, v kategórii U17 nastupoval za glasgowský Queens‘ Park. „Každý z týchto klubov ma prekvapil v niečom inom. V Hamiltone Academical sme trénovali na hlavnom ihrisku, keďže je tam umelá tráva, a bolo to neskutočné. V Queens‘ Park sme mali tréningy vedľa národného štadióna Hampden Park na Lesser Hampden. To tiež patrí k neopísateľným zážitkom.“
Aktuálne hrá piatu mužskú ligu za Kilsyth Rangers: „Je to fantastické, na náš zápas sa príde pozrieť aj 600 či 800 fanúšikov.“
S futbalom začínal ako 6-ročný v Považskej Bystrici. „Priviedol ma tam otec, ktorý pomáhal trénerovi. Tréning bol, samozrejme, so staršími chlapcami ako ja, približne tak o rok alebo o dva. Bral som to ako zábavu.“ Obdivoval slávneho záložníka Franka Lamparda, ktorý hral za jeho obľúbený klub Chelsea.
Otec ho neskôr v mládežníckych kategóriách aj trénoval. „Bol mojim druhým trénerom v Považskej Bystrici. Každý si myslel, že keď som jeho syn, mám to ľahšie ako ostatní. Bolo to však úplne naopak. Vyžadoval odo mňa raz toľko ako od ostatných. Otec ma vždy viedol k tvrdej práci a sebadisciplíne. Pomáhal mi, tlačil ma a trénoval aj pomedzi tréningy s tímom. Hovoril, že ak na sebe nebudem pracovať a makať navyše, nedosiahnem nič. Za to, čo pre mňa aj s mojou maminou a sestrou robili a stále robia, som veľmi vďačný.

Odchod do Škótska
V kategórii U14 prešiel do Senice. „Keď som mal trinásť, otec sa so mnou rozprával, že sa mu ozvali tréneri z viacerých klubov, vrátane Senice, proti ktorej sme pravidelne hrávali. Vybral si ma tréner Bílý, zobral ma párkrát na medzinárodné turnaje. V tíme boli všetci priateľskí, rýchlo som si zvykol na trénera a chalanov. Senicu sa s Považskou Bystricou ani nedalo porovnávať, boli tam veľké futbalové možnosti. Samozrejme, nebolo jednoduché byť ďaleko od rodiny. Boli aj obdobia, keď mi bolo za nimi smutno, ale povedal som si, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím to prekonať. Aj teraz mi rodina chýba, ale dá sa to zvládnuť cez Skype alebo telefón.“
Okrem Senice bol aj krátko v Púchove, lebo tam sa hrala prvá žiacka liga.
Počas hrania v Senici však prišla ponuka zo Škótska a Patrik sa ju rozhodol prijať. „Zvažoval som to, ale rodičia mi to priali a chcel som si splniť sen. Bol som od nich vzdialený na väčšiu vzdialenosť a na dlhšie, to bolo z toho všetkého pre mňa asi najťažšie. Myslel som si, že viem po anglicky, ale škótska angličtina je niečo úplne iné. Časom som sa do toho započúval a po dvoch či troch mesiacoch som sa už chytil,“ spomína.

Najväčší rozdiel medzi škótskym a slovenským futbalom je podľa neho po fyzickej stránke. „Futbal je tu veľmi tvrdý a tiež rýchly. Presne taká je aj piata liga, v ktorej momentálne hrávam. Je oveľa ťažšie presadiť sa v tejto mužskej súťaži ako len v dorasteneckej.“
Popri hraní v Škótsku chodí denne do školy a na Slovensku má individuálne štúdium na športovom gymnáziu v Trenčianskych Tepliciach.
Nastúpi za Škótsko
Popri futbale už druhý rok hráva v Škótsku aj futsalovú ligu s kamarátmi, kde si ho všimli tréneri a zaradili ho do futsalovej reprezentácie krajiny do 20 rokov, ktorá sa v máji zúčastní na juniorských MS. Patrik nemá britské občianstvo, ale na základe pravidiel môžu za futsalové juniorské národné tímy nastúpiť aj hráči z iných krajín.

„Rád by som reprezentoval svoju krajinu vo futbale, a týmto sa mi splnil taký drobný sen. Moji spoluhráči v škótskej reprezentácii sú na vysokej úrovni, jeden z nich dokonca kedysi hral za Everton. Dúfam, že ma zdravie a športová forma nezradia a zúčastním sa na MS v Španielsku. Máme tam najvyššie ciele, ale o tom, ako ďaleko sa dostaneme, rozhodne aj žreb do jednotlivých skupín.“
Jeho najväčším futbalovým snom je zahrať si raz v anglickej Premier League. „Najlepším scenárom by bola Chelsea,“ smeje sa.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.